Lomnický štít (2 642 m) vo Vysokých Tatrách behom. Climbing running na Slovensku

Lomnický štít behom, to je náš štýl

Vybehnúť si na Lomničák na ľahko v teniskách napadlo Michalovi už dávnejšie. Plány na tento príjemný projekt kul už dlhšie so svojím parťákom zo skialp klubu.

Ani neviem prečo nešli chalani spolu, zrejme nejake časové issues. S Miškom sa dohadujeme dva týždne dozadu na projekte, určujeme si možné termíny a popritom čekujeme počasie.

O čo nám vlastne šlo?

Naša filozofia Climmbing runningu prerastá do pasie, a vyhľadávame miesta kde by sme mohli bežať a liezť v jednom projekte, ako napríklad v Soeldene.

Čtěte také: Lomnický štít turisticky, Vysoké Tatry a vysokohorská turistika

U nás na Slovensku sú Vysoké Tatry na to ako stvorené. Voľbu vybehnúť s Miškom Lomničák prijímam kvôli dvom veciam. Ešte som na ňom nebol a po druhé najvyšší kopec Gerlach už máme zasebou projektom 4x Gerlach. V tedy sa nám to žial nedalo bežať, keďže sme mali snežné podmienky a na nohách vysoké topánky s mačkami.

Začíname ráno o 04

Stretko sme mali dohodnuté na skoré ráno nech sa tam nemotáme pomedzi ľudí. Ja som zase tradične splnil takmer všetky super podmienky pred projektom a to, spať veľmi málo, pretože večer sme dotáčali ešte video v cancel.sk z projektu 4x Gerlach, k tomu nemám ešte ani nabehané. Našťastie nemá nabehané ani Miško.

Ja som sa prestal aktívne hýbať keď mi Miško daroval šteniatko Baka, pretože sa bolo o neho treba nonstop starať a nemohol som s ním behať na hory kvôli vývinu kĺbov. Miško zase začal vo voľnom čase makať na jednej horskej chate. Spoločne sa na tom smejeme a valíme na aute ďalej smer Tatranská Lomnica. Na miesto dorazíme 06:10 pri dodržaní všetkých predpisov…

Na parkovisku stojí pár nadšencov ktorí si fotia východ slnka. Obdivujeme ich, že kvôli foteniu si vedeli privstať. Hodíme do seba pár sušienok od Krišnákov spravených z ovsených vločiek a sušeného pečiva, napijeme sa vody a sme pripravení. Beh sa môže začať.

Výbeh plný radosti a bolesti v stehnách

Zapínam Garmin Fenix 2 hodinky, a hore vybiehame po asfaltke z parkoviska (850 m n.m), až vybehneme k lanovkovej stanici Štart (1 165 m n.m). Odtiaľ valíme na Skalnaté pleso (1 754 m n.m.). Tešíme sa, že o výskové metre nie je núdza.

Keďže sme vykysnutí tak už striedame chôdzu s behom, s heslom kľúčové miesta ešte len prídu. V horách je veľmi dôležité, aby si človek rozložil sily na celý projekt. Keďže náš mal mať ľahké lezecké pasáže, ktoré nepoznáme ani jeden, nie je potreba byť hrdinom. Lebo budem sa opakovať, ale ako hovorí môj dobrý známy, horolezec z Martina Jožko S., "Hrdinov je plný cintorín".

Výhľady sú peckové, vzduch a počasie ani nehovorím. Ideálny deň, a presne taký sme dnes potrebovali, pretože v teniskách isť navlhnutý lezecký terén by bola samovražda. Nás čaká ešte veľa ťažších projektov ako je tento takže musíme ostať po zvyšné dni nášho života fresh.

Dobiehame pomaly pod posledný vlek na zjazdovke a ukazujem Miškovi kde sme liezli rok dozadu na Kežmarský štít. Odtiaľto už iba pár serpentín a sme v Lomnickom sedlo (2 190 m n. m.).

Konečne trochu lezenia

Počas lezenia si ešte nechávam rukavice v sedle stretávame partičku lokálnych bežcov, ktorí fičia na tej istej filozofii. Škoda len že si to nechávajú pre seba, mohli by motivovať veľmi veľa ľudí. A keď nie iných tak minimálne mňa o dva roky skôr než som sám na to dozrel. Nič to, nie každý musí písať.

V sedle sa ešte dobre naladíme, pokecáme a začína sa dvíhať vietor. V pozadí vidíme prichádzajúce oblaky tak si s Miškom hovoríme, že to musíme hore rýchlo vydusiť, aby sme nemali svoj prvý výhľad z Lomničáku s oblakmi.

Pociťujem ľahký hlad, tak si ešte fuknem parádnu Chimpanzee tyčinku, doplním ňou sacharidy, zaženiem hlaďák a môžeme valiť ďalej. Príbiehame pod stenu, tu sa snažíme trošku orientovať. Vieme, že máme ísť do Emericiho náreku (pasáž v závarečnej časti štítu, kde sa nachádzajú reťaze a kramle).

Debatíme s Michalom aká by to bola pecka, keď budeme rozbehaní a vybehneme si to o dosť rýchlejšie ako teraz. Obaja počas tohoto behu ťažíme z kondičného základu, ktorý máme ale na ňom moc nepozrýchľujeme. Uvidíme možno v zime keď už bude môcť Bak behať po horách tak aj kondícia stúpne.

Ideme postupne nech na seba nepozhadzujeme kamene keby čosi, a popri tom si navzájom aj spravíme nejakú fotečku. V takomto rade doliezame hore a čekujeme koľko tam je ľudí.

Lomničák happening

Takto by sa mohlo zdať, že už je po všetkom a dnešný trip nemá šťavu ako tie ostatné, ale opak je pravdou aj keď nie mojím pričinením. Vchádzame do Baru ako v nóblesnom paláci, až mi to je smiešne.

Na vrchole druhého najvyššieho kopca, nás vítajú v bare dvaja upravený čašníci. A my tam vliezame v elasťákoch, fukerkách a teniskách. Miško objednáva super lacné pivá za 3,20 eur. Cena ako za pivo s diamantovou výživou, alebo striebrom proti zápalom a pachom, tak ako sa robia ponožky. Posedíme a ideme von, k stolíku na stojáka.

Niečo sa rozprávame a trošku pofukuje. Ja sa otočím a v tom mi Miško vraví pokojným hlasom "tyger, odfuklo ti rukavicu na strechu". Čó, ani som to najprv poriadne nepochopil, obzriem sa na smer kam ukazuje a za zábradlim v strmine na streche je moja rukavica padnutá.

Vravím si kurča, včera som ich dostal na test a už ich aj nemám, a hlavne mi fest dobre poslúžili na chlad od skaly keď sme hore liezli. Vyťahujem sa zo štvrťsekundovej letargie a vravím ok. Idem skočiť po metlu do dočiahneme. Skočím za chalanmi barmanmi a poprosím o metlu.

Letím von a hovorím Miškovi, že to bude dosť na psychiku liezť za zábradlie, ale že to dočiahnem metlou. Ale ako?… Miško hovorí "daj sem, preleziem za zabradlie", podávam mu metlu a metla následne v momente padá na strechu a zo strechy dole. Hovorím "mmmm, to by šlo". Tak preliezam na opačnej strane zábradlie, obehnem vrchol a metla je spadnutá pod strechou na balkóne.

Hovorím si, že týpci z SHMU ma dobijú, keď uvidia, že im tam leziem po balkóne. Metlu získam a bežím naspäť, keď som pri Michalovi, tan mi s pokojom oznámi, že rukavica je už nižšie pri rímse. Zase si chvíľku pozúfam a poviem, musím si od niekoho helfnúť lano so sedákom. Miško povie, že sú tu už horskí vodcovia.

Vbehnem do baru, tam nájdem sedieť vodcov a poviem im"čaute chalani, môžete mi prosím požičať lano so sedákom?" Jeden mi odmeranejšie povie, "načo to chceš." Vravím, že mi tam padla rukavica atď. Pozrú na seba a jeden sa zdvihne a ide rovno k zábradliu so mnou, kukne dole, cukne ho a v momente prelezie zábradlie. Zbehne v topánočkach po streche, pridŕžajúc sa lišty strchy zoberie rukavicu a vylezie hore zase.

Vravím mu díky moc, si liezol dosť v Tatrách toto leto, že? Len sa usmeje a ide dnu (lezenie v Tatrách je špecifiské tým, že sa nedajú dlhé úseky niekedy poriadne odistiť karabínami a lezec tieto úseky prelieza vďaka svojej psychickej sile a viere vo svoje schopnosti). Po chvíli ešte za ním zbehnem, že spravíme foto.

Tento mladý Horský vodca sa Vola Tóno Suchý a v mojom ponímaní začal pretvárať mienku o horských vodcoch. Žiaľ so starými mám vačšinou zlú skúsenosť. Keď som videl ako neopatrne schádzaju z Gerlachu, neodzdravia a vrčia na svojích klientov a s reťazami pre turistov robia tiež to čo robia. Len sa o tom mlčí. Nie su všetci starší vodcovia takí, sú aj správňasi, ale tých démonov je ozaj dosť. Tondo taký nieje a diks za rukavice.

Hore stretávame ešte cca 6 Martinčanov a smejeme sa na tom, vymeníme nejaké storky a vrátime sa každý k svojmu pivu znovu. My sme už celkom dlho hore, tak sa začneme pripravovať pomaly dole. Behom dole s afterkou.

Dopijeme pivo a valíme zostupovať. Pod vrchlom pred kramľami Miško hovorí, že má ešte to prekvapko, ktoré sa mi nepodarilo uhádnuť ani na 3x. Čakám čo vytiahne z ruksaku a tu hľa, detské šampanské od Krteka. Hneď sa strhne nealko afterka a my valíme dole hrdlom parádnu limču.

Po úspešnom dopití matrošíku valíme ďalej dole terénom tak, aby dobre bolo a nepozhadzovali sme na nikoho kamene. Dobiehame k autu. Z nekonečnej trate dole. Zbeh nám trval 1,5 hodiny a výbeh 3 hodiny. Garminy ukazovali dĺžku traťe 20km hore dole a prekonali sme 1 830 vertikálnych metrov do hora.

Ste blázni a zničíte si takto telo

Práve naopak, po tom ako sme sadli do auta, valíme rovno smer Kaľameny, kde je krásny a hlavne free dostupný minerálny prameň. Tam trošku poplávame vo vode, vytrasieme svaly a valíme ďalej domov.

Poďakovanie

Ďakujeme naším partnerom za to, že nám dodali matroš na trip a ďaľšie testovanie, o ktorom sa ešte dočítate. S pozdravom, váš stále explorujúci tyger.

Další související články:

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.