Průvodce | Karpattreky | Horolezectví | Cykloturistika | Cestování | Lyžování | Příroda | Soutěže | Aktuality | Zajímavosti | Kalendář | Napsat článek | Reklama | Více… |
Treking.cz
Poslední aktualizace: 8.11.2022
Treking > Památky > Kláštor Skalka nad Váhom pri Trenčíne

Kláštor Skalka nad Váhom pri Trenčíne

Kláštor v tieni Trenčianskeho hradu

3.8.2009 | Jozef Cyprich

Dominantou Trenčína a jeho blízkeho okolia je nepochybne jeho hrad, niekdajšie sídlo pána Váhu a Tatier, Matúša Čáka. Pozornému návštevníkovi však neunikne ani belejúci sa dvojvežový kostol na protiľahlom brehu Váhu. Stojí na mieste nazývanom Malá Skalka. Jeho vznik a história súvisí s ďalším objektom nachádzajúcom sa na Veľkej Skalke, kláštorným komplexom s jaskyňou - pustovňou.

Prístup ku kláštoru

Malá a Veľká Skalka patria do horského masívu Skalka, ktorý leží v juhozápadnej časti Ilavskej kotliny, je súčasťou Bielych Karpát. Jeho výhodná strategická poloha bola ideálnym miestom na zakladanie sídiel už od neskoršej doby kamennej. Po starých Slovanoch sa našli stopy v podobe hradiska a pohrebiska z 9. storočia.

Najnovším dôkazom prežívania veľkomoravskej tradície v období počiatkov uhorského štátu je odkrytie zvyškov kostolíka pri výstavbe diaľnice v roku 1995. Do dnešných dní sa zachovali, aj keď po rôznych prestavbách, rekonštrukciách a úpravách, spomínaný kostol a kláštor. Kostol bol založený v roku 1208, kláštor v roku 1224 založil nitriansky biskup Jakub I. na pamiatku pustovníkov sv. Svorada a Benedikta.

Ak chceme spoznať život týchto svätcov, musíme sa vrátiť na koniec 10., resp. začiatok 11. storočia. V tomto období patrili obidvaja k rádu benediktínov, najstaršej reholi v strednej Európe. Členovia tohto pracovného rádu sa riadili heslom "Ora et labora - Modli sa a pracuj". Základné povinnosti rehole - modlitbu a fyzickú prácu, vykonávali spoločne v kláštoroch (cenobiti) alebo samostatne ako pustovníci (eremiti).

Za vstupnou bránou, v pozadí vchod do jaskyne

Svorad pochádzal z Opatovca na Visle, v mladých rokoch žil ako mních v dedine Tropie nad Dunajcom (Poľsko). V časoch potláčania staroslovienskej liturgie kráľom Boleslavom Chrabrým odišiel z krajiny. Vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore (Nitra) a prijal rehoľné meno Andrej. Neskôr sa utiahol do pustovníckej samoty do jaskyne na Skalke. Vo svojom duchovnom živote zachovával pôst, zvláštne mučeníctvo a trýznenie tela, neobyčajné sebazapieranie. Posledné zvyšky života strávil opäť v zoborskom kláštore, kde v roku 1030 zomrel. Pri jeho vyzliekaní z rúcha našli mnísi na jeho tele reťaz, hlboko zarezanú a vrastenú do mäsa.

Benedikt (tiež Beňadik) pochádzal z Ponitria, aj on vstúpil do kláštora na Zobore. Na Skalku ho pridelili ako žiaka a zároveň pomocníka v starobe Svoradovi. Tri roky po smrti svojho učiteľa ho prepadli zbojníci. Keďže u neho nenašli žiadne peniaze, vytiahli ho z jaskyne, zabili a z Malej Skalky zhodili do Váhu. V roku 1083 ich telá za prítomnosti nitrianskeho biskupa vyzdvihli z hrobu a následne ich kanonizáciu uznal aj pápež Gregor VII.

Kostol na Malej Skalke

Najväčšiu slávu a rozkvet zažila Skalka príchodom jezuitov, ktorí v roku 1667 začali s obnovou objektov Malej i Veľkej Skalky, vystavali kalváriu. Keď pápež Klement XIV. rehoľu jezuitov 21. júla 1773 zrušil, kláštor stratil na význame a začal chátrať.

V súčasnosti v objektoch opátstva prebiehajú rekonštrukčné práce, sprístupnené je nádvorie, kaplnka i jaskyňa, obnovuje sa zvonica. Jaskyňa vedie hlboko do skaly, na jej konci je socha modliaceho sa Svorada. Do trojpodlažnej kaplnky možno vojsť aj z jaskyne. Verejnosť ich môže navštíviť v mesiacoch júl a august v čase 8.00-12.00 a 13.00 - 17.00, každý deň okrem pondelka. V nedeľu po 17. júli (deň kanonizácie obidvoch svätcov) sa koná hlavná púť na Skalke, na ktorú prichádzajú pútnici aj zo zahraničia.

Objekty na Skalke sú prístupné aj autom, prechádza popri nich cesta č. 507., ktorá je súčasne časťou červene značenej vážskej cyklomagistrály. S vyobrazením svätcov, prípadne výjavov z ich života sa možno stretnúť nielen v týchto objektoch, ale aj vo farskom kostole sv. Imricha v neďalekej obci Skalka nad Váhom.

Celkový pohľad na kláštor

Starobylá Skalka je jedným z najstarších pútnických miest na Slovensku, je symbolom náboženského života našich predkov, národného povedomia a významnou kultúrno-historickou pamiatkou.

  • Info: Farský úrad v Skalke nad Váhom, tel. +421 32 658 42 40

Skalka na turistické mapě

Treking.cz - diskuze
Reklama
Témata našich článků…
Aktuální počasí Zverovka Sněžka Krkonoše, ubytování Soumrak Karlštejn Kamenná chata Roháče, ubytování Macocha Hranická propast Letní obloha Zámek Hluboká Elbrus, Kavkaz Kráľova studňa Javorníky Porubský bludný balvan Beskydy, ubytování Spacáky Gran Paradiso
Reklama
Populární treky
1. České hory Přechod Rychlebských hor a Králického Sněžníku po pěšinkách pohraničníků
2. Slovenské hory Přechod hlavního hřebene Nízkých Tater
3. Ukrajinské Karpaty Horhany (Gorgany) - výstup na dvojvrchol Syvulja
4. Via ferraty Naturfreundesteig a Traunsee Klettersteig na Traunstein, via ferraty v Rakousku
5. Rumunské hory Capatini, přechod dvou zapomenutých národních parků v Rumunsku
Reklama
Túry a lokality podle pohoří
Hledej podle pohoří
Reklama
Regiony
Beskydy | Bílé Karpaty | Blatenská pahorkatina | Brdy | Broumovská vrchovina | Česká Kanada | České středohoří | České Švýcarsko | Český les | Český ráj | Děčínská vrchovina | Doupovské hory | Drahanská vrchovina | Džbán | Hanušovická vrchovina | Hornosvratecká vrchovina | Hostýnské vrchy | Chřiby | Javorníky | Jeseníky | Ještědsko-kozákovský hřbet | Jevišovická pahorkatina | Jizerské hory | Králický Sněžník | Krkonoše | Krušné hory | Křemešnická vrchovina | Křivoklátská vrchovina | Litenčická pahorkatina | Lužické hory | Nízký Jeseník | Novohradské hory | Orlické hory | Pálava | Podbeskydská pahorkatina | Podyjí | Rakovnická pahorkatina | Ralsko | Rychlebské hory | Slavkovský les | Slezské Beskydy | Smrčiny | Svitavská pahorkatina | Šluknovská pahorkatina | Šumava | Švihovská vrchovina | Vizovická vrchovina | Vlašimská pahorkatina | Vsetínské vrchy | Východolabská tabule | Zábřežská vrchovina | Zlatohorská vrchovina | Ždánický les | Železné hory | Žulovská pahorkatina | Belianské Tatry | Branisko | Bukovské vrchy | Burda | Cerová vrchovina | Čergov | Čierna hora | Chočské vrchy | Kremnické vrchy | Krupinská planina | Kysucké Beskydy | Laborecká vrchovina | Levočské vrchy | Ľubovnianska vrchovina | Malá Fatra | Malé Karpaty | Muránska planina | Myjavská pahorkatina | Nízké Tatry | Ondavská vrchovina | Oravská Magura | Oravské Beskydy | Ostrôžky | Pieniny | Podunajská pahorkatina | Pohronský Inovec | Polana | Považský Inovec | Revúcka vrchovina | Roháče | Slanské vrchy | Slovenský kras | Slovenský ráj | Spišská Magura | Beskydy | Stolické vrchy | Strážovské vrchy | Starohorské vrchy | Šarišská vrchovina | Štiavnické vrchy | Tribeč | Velká Fatra | Veporské vrchy | Vihorlat | Volovské vrchy | Vtáčnik | Vysoké Tatry | Východoslovenská rovina | Zemplínské vrchy | Žiar
Služby Horská seznamka Outdoor bazar Ztráty a nálezy Archiv článků Spolupracujeme Počasí Satelitní snímky Fotogalerie Turistická mapa Kalendář turistických akcí Treky České hory Slovenské hory Alpy Karpattreky Rumunské hory Ukrajinské Karpaty Asijské hory Severské země Turistika s dětmi Balkánské a evropské hory Ubytování Horské chaty, české hory Slovenské chaty Penziony, hotely Ubytování online Alpské chaty České kempy Slovenské kempy Chorvatské kempy Kempy, Slovinsko Ukrajina, Rumunské hory Výlety Skalní města a skály Naše vrcholy Rozhledny České hrady Slovenské hrady Jeskyně Vodopády Sedla a doliny Členění Slovenska Geomorfologické členění ČR Výlety Přehled našich pohoří Sopky v ČR Karpaty Alpy Ledovcová jezera Památky a zámky Větrné mlýny Čedičové varhany Viklany Bludné (eratické) balvany Ostatní Cestování, cestopisy Horolezectví Cykloturistika Snow Soutěže Příroda, fauna a flóra Vesmír, astronomie Produkty Testujeme Outdoor vybavení, poradna
TOPlist