Románský kostol Veľký Klíž a Monachus de Clus, mních z Klíža a hrad na Michalovom vrchu na Slovensku

Veľký Klíž - Monachus de Clus

Vo svojom príspevku Vápenný vrch som na severovýchode pohoria Tribeč spomenul aj historické okolie Skýcova, najmä Michalov vrch a Vrchhoru. Keďže tento kút pohoria v okolí Veľkého Klíža má ďalšie zaujímavé historické objekty, rád sa k nemu vraciam a popri podrobnejšom popise uvedených objektov pridávam ďalšie.

Zemepánsky kláštor a kostol vo Veľkom Klíži?

Uprostred lesov severného úpätia pohoria Tribeč, v uzavretej kotline spojenej s údolím Nitry úzkym priechodom, leží obec Veľký Klíž. V súčasnosti pekne upravená, uprostred námestíčka malé jazierko. Napája ho prameň vytekajúci spod brala, na ktorom kedysi stál kláštor.

O jeho existencii pochybnosti nie sú, tie sa sústreďujú okolo jeho pôvodu. Prevláda názor, že jeho zakladateľom bol syn Bela I. a nástupca na uhorský trón po zosnulom bratovi Gejzovi, Ladislav I. Ten počas svojej vlády ako uhorský kráľ založil mnohé kláštory, rozšíril, dobudoval a upevnil cirkevnú organizáciu Uhorského kráľovstva.

Moderní historici však založenie počas jeho vlády (1077 - 1095) vylučujú, keďže prvé listinné zmienky o ňom sú až z 13. storočia. Tieto listiny sa naviac nepovažujú za pravé, také sú až listiny zo 14. storočia. Skôr sa prikláňajú k názoru, že klížsky kláštor založil nejaký šľachtic z blízkeho okolia, odvodzujúci svoj pôvod od známeho rodu Hunt - Poznan.

Jeho miesto bolo v areáli dnešnej fary, čiastočne cintorína a barokového kostola Všetkých svätých postaveného v rokoch 1801-1803 nad pôdorysom pôvodného kláštorného kostola. Kláštor plnil svoju funkciu nepretržite až do roku 1541, kedy ho násilím zabral a opevnil lúpežný rytier Rafael Podmanický. Koncom 16. storočia prešiel už do rúk rádu dominikánov z Trnavy a jeden z posledných záznamov o jeho existencii je ešte z roku 1615.

Nad súčasným kostolom uprostred cintorína však vyčnieva kostolík v románskom slohu. Postavil ho v 12. storočí pravdepodobne ten istý šľachtic, najskôr pre seba a svoju rodinu. V tom čase to nebolo nič mimoriadne, súkromné kostoly a kláštory sa stávali duchovným centrom šľachtického rodu. Boli rodovým majetkom a ako taký ho prenajímali, predávali, prípadne venovali.

Kým svojím spôsobom záhadný stredoveký benediktínsky kláštor sa nezachoval, kamenný kostolík sv. Michala z ruín do pôvodnej podoby čiastočne zrekonštruovali v roku 1936 a dostal sa aj pod pamiatkovú ochranu. Posledná rekonštrukcia bola vykonaná v rokoch 1975 - 1976.

Jednoloďový kostol so sedlovou drevenou strechou prechádza na južnej strane do širšej polkruhovo uzavretej svätyne (priemer 2,5 m) s malým románskym oknom. Loď obdĺžnikového pôdorysu (5 × 4 m) je na južnej strane presvetlená dvomi vsadenými polkruhovo uzavretými okienkami.

Po stavebnej stránke je zaujímavosťou excentrické umiestnenie valcovej veže kostola vzhľadom k celej stavbe lode. Takéto riešenie si zrejme vyžiadal vstup do kostola a pomerne malé vodorovné rozmery západnej steny. Nad vstupným kvádrovým portálom je polkruhový kamenný blok. Veža je presvetlená jedným okienkom tesne pod drevenou kužeľovitou strieškou. Vo vnútri veže sú točité schody na emporu. Interiér je bez vybavenia.

Románsky kostolík je typickou pamiatkou Veľkého Klíža, preto sa dostal aj do znaku obce. Po občerstvení sa v pohostinstve oproti jazierku vydajme sa po modrej turistickej značke do hôr za ďalšími pamiatkami stredoveku. Budeme sa pohybovať v CHKO Ponitrie.

Vrchhora - pútnické miesto

Po trištvrte hodine neustálym stúpaním listnatým lesom prídeme na čistinku v sedle Vrchhora (489 m n. m.). O bohatej histórii tohto miesta svedčia archeologické nálezy, podľa ktorých možno vystopovať zvyšky stredovekého osídlenia. Nachádza sa tu zrúcanina väčšieho kostola. Zatiaľ čo kostolík vo Veľkom Kliži, časti Hradište reprezentuje raný stredovek, pôvodne renesančný kostol predstavuje už iné obdobie stredoveku. Túto sakrálnu stavbu dal postaviť gróf Štefan Koháry v roku 1640. Z tohto obdobia sa zachovali dve okná a časť spodných konštrukcií muriva v presbytériu.

V priebehu 18. storočia sa prestavbou a zväčšením mení na barokový. Je pozoruhodné, že vstup do kostola bol možný vchodom na severnej i západnej strane. Kostol pozostáva z lode a z presbytéria tvaru predĺženej podkovy. Loď osvetľovali zo severnej i južnej strany po dve okná s polkruhovými tehlovými záklenkami. Barokové okno v presbytériu je elipsovité. V západnej časti kostola sa nachádzal drevený chór.

Kostol bol postavený zo zmiešaného muriva, ktoré tvorili kamene šedého kremenca a tehly. Navzájom boli pospájané maltou z riečneho piesku a vápna. Stavba bola omietnutá bielou vápennou omietkou, ktorá sa zachovala hlavne v západnej fasáde. V tejto časti možno nájsť malé elipsovité okno a nad ním výklenok pravdepodobne pre sochu patróna (ochrancu) kostola. Z kostola sa zachovali iba ruiny obvodových múrov bez strechy. Neľútostný čas a náletová zeleň sú nepriateľmi tejto pamiatky, ktorá viditeľne chátra.

V novoveku bola táto poloha známa ako pútnické miesto, čoho dôkazom je aj malá, o sto rokov mladšia prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Ide o jednoduchú stavbu, vo vnútri ktorej možno nájsť ľudovú polychromovanú plastiku Piety z 18. storočia. Je chráneným objektom, naposledy bola zrekonštruovaná v rovnakom čase ako kostolík v Klížskom Hradišti.

Sedlo Vrchhora je častým výletným miestom, prístupné po asfaltových cestičkách i cyklistom (pozor, nie motoristom). Paradoxne vyznieva fakt, že kým stredoveké stavby sa ako tak zachovali, po novodobej chate postavenej v sedle však ledva nájdeme stopy (nerovnosti terénu).

Hrad na Michalovom vrchu

V lesoch nad obcou v nadmorskej výške 541 m rozprestieral sa kedysi hrad. Strategicky výhodná poloha nad rozhraním Nitrianskej a Tekovskej župy umožňovala kontrolu horského prechodu z údolia Žitavy na Hornú Nitru. Postavili ho v 11. storočí na mieste pravekého hradiska. Bol jednoduchý, stavebným materiálom bol kameň kladený bez použitia malty, nasucho. Tento hrad, nazývaný aj hrad Uherce, udržal si významné postavenie aj v 12. storočí, kedy sa nanovo opevnil. Na rozhraní 12. a 13. stor. hradisko prebudovali postavením elipsovitej kamennej hradby (120 × 26 m) a dvoch vnútorných bášt (severná, južná).

Na rozhraní 13. a 14. storočia hrad vyhorel a opevnenie bolo obnovené iba okolo severnej bašty (oddelenú od ostatného areálu hradu novšou hlbokou priekopou). Pravdepodobne už v priebehu 14. storočia Michalov hrad zaniká. Nezostalo po ňom prakticky nič, len v najvyššom bode v skale vytesaná vnútorná stena a miestami málo zreteľné stopy valu. Aj niekdajšie vynikajúce výhľady čiastočne zakrýva rastúca stromová vegetácia.

Prístup k Michalovmu vrchu je zo sedla Vrchhora miestne značeným chodníkom s bielymi šípkami na kmeňoch stromov a netrvá viac ako 10 minút (cca 500 m).

Klíž, turistická mapa

• Mapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 244

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.