Rímsky tábor v Iži, Kelemantia a markomanské vojnyOpevněný tábor a markomanské vojny - Kelemantia16.7.2009 | Jozef Cyprich
Pri svojich cyklocestách sa stretávam s množstvom zaujímavých kultúrnych a historických miest. Bolo tomu tak aj pri akcii Od najsevernejšej po najjužnejšiu obec Slovenska. Po jej skončení v obci Patince nasledoval presun k železničnej stanici Komárno. A práve na tomto úseku cesty, v lokalite Leányvár (Dievčí hrad) obce Iža, nachádza sa na Slovensku najväčšia a najchýrnejšia pamiatka z rímskej doby, zvyšky kastela - opevneného vojenského tábora a osady Kelemantia. Územie dnešného juhozápadného Slovenska bolo v 1. až 4. storočí n. l. osídlené kmeňmi germánskych Markomanov a Kvádov. Nachádzalo sa v priamom susedstve Panónie, provincie Rímskej ríše. Prirodzenú severnú hranicu impéria tvorila rieka Dunaj. Rimania tu postupne vybudovali rozsiahli obranný systém, ktorého súčasťou bola aj vojenská pevnosť v Iži. Zrejme zo strategických dôvodov bola položená 800 m nižšie po prúde rieky oproti civilnému mestu a sídlu légií, Brigetiu. Miesto bolo po prvý raz použité na vybudovanie dočasného drevozemného tábora za vlády cisára Marka Aurélia, niekedy v 70. rokoch 2. storočia, v období markomanských vojen. Neodolal však prudkým útokom Germánov, preto bol na jeho mieste vybudovaný tábor z kameňa a tehál pre stálu posádku pomocného vojenského zboru. V polovici 3. storočia bol opäť germánskym nájazdom značne poškodený. Obnovili ho však a stal sa v nasledujúcom storočí významným článkom rímskej vojenskej aktivity. Pád rímskej ríše znamenal koniec udržiavania jej severnej hranice, tábor zničil požiar. Ruiny dočasne využili posledné zvyšky Kvádov, miestni obyvatelia tu z nich oddávna ťažili stavebný kameň (v okolí ho bol nedostatok, priviezli ho z pravého dunajského brehu). Súčasná podoba reštaurovaného objektu má štvorcový pôdorys s rozmermi 172 × 172 m. Uprostred každej strany sú brány, každú z nich strážili dve vežovité stavby. Ďalšie veže boli na zaoblených, neskôr vejárovite zosilnených nárožiach. Pevnostný kamenný múr dosahoval hrúbku 2 m a výšku 4 až 5 m. Vnútri tábora ulicový systém oddeľoval kasárenské budovy, stála tu veliteľská budova, sklady, stajne, dielne, nemocničné miestnosti, pekárenské pece, cisterny, studne a nevyhnutné kúpele. Celková plocha pevnosti zaberala 3 ha. V roku 1991 bol kastel Kelemantia vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Odvtedy došlo k rozsiahlym úpravám celého areálu, archeologické vykopávky prebiehajú neustále. Na významných miestach sú umiestnené betónové tabule so sprievodnými informáciami na kovových platniach. Miesto je od obce Iža vzdialené asi 1,6 km, dostupné po bývalej vojenskej ceste bicyklom, prípadne autom. Iža, turistická mapaLíbil se vám tento článek? |
|