Hradisko Havránok, keltské hradisko a Havranov hrad - archeologické múzeum v prírode na Slovensku

Hradisko Havránok, múzeum v prírode

Priamo nad priehradným násypom vodného diela Liptovská Mara rozprestiera sa masív Úložisko s nenápadným čiastočne zalesneným kopcom Havránok. Na jeho vrchole bol v 12. - 15. storočí drevený zemepansky hrad, nazývaný Havranov hrad.

Nepriamo sa spomína už v darovacej listine uhorského kráľa Ladislava IV., ktorý ňou v roku 1286 prisúdil Marcelovi a Mikulášovi Ilarionovým územie medzi potokom a Váhom, ktoré kedysi patrilo istému Havranovi. Z hradu je dnes zrekonštruovaný drevený most, palisáda, časť vonkajšieho opevnenia a schematicky naznačený pódorys drevenej veže - vlastnej budovy.

Čtěte také: Liptovský hrad, nejvýše položený hrad na Slovensku

Význam tejto lokality však nespočíva len v tomto stredovekom objekte. Archeologické výskumy, ktoré v roku 1965 začali na dne budúcej priehrady, tu odhalili významné keltské osídlenie už z 3. storočia pr. n. l., teda z doby laténskej.

Kelti žili pôvodne na južnom Slovensku pri Dunaji, na dolnom toku Váhu, Nitry, Hrona. Z týchto nížinných oblastí však rýchlo začali prenikať za bohatými ložiskami rúd aj do hôr, na severné Slovensko, severovýchodnú Moravu, do Sliezska a Poľska.

S pôvodným lužickým obyveťelstvom vytvorili svojráznu kultúru, nazývanú púchovská, nápadnú výraznými kelstskými prvkami. V správach antických najmä rímských autorov vystupujú títo ľudia ako Kotíni. Tieto na jednej strane nebojácne, bojovné kmene boli zároveň vynikajúcimi remeselníkmi a poľnohospodármi.

Při výskume sa našlo ohromné množstvo pamiatok, ktoré reprezentujú širokú škálu výrobkov zo železa, menej už z bronzu, striebra a zlata. Takými boli náhrdelníky, nádherné kostené, jantarové, kovové šperky, krásne tvarované džbány a rôzne náradia. Hrnčiarske dielne vyrábali dokonalú, na hrnčiarskom kruhu vyrobenú keramiku, ktorú vypaľovali vo veľkých peciach s roštom. V čase najväčšej slávy sa na Havránku razili aj mince.

Při pestovaní viacerých druhov obilnin a strukovin používali železné radlice, kosy a kosáky, pre kvalitnejšie spracovanie úrody kamenné žarnovy. Najväčším a najvýznamnejším objavom bolo objavenie kultovného miesta, obetiska - svätyne. V tomto strediku pohanského náboženstva sa ľudia stretávali so svojimu miestnymi bohmi a vo forme obetovaných produktov, výrobkov a aj ľudí sa snažili nakloniť si ich priazeň.

K ľudským obetám sa Kelti uchyľovali vo vážnych chviľiach, keď sa chceli dozvedieť, čo im prinesie budúcnosť, vyprosiť si odpustenie a pomoc. Bohom obetovali vojnových zajatcov, otrokov, zločincov, ale aj celkom nevinných ľudí.

Vpádom germánských družín v prvých desaťročiach nášho letopočtu (na juhu Kvádi, na severe Lugiovia) na územia obývané Keltmi dochádzalo k zániku nielen sídlisk, ale aj hradísk a hrádkov. Definitivnu bodku za púchovskou kultúrou dali boje Rimanov s Germánmi počas tzv. markomanských vojen. Na ich konci boli násilne odvlečení aj Kotíni do provincie Panónia, kde postupne splynuli s pôvodným ovbyvateľstvom.

Vyhlásenie lokality Havránok v roku 1967 za národnú kultúrnu pamiatku prispelo ku vzniku jedinečného archeologického múzea v prírode. Jeho prehliadku začneme výstavkou v budove Archeologického ústavu, pokračujeme cez obytný a hospodársky dvorec, pozostávajúci z dvojpriestorového domu, dielne, chlieva a studne k samotnému hradisku. Tu sa návštevník stretáva s kamennou dlažbou, s pôvodnou hradbou, vstupnou bránou do keltskej svätyne a so samotnou svätyňou s rituálnou šachtou a totemami.

Odtiaľto vedie chodník k bráne vnútorného opevnenia a k obytnej stavbe zo začiatku 1. storočia n. l. Prehliadka končí na vrchole při rekonštruovanom stredovekom hrade a zaberie asi 30 minút.

Otvorené od júna (června) do septembra (září) od 10 do 17 hodin.

Motorizovaní turisti sa môžu k múzeu dostať z obce Bobrovník, popri rovnomennom hoteli. Peší turisti a cykloturisti cez obec Vlašky (najbližšia železničná zastávka Liptovské Vlachy). Orientačným bodom je veža kostolíka nad priehradou.

Havránok, turistická mapa

Turistika v Krkonoších, túra na Výrovku a do Modrého dolu

V Krkonoších jsou turistické trasy notoricky známé, trasy známé poněkud méně a pak trasy téměř neznámé…

Sopky na Slovensku, přehled pohoří vulkanického původu

Aktivní sopky na Slovensku, stejně jako v České republice dnes nenalezneme. Avšak na rozdíl od sopek v…

Turistika na Šumavě: Křemelná, Sněžné jámy a bývalé Paště a…

Když se v souvislosti se Šumavou mluví o Křemelné, většině lidí se vybaví jedna ze zdejších…

Jak jsem nechtěla na Králický Sněžník, zimní výšlap z polské strany

Protože loňská zima byla na sníh přece jen bohatší než ta letošní, vyvstalo přede mnou jednu únorovou sobotu…

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.