Zoborské vrchy a Zoborská lesostep v pohorí Tribeči

Zaujímavé vrchy v pohorí Tribeč

Zoborské vrchy tvoria najjužnejšu časť pohoria Tribeč. Týčia sa priamo nad starobylou Nitrou, jej severnou časťou. Názov dostali od vrchu Zobor (587 m n. m.), hoci nie je najvyšší, je však takmer uprostred nich. Geograficky sú pozoruhodné aj tým, že výrazne vyčnievajú do Panónskej nížiny. Pestré geologické podmienky dali priestor pre rozšírenie rôznorodých typov biotopov s mnohými vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Z tohto hľadiska Zoborské vrchy predstavujú to najcennejšie v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.

Geologické zloženie

Hlavný hrebeň má východno - západnú orientáciu. Geologické podložie tvoria vyvreté horniny (kremenné diority a granodiority) prekryté usadenými horninami (triasové kremence, bridlice a vápence). Odolné kremence sú z veľkej diaľky vidieť vo forme skalných útvarov v masíve vrchu Zobor, ktorý je centrom územia. Menej odolné vápence vytvárajú na území Zoborských vrchov povrchové formy (tzv. škrapy) a krasové javy. V masíve najvyššieho kopca Žibrica (617 m) sa nachádzajú nesprístupnené jaskynné priestory s bohatou výzdobou. Priepasť s hĺbkou 62 m bola v roku 1995 vyhlásená za prírodnú pamiatku. Neďaleko nej sa v kameňolome ťaží kvalitný vápenec.

Fauna a flóra

V Zoborských vrchoch sa stretávajú živočíchy a rastliny typické pre nižšie pohoria Karpát so živočíchmi a teplomilnými rastlinami nížin panónskej oblasti. Potreba zákonnej ochrany jedinečných prírodných hodnôt pred silnejúcim neusmerneným tlakom človeka viedla v júni roku 1985 k vzniku Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, do ktorej patrí aj navrhované územie európskeho významu Zoborské vrchy.

Súčasťou územia sú rezervácie vyhlásené už začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia na prísnu ochranu prítomných teplomilných lesostepných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev - Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep a Prírodná rezervácia Žibrica.

NPR Zoborská lesostep s rozlohou 23,08 ha je doslova posiata chránenými druhmi rastlín, ako hlaváčik jarný (Adonis vernalis), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a kosatec nízky (Iris pumila). Endemitom je peniažtek slovenský (Thlaspi jankae). Raritou PR Žibrica sú jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum), orchidea patriaca medzi európsky významné druhy a hrachor benátsky (Lathyrus venetus), ktorý sa inde na Slovensku nevyskytuje.

Prírodné hodnoty Zoborských vrchov s výskytom európsky významných biotopov a druhov umožnili ich zaradenie do Národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu. Navrhované územie sa po schválení národného zoznamu vládou Slovenskej republiky (17.3.2004) považuje za chránené územie a stane sa súčasťou európskej siete chránených území NATURA 2000. Zoborské vrchy sa stali populárnymi najmä medzi zoológmi a botanikmi a majú povesť akejsi faunistickej a floristickej Mekky.

Osídlenie

Zoborské vrchy v priebehu svojej existencie zohrali aj významnú strategickú úlohu, nakoľko ich svahy boli v historických dobách osídlené a tým aj významne poznačené človekom a jeho činnosťou. Relatívne ťažko dostupný terén vytváral dobré podmienky pre účinnú obranu, čo využívali ľudia už v praveku. Opevnené sídliská a hradiská s mohutnými ochrannými valmi boli obývané ľudom z neskorej doby bronzovej až staršej doby železnej (10. - 6. stor. pr. n. l.). Na južnom úpätí Zoborských vrchov bol vybudovaný prvý benediktínsky kláštor na Slovensku. V najzápadnejšom cípe vrchov na návrší nad bývalým lomom je starobylá románska stavba, kostol sv. Michala Archanjela.

Náučný chodník

Pôvodný náučný chodník Zoborské vrchy viedol po červene značenej Ponitrianskej magistrále. Pri obnove bol upravený a rozšírený o vedľajšiu trasu smer Dražovce. Od slávnostného otvorenia dňa 21. októbra 2005 nový NCH oborské vrchy pozostáva zo základného okruhu a dvoch vedľajších, z neho odbočujúcich trás. Trasa NCH nie je osobitne značená, je súčasťou existujúcich turisticky značených chodníkov. Pri celkovej dĺžke 14,7 km s prevýšením 460 m má 27 zastávok. Tie sú situované na najkrajších a najzaujímavejších miestach Zoborských vrchov.

Východiskový bod základného kruhu náučného chodníka, ktorý vedie na vrch Zobor a späť, je pri liečebnom ústave Zobor. Je tu informačná tabuľa, altánok a rázcestník s označením zastávky č. 1. Krátkou chôdzou nás zatiaľ modro značený chodník privedie k upravenej studničke, k Svoradovmu prameňu. Svätý Svorad bol mníchom z blízkeho benediktínskeho kláštora sv. Hippolita (najstarší na Slovensku), potom pustovník žijúci v neďalekej jaskyni, neskôr aj na Skalke neďaleko Trenčína (spoločne s Benediktom).

Pár krokov nad prameňom je rázcestník (zast. č. 2), od ktorého možno po tvarovej značke odbočiť ku Svoradovej jaskyni. Zároveň je tu tabuľa s označením vstupu do CHKO Ponitrie. Kríž na skalnom brale s tabuľou a nápisom "Z úcty sv. Svoradovi" dáva tušiť, že niekoľko metrov pod ním sa ukrýva jaskyňa. Vchod do Svoradovej jaskyne je v nadmorskej výške 355 m. Vo vnútri jaskyne sa nenachádza žiadne zariadenie, je tu len drevený kríž a obraz s olejomaľbou obidvoch svätcov a nápisom "Sv. Svorad a Benedikt orodujte za nás". Skala, v ktorej sa vytvorila krasová forma v podobe jaskyne, je vápenec jurského a kriedového veku.

Zastávka č. 5 v sedle Tri duby dostala názov podľa druhu stromov, ktoré tu v uvedenom počte v prvej polovici minulého storočia zasadili nitrianski skauti. Cez toto sedlo, rázcestníky Lyžiarska lúka a Sedlo pod Zoborom sa dostávame do výšky 556 m k zastávke č. 9 na Pyramíde. Je tu telekomunikačná veža, pod ktorou stojí zvyšok jedného zo siedmich miléniových stĺpov, postavených v roku 1896 pri príležitosti tisíceho výročia založenia uhorského štátu.

Torzo miléniového pomníka vzniklo v roku 1921, kedy pomník legionári vyhodili do vzduchu. Pôvodne mal výšku 20 m a bol postavený z 344 žulových blokov. Telekomunikačná veža svojou výškou niekoľkokrát prevyšuje pomník, dobre ju vidno a zo značnej vzdialenosti, a preto je často mylne považovaná za vrchol Zobora. Z terasy na Pyramíde je pekný pohľad na Nitru, na jej široké okolie a zoborské vinohrady. Premávala sem aj sedačková lanovka (postavená v r. 1967), tá je však už niekoľko rokov mimo prevádzky.

Od Pyramídy sa vyberieme chodníkom na druhý najvyšší vrchol Zoborských vrchov - vrch Zobor. Tu odbočuje prvá z vedľajších trás NCH na Žibricu. Rázcestník na vrchole Zobora, označený ako zastávka č. 10 NCH, nás pri absolvovaní len základného okruhu smeruje ďalej po zelenej značke. Krátky úsek Lyžiarska Lúka (č. 11) - Tri duby (č. 5) absolvujeme druhýkrát, avšak opačným smerom a s klesaním.

Sedlo Tri duby (444 m) je dôležitým bodom, ktorým prechádzajú značkované turistické trasy: modrá od Svoradovho prameňa na Pyramídu a zelená z Dražoviec na Zobor. Pokračujeme po zelenej značke, medzi sedlom Tri duby a Meškovým vrchom je mierna vyvýšenina s oddychovým miestom, odkiaľ je nerušený pohľad na Žibricu a hrad Gýmeš. Od rázcestníka (zastávka č. 12) na Meškovom vrchu (446 m) je už výhľad obmedzený stromami. Odtiaľto možno po žltej značke pokračovať k liečebnému ústavu a dokončiť tak základný okruh alebo odbočiť po zelenej značke na druhú vedľajšiu trasu do Dražoviec.

Ako už vieme, východiskovým bodom prvej vedľajšej trasy náučného chodníka je vrch Zobor. Sledujúc červenú značku prechádzame úzkym pásom lúk s dvoma menšími vrcholmi (535 a 523 m) s výstižným názvom Kozie chrbty. Od Trojchotára po Sedlo pod Žibricou ideme súbežne s modrou značkou. Pri zastávke č. 24 vchádzame do Prírodnej rezervácie Žibrica s rozlohou 68,59 ha. Je predstaviteľom lesostepnej krajiny a teplomilných listnatých lesov na vápencovom podloží.

Náučný chodník končí na svojom najvyššom bode, na vrchole Žibrica. V zalesnenej vrcholovej časti možno badať zvyšky opevneného sídliska ľudu lužickej kultúry. Pri návrate v Sedle pod Žibricou možno krátko odbočiť po modrej smer Štitáre, kde pri mraveniskách je posledná zastávka náučného chodníka č.27. Neďaleko prameň pitnej vody Gáborka.

Druhá vedľajšia trasa náučného chodníka využíva zeleno značený chodník pokračujúci od rázcestníka Meškov vrch. Spestrením chôdze lúkou pod ním je neznámymi autormi vytvorený kríž z kameňov, smerujúci svojimi zakončeniami na jednotlivé strany. Prudší vstup z lúky do lesa lemujú nepôvodné borovicové stromy. Pri rázcestníku Pod Plieškou (č. 16) sa opäť križujú modro a zeleno značené turistické chodníky.

Pre vedľajšiu trasu smer Dražovce treba naďalej sledovať zelenú značku. K románskemu kostolíku sv. Michala Archanjela (zast. č. 18) vedie od rázcestníka Barohať zelená tvarová značka. Kostolík, postavený z lomového kameňa na návrší vysoko nad obcou Dražovce, sa vyníma široko - ďaleko do rovín kedysi zaplavovaného územia rieky Nitra. Ako hlása nápis na tabuli, kostolík pochádza z 1. polovice 11. storočia, patrí teda medzi naše najstaršie cirkevné stavby. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Návratom cez Barohať a pokračovaním po zelenej značke sa dostaneme do obce Dražovce.

• Prístup: Z Nitry autobusmi MHD č. 1, 9 a 25 k liečebnému ústavu, č. 4 do Dražoviec, č. 27 do Štitárov
• Mapa: Turistický atlas Slovenska 1:50 000, VKÚ, a. s. Harmanec, list č. 282

Zoborské vrchy na turistické mapě

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.