Važecká jaskyňa a Ursus spelaeus, podtatranský Važec

Tip na výlet

Ak cestujete od Žiliny vlakom smerom na Vysoké Tatry, len niekoľko kilometrov pred Tatranskou Štrbou je rázovitá obec Važec. Už od železničnej zastávky (donedávna ešte stanice), je prekrásny pohľad na panorámu týchto najmenších veľhôr.

Podtatranská obec Važec je významnou národopisnou lokalitou, preto tu žili a tvorili aj maliari Jaroslav Augusta (1878 - 1970), František Havránek (1887 - 1964) a Jan Hála (1890 - 1959). Nielen ľudová architektúra, kroje a zvyky lákajú turistov. Je tu na úpätí začínajúcich sa Nizkych Tatier, resp. Kozích chrbtov, aj jedna významná prírodná pamiatka, sprístupnená jaskyňa.

Za centrom obce ešte chvíľu sledujete zelenú značku, ak odbočí vľavo, opustíte ju a vydáte sa po priamej ceste smerom na západ. Na jej konci vľavo vidno prvé budovy areálu. Administratívne budovy pri Važeckej jaskyni patria Správe slovenských jaskýň (SSJ) so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorá jaskyňu prevádzkuje a sprístupňuje verejnosti (otvorené od 1. februára do 30. novembra denne okrem pondelka).

Vchod do jaskyne leží 8 m nad riečiskom Bieleho Váhu v nadmorskej výške 784 m. Tunajším obyvateľom bola vstupná sieň dávno známa ako "diera pod Vrškami". Panel na priestranstve pred vchodom uvádza aj niektorých významných predstaviteľov jaskynnej fauny - jaskyňa patrí k biospeleologickým lokalitám európskeho významu.

Začiatkom roku 2006 otvorila SSJ novú paleontologickú expozíciu prezentujúcu medveďa jaskynného, najväčšiu európsku šelmu štvrtohôr. Jej súčasťou sú aj dva náučné panely vonku pred vchodom s údajmi o veľkosti a hmotnosti tela, pôvode a rozšírení, biotope, rozmnožovaní, veku, potrave a príčinách vyhynutia medveďa.

Socha dospelého samca medveďa jaskynného (Ursus spelaeus) v životnej veľkosti (dĺžka 2,5 m, výška 1,5 m) je vystavená priamo v jaskyni vo Vstupnej sieni. Je zhotovená z umelého kameňa (autorom je košický sochár Daniel Tatarka). Kostra je uložená na zemi v ležiacej polohe v jaskynnej časti nazvanej Kostnica. To sme však už vo vnútri jaskyne, ktorej priestory boli vytvorené ponornými vodami bočného ramena Bieleho Váhu a ich prienikom cez tektonické poruchy a medzivrstvové plochy vápencov. Jaskyňa má horizontálny charakter a dosahuje dĺžku 530 m (sprístupnených 235 m).

V úvodných častiach jaskyne vidno osamelé stalagmity. Usadzovaním rozpusteného vápenca sa na previsoch stien tvoria stalagmity. V Zbojníckej komore možno pozorovať sintrovú výzdobu stropu jaskyne a vznikajúce brčká (tenučké stalaktity). Spojením stalaktitu so stalagmitom (prírastok asi 1 cm/100 rokov) vznikajú stalagnáty.

O niečo ďalej rozpustené minerály v stekajúcej vode vytvorili na stene Tatranský vodopád. Menšie krasové útvary sú v Jazierkovej sieni, naopak príťažlivé pestrosťou ako aj množstvom sú útvary v Čarovnej záhradke. Možno tu nájsť všetky formy krasových foriem: stalagmity (visiace kvaple), stalaktity, stalagnáty a tiež tenučké a krehké brčká.

Za Čarovnou záhradkou je Húskova sieň. Pomenovanie dostala po Ondrejovi A. Húskovi, ktorý v roku 1922 za pomoci A. Somra objavil pokračovanie jaskynných priestory zo vstupnej diery. Mnohé krasové útvary vytvárajú bizarné zoskupenia, v niektorých z nich pri troške fantázie možno vidieť rôzne tvary, živočíchy, postavy (slon, trpaslík).

V niektorých miestach jaskyne sú aj bočné chodby, avšak pre ich malú výšku sú pre verejnosť nepriechodné a neprístupné (Objavná chodba, Kamenný dóm a iné). Pred koncom prehliadky jaskyne osamotené tri stalaktity dostali názov Tri sestry. Nad nimi je prekrásny závoj zo stalagmitov a po stene "tečúce prúdy". Podzemné vody Važeckej jaskyne vyúsťujú na povrch vyvieračkou Teplica neďaleko parkoviska pred jaskyňou a vlievajú sa do Bieleho Váhu.

Vstupné v roku 2008 pre dospelého bolo 120,- Sk (dnes 5 EUR), fotografovanie počas 30-minútovej prehliadky vás vyjde rovných 200,- Sk (dnes 7 EUR). V pokladni možno zakúpiť rôzne suveníry, brožúrky ako aj turistickú známku (No. 193). Vstup je každú celú hodinu, prípadný čas na čakanie možno stráviť pri káve v neďalekom stánku s občerstvením.

Važecká jaskyňa je jednou z najznámejších jaskýň na severnom Slovensku. Vďaka blízkej polohe od diaľnice i železnice je vhodnou zastávkou pre návštevníkov prechádzajúcich horným Liptovom. Zastavte sa aj vy.

Važecká jaskyňa, turistická mapa

• Další informace na www.ssj.sk

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.