Průvodce |
Karpattreky |
Horolezectví |
Cykloturistika |
Cestování |
Lyžování |
Příroda |
Soutěže |
Aktuality |
Zajímavosti |
Kalendář |
Napsat článek |
Reklama |
Více… |
|
 |
||
| Poslední aktualizace: 8.10.2017 |
|
Treking > Tipy na výlet > Strážov, Čičmany, Mojtín, Zliechov a Valaská Belá, zaujímavosti
Strážov, Čičmany, Mojtín, Zliechov a Valaská Belá, zaujímavostiStrážov, Čičmany, Mojtín - krajina pod Strážovom28.5.2008 | Jozef Cyprich
Strategicky významné vrchy, ktorých úlohou bolo bdieť nad dôležitými vojenskými a obchodnými cestami, odvodzovali svoje meno od tohto ich poslania, strážnej služby. Či už to bolo v skutočnosti alebo len vo vybájených predstavách a povestiach, odvtedy sa mnohé hrdia názvami ako Stráž, Strážna, či Strážov. Dokonca niektoré z nich dali meno aj celému pohoriu. 
Významným pohorím, spájajúcim Horné Považie so Stredným Považím sú Strážovské vrchy. Tiahnu sa po ľavej strane Váhu od Žilinskej kotliny po Považský Inovec. Pri svojom zrode zasúvaním viacerých príkrovov pod seba vytvorili množstvo vrchov, márne by sme však hľadali súvislý hrebeň. Nad všetkými čnie Strážov, takmer uprostred pohoria. Množstvo dolín, riek a potokov, ktorými je pohorie popretkávané, vytvorilo priaznivé podmienky pre zakladanie malých sídiel, najmä v čase valašskej kolonizácie. Osamelé lazy, kopanice siahajú až do najvyšších častí úpätia vrchov. Postupnou koncentráciou väčšieho množstva ľudí vznikli podhorské obce s vlastným koloritom, v súčasnosti rozvíjajúce sa centrá cestovného ruchu. StrážovBol vraj významným strážnym miestom, odkiaľ dymové signály oznamovali turecké vpády na Považie. Masív Strážova tvorí päť vrcholov, najvyšší z nich je vo výške 1 213 m, najnižší (severný) meria 1 001 m. Geologickú stavbu tvoria vápencovo-dolomitické komplexy s krasovými javmi. Rastie tu vzácna vegetácia horského a vysokohorského druhu, vyskytujú sa chránené živočíchy. Od roku 1981 je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Strážov (480,01 ha). Výstup na Strážov nemá žiadne zákernosti, či už si vyberieme ako východiskový bod jednu z podhorských obcí alebo ho zaradíme ako priebežný bod na diaľkovej trase Cesta hrdinov SNP (napr. Vápeč - Strážov - Kľak). Záleží len na čase, ktorý mu chceme venovať. Najkratšiu a najčastejšiu používanú výstupovú trasu zo Zliechova zvládnu aj deti. Výstup z tejto obce po červenej značke pri prevýšení tesne nad 600 m sa vtesná do dvoch hodín. Na hornom konci obce prejdeme cez potok a stúpame šikmo lúčnym svahom. 
Po opätovnom prekročení potoka smerujeme už priamo k lesu. Vstupom do lesa vstupujeme zároveň do spomínanej rezervácie. Na trase minieme upravený menej výdatný prameň pitnej vody, druhý nás čaká v sedle pod Strážovom. Serpentínami sa dostávame na rozsiahlu lúku s množstvom kveteny, odkiaľ pri spätnom pohľade sa na horizonte črtá silueta malofatranského Kľaku. Ešte pár minút a sme na vrchole. Odmenou sú takmer kruhové výhľady do značnej vzdialenosti, pri priaznivom počasí vidno aj vrcholky Západných Tatier (Baníkov). 
Výškové bralo smerom k obci predstavuje niekoľkometrovú kolmú stenu, preto vyžaduje zvýšenú opatrnosť pri pohybe, najmä v zimnom období, kedy je skalnatý povrch pokrytý snehom a ľadom. V závere roka 2007 tu došlo k smrteľnému pádu turistu. Pod vrcholom krasová jaskyňa (chodníkom neprístupná). Pri zostupe sa možno samozrejme vrátiť tou istou trasou do Zliechova, doporučuje sa však pokračovať po červenej značke do Čičmian. Podhorské strediskáZliechov (603 m)
Obec ležiaca západne od Strážova. Prvýkrát sa spomína v roku 1272, kedy patrila opátstvu na Skalke (neďaleko Trenčína). Zachovaná ľudová kultúra čičmianskeho typu, pestro vyšívané kroje, zrubová architektúra. Strategické miesto v bojoch počas SNP, pomníky padlým a pamätník-kanón. V centre obce neskorogotická plastika Madony (okolo r. 1500), rímsko-katolícky kostol (pôvodne gotický) sv. Vavrinca z roku 1480. V obci chránené stromy (jaseň, vŕba) a močiar (PP). Lyžiarske stredisko sa nachádza dva kilometre za obcou Zliechov a využíva severné svahy Javorinky (892 m) s troma lyžiarskymi vlekmi v nadmorskej výške 700 až 895 m n. m. Lyžiarsky areál ponúka možnosti pre začiatočníkov ako aj pre pokročilých lyžiarov. Nachádza sa tu aj bufet s občerstvením. Stredisko je v sezónnej prevádzke (december - marec) cez prázdniny a víkendy, ale v prípade dostatočného záujmu funguje aj počas týždňa. Ponúka skiparagliding, psie záprahy, ľadovú plocha na korčuľovanie, možnosti skialpinistických túr, neudržiavané trasy pre bežkárov, sánkarsku dráhu, jazda na koňoch, aktivity pre deti, pešiu turistiku. Ubytovanie a stravovacie služby poskytujú v obci a okolí hotely Vyšehrad, Chvojnica, penzióny Katka, Mičík, Jople, chaty Makyta, Uhorčík a Chata na Rúbani a drevenica Janka. Miestny salaš ponúka výrobky z ovčieho mlieka. Najčastejšie východisko k výstupu na Strážov. Mojtín (636 m)
Obec ležiaca severozápadne od Strážova sa spomína prvýkrát v roku 1364. Niekoľkokrát menila svoj názov i počet obyvateľov, až na konci 17. storočia takmer zanikla. Znovu sa začína spomínať v 18. storočí ako salašnícka osada patriaca Pružine. Do povedomia ľudí sa Mojtín zapísal ako rodisko Ladislava Škultétyho-Gábriša (1738 - 1831), cisárskeho večného vojaka, bojujúceho viac ako 80 rokov v službách štyroch cisárov. Pripomína ho obraz od J. B. Klemensa na miestnej fare a obelisk pred kostolom v Pružine z roku 1855 (s nápismi v slovenskom jazyku!). Rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1858 s nádhernými oltárnymi obrazmi (Klemens) a priepastná jaskyňa so sintrovou výzdobou sú vďačnými objektmi pre turistov. Zachovalo sa niekoľko stavieb ľudovej architektúry. Na severných svahoch Javoriny a Gábrišských vrchov vybudované lyžiarske vleky. Lyžiarske stredisko Ski Mojtín ponúka okrem zjazdového lyžovania aj snowboarding a bežecké lyžiarske trate. Pre letné športové vyžitie sú v okolí Mojtína značené cyklotrasy. V obci a okolí ponúkajú ubytovanie súkromné víkendové domy, chaty a penzióny. Čičmany (655 m)
Najznámejšia a najvyššie položená rázovitá obec ležiaca východne od Strážova. Prvá zmienka o obci sa datuje od roku 1272. Známa je svojou ľudovou architektúrou, vyšívanými krojmi a folklórom. Drevenice sú ručne pomaľované typickými bielymi ornamentami (vápno), ktorých motívy vychádzajú z ľudového kroja. Predpokladá sa balkánsky pôvod. Na záchrane unikátnej architektúry sa podieľal aj známy architekt Dušan Jurkovič vypracovaním projektov zrubových domov pri obnove požiarom zničenej dolnej časti obce v roku 1921. V roku 1977 boli tieto drevené stavby vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Pre prezentáciu života a umenia bola v Radenovom dome zriadená stála národopisná expozícia, doplnená o ukážky ľudového obydlia v dome č. 42. Predajňa pamiatkových predmetov, Humno Ondreja Gregora, ponúka rôzne rezbárske a kožené výrobky, keramiku a čipku. Ľudové zvyky pretrvávajú aj vo folklórnych slávnostiach. Charakteristickým pre obdobie fašiangov je "chodenie s Turoňom", ktorým účinkujúci prezentujú povesť o šikovnosti a chytrosti dedinčanov z čias tureckých nájazdov, kedy sa im pomocou masiek podarilo zahnať blížiacich sa tureckých útočníkov. 
Z murovaných objektov stojí za pozornosť barokový kostol Nájdenia sv. Kríža so základmi z roku 1688 a bývalý barokovo-klasicistický zemepánsky kaštieľ z konca 18. storočia, dnes hotel s reštauráciou a hostinec. Okrem kaštieľa sa možno ubytovať v dvoch súkromných penziónoch, prípadne priamo v pôvodných dreveniciach, čo len umocní zážitok z návštevy tejto obce. Lyžiarske stredisko Javorinka situované pod rovnomenným vrchom je vybavené troma zjazdovými a dvoma upravovanými bežeckými traťami. K dispozícii je päť vlekov a požičovňa športových potrieb. V lete ideálny vrch umožňuje paragliding a závesné lietanie. V sedle Javorinka križovatka turistických trás. Valaská Belá (482 m)
Typická kopaničiarska obec v údolí horného toku Nitrice, s množstvom osád a samôt, ležiaca južne od Strážova, od ktorého je najviac vzdialená. Tvorí jednu z hlavných oblastí rozptýleného osídlenia a svojou rozlohou 6474 ha je najväčšou obcou na Slovensku (77 lazov je sústredených do šiestich častí). Niektoré lazy sú od centra obce vzdialené 5-6 km. Prvý raz sa spomína v roku 1324. Priaznivé podmienky umožnilo pôvodným obyvateľom chov oviec a spracovanie vlny. Tradíciu má sklenárstvo a oknárstvo, v čase ich najväčšieho rozkvetu sa stala Valaská Belá kolískou slovenských oknárov. Z nedávnej doby známa aj výrobou brúseného skla (VD Krištáľ), v súčasnosti rozdrobená do siedmych živnostníckych firiem. Ľudový kroj so zachovanými prvkami staroslovienského odevu nadchol aj významného českého maliara a ilustrátora Jozefa Mánesa, po ňom aj jeho krajana akademického maliara Jaroslava Vodrážku. Obec bez výrazne zaujímavých objektov. Pre svoju pomerne nízku nadmorskú výšku je rekreačné stredisko Homôľka vzdialené po ceste asi 8 km. Stredisko je vybavené pre letnú aj zimnú turistiku (vleky, chata), jedno z východiskových miest výstupu na Vápeč (956 m). Rekreačné stredisko a obec sú prístupné po štátnej ceste z Ilavy. Obec leží mimo CHKO. Obce najbližšie ležiace k Strážovu sú navzájom pospájené turistickými chodníkmi. Centrom je Zliechov, odkiaľ do Čičmian vedie červená značka (z nej odbočka na Strážov) a do Mojtína značka modrá. Zliechov a Čičmany sú priamo prepojené aj štátnou cestou (v zime neudržiavaná), čo v prípade Mojtína je možné len okľukou. Prístupové dolinyPodhradská dolina (20 km) - vytvorená Podhradským potokom prameniacim pod Javorinou (1 010 m) na jej južnom svahu a vlievajúcom sa za Ilavou do Kočkovského kanála. Dolina začína v obci Košeca a končí na sútoku Podhradského potoka s potokom od Zliechova. Podhradský potok na svojej ceste postupne prechádza cez obce Košecké Rovné s Vápenickým a Rovnianskym prielomom a Košecké Podhradie s ruinami hradu. Po ľavej strane toku Podhradského potoka západne od obce Košecké Rovné zalesnený Čierny vrch (855 m) ukrýva niekoľko skalných okien (mimo turistického chodníka). Dolinou vedie štátna cesta cez Zliechov, za ktorým sa vetví a pokračuje vpravo Zliechovskou dolinou, vľavo vystúpa až na úpätie Strážova, aby neskôr klesla do Čičmianskej doliny. Dolina Slatinského potoka (14 km) - sformoval ju potok prameniaci v obci Mojtín a vlievajúci sa do Pružinky za Hložou južne od Beluše. Na svojej ceste prekonáva Mojtínsky kras a ďalšie dve úžiny medzi Rohatou skalou a Rakytníkom s Rohatínom. Za Butkovom vytvára širšie údolie s množstvom súkromných a podnikových chát, penziónov a hotelov. Dôvodom koncentrácie týchto zariadení sú sírne minerálne pramene a kúpele Belušské Slatiny. Ústie doliny pretína diaľnica, preto je komunikačne dobre dostupná až po Mojtín. No nie vždy tomu bolo tak. Pôvodný tok vytváral v úžinách kaskády, ktoré sa prekonávali rozobratím, prenesením a znovu zložením konského povozu. Myšlienkou výstavby železničnej trate týmto malebným údolím sa zaoberal aj minister dopravy a verejných prác Uhorska Gabriel Baroš (1848 - 1892), rodák z neďalekej Pružiny. Čičmianska dolina (9 km) - pomerne úzka dolina vytvorená tokom rieky Rajčanky, prameniacej na východnej strane vrcholového masívu pod Kudlajovým vrchom vo výške 900 m n. m. Vedie ňou štátna cesta spájajúca Zliechov s Čičmanmi a Fačkovom a pokračujúca na Rajec a Rajecké Teplice v Žilinskej kotline. Z viacerých miest v okolí Fačkova výhľad na impozantný Kľak v Lúčanskej Malej Fatre. 
Zliechovská dolina (4 km) - spolu s časťou dolinou Jaseniny (4 km) a údolia Nitrice tvorí pri obci Nitrianske Rudno spojnicu s Hornonitrianskou kotlinou. Po celom úseku vybudovaná štátna cesta. Dolina Strážovského potoka (11 km) - ohraničujú ju Strážovské vodopády a obec Tŕstie, kde sa Strážovský potok vlieva do Pružinky. Potok na svojom dolnom toku vytvára tiesňavu Radotiná, obľúbenú najmä cykloturistami. Turistický chodník hornú časť doliny s vodopádmi obchádza. Strážov a Strážovské vrchy, turistická mapaMapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 122, 123. Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názorDalší související články:+ Výstup na Vápeč (956 m), nejkrásnější vrchol Strážovských vrchů+ Výstup na Ostrou Malenici (909 m), Strážovské vrchy + Strážovské vrchy trochu jinak + Strážovské vrchy – Vápeč (956 m) a Baske (955 m) + Chata na Baske, Strážovské vrchy + Chata Homôlka, Strážovské vrchy |
|
||||
Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji
stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet
