Cerová vrchovina a treťohorný vulkanizmus v tejto části Západných Karpát

Sopky na Slovensku čiže Cerová vrchovina

Pôvodne som plánoval nazvať tento článok "Cerová vrchovina stále neobjavená". Keď som z okna vlaku uvidel Fiľakovský hrad, zmenilo sa moje rozhodnutie. Červenočierna farba skál. Kuželovitý tvar kopca. Pórovité bralo. Jednoducho stará zvetralá sopka. Bolo rozhodnuté! Názov sa mení.

Cerová vrchovina ostáva skutočne akýmsi neobjaveným kusom zeme na mape Slovenska. Je veľmi krásna. Veľmi osobitá. A veľmi magická. Hádam až záhadná. O tom všetkom o trošku neskôr. V najbližších dvoch častiach, sa pokúsim ju trochu priblížiť. V prvej časti popíšem zaujímavosti, ktoré som navštívil a v druhej časti dostanete do rúk bedekr pre pochod tunajšími horami.

Cerová vrchovina

Pokiaľ sa opýtate odborníka na geografiu čo je to vrchovina povie vám, že ide o časť povrchu, na ktorom sú relatívne výšková rozdiely v rozmedzí od 181 do 310 m. To znamená, že od základne po vrchol, ktorý chcete zdolať vyšlapete výšku v uvedenom rozmedzí. Vrchy v tejto oblasti majú okolo 500 m. Čo síce nie je veľa, ale môže to dať zabrať.

Cerová vrchovina leží zhruba medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou. Južný okraj je de facto štátna hranica s Maďarskom. Tvorená je najmä treťohornými pieskovcami, štrkom, ílom a sopečnými andezitmi a čadičmi. Profil ako som uviedol má výrazný charakter starej sopečnej krajiny. Kuželovité vrchy, stolové hory. Všetko tu nájdete. Je bohatá na zver a chudobná na turistov.

Soví hrad

(tiež Šurická skala). Najvýraznejší vypreparovaný sopúch, sopečný komín na území Slovenska. Pre lepšiu predstavivosť jeho veľkým bratom je Dewils Tower vo Wyomingu (USA). Tento je vysoký 85 m vznikol v poslednej fáze vulkanickej činnosti na začiatku štvrtohôr. Zložený je z čadičového tufu a impozantne kraľuje svojmu okoliu. Výstup je možný skoro na vrchol a poskytuje možnosť dobrého výhľadu do okolia. Prvá chuťovka pre krajinárske fotografie.

Pohanský hrad (570 m)

Najrozsiahlejší zvyšok lávového prúdu, stolová hora na západ od obce Hajnáčka. Na južnej a západnej strane krásne až 30 m vysoké skalné útesy, kamenné moria a jaskyne (Labyrintová j., Ľadová trhlina, Črepová j., Stĺpová j.). Po obvode vrchu nájdete zvyšky kamenných valov pravekého hradiska. Jaskyne poslúžili ako príbytok neolitického človeka. Môj osobný postreh, celá plošina má veľmi zvláštnu atmosféru, ak tu budete sami, neponáhľajte sa preč, chvíľu ju vychutnajte. V tesnom susedstve je vrch Tilič (475 m), tiež ex-sopka, z ktorého je dokonalý výhľad na všetky svetové strany.

Čadičový kamenný vodopád

pri hrade Šomoška. Zhruba 9 m vysoký kamenný vodopád tvorený vejárovite usporiadanými päť a šesťbokými čadičovými stĺpcami. Odkrytý bol pri ťažbe materiálu na stavbu hradu Šomoška. V podstate ide o skamenelý lávový prúd.

Hrady protitureckej obrannej línie

(mimochodom všetky či už na kratší, alebo dlhší čas padli do rúk Turkov).

Fiľakovský hrad

Prvá písomná zmienka je z roku 1242 a jeho najpopulárnejším majiteľom bol Matúš Čák, pán Váhu a Tatier. Okrem Turkov, ktorí ho vybojovali od Bebekovcov v roku 1554 a na 39 rokov sa stal ich sandžakom (vojensko-správnym sídlom). Páni beg Hamza a beg Šaman z tohto hradu vládli veľkej časti južného Slovenska. Ich portréty nájdete vo výborne zrekonštruovanej Bebekovej veži. Areál hradu trochu pripomína geologickú exkurziu vzhľadom k odkrytým geologickým vrstvám. Vstupné do areálu hradu je 20.-Sk.

Hrad Hajnáčka

Zbytky stredovekého hradu na kuželovitom kopci strmo sa vypínajúcom uprostred obce Hajnáčka. Predstavte si kotlinu, v ktorej čakáte len plochú rovinu a namiesto toho uprostred nej je výrazný vysoký kopec s kusiskom skaly. Tak to je Hajnáčka. Hrad bol vybudovaný v rokoch 1241-42. Turci ho zodvakrát dobyli a obsadili. V r. 1703 vyhorel a odvtedy pustne. Zaujímavé je, že hradná skala na mnohých miestach tvorila hradby a boli do nej vyhĺbené chodby a miestnosti.

Šomoška

Zlatý klinec návštevy hradov Cerovej vrchoviny. Mimoriadne malebná zrúcanina v tesnej blízkosti hraníc s Maďarskom asi 6 km na juhovýchod od Šiatorskej Bukovinky. Hrad Šomoška vznikol pred rokom 1291, jeho výraznejšiemu rozšíreniu zabránila malá rozloha temena hradného vrchu. V r. 1576 ho po dobytí zobrali do prenájmu Turci.

V 17. storočí prešiel opevňovacími prácami a v roku 1703 sa stal sídlom Rákocziho povstaleckých vojsk. Lepšie platení cisárski žoldnieri povstalcov vyhnali a hrad od oných čias dlho pustol.

Dnes na ňom vďaka programu Phare striedavo prebiehajú rekonštrukčné práce. Z hradu máte možnosť uvidieť na susednom maďarskom kopci Nagy-Salgo zbytky hlásnej strážnej veže, z ktorej sa ohlasoval vpád tureckých vojsk. Týmto spôsobom signalizácia prebehla až do Banskej Bystrice. Chránené mali byť najmä banské mestá stredného Slovenska.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.