Cesta SNP, slovenská dialkova trasa - podrobný itinerár prechodu

Cesta SNP: Devín - Dukla - Nová Sedlica (1)

• 1. deň: Devín - Somár 38 km / 1 500 m+ / 11:00 hod.
• 2. deň: Somár - Mon Repos 37 km / 1 560 m+ / 10:45 hod.
• 3. deň: Mon Repos - Dlhé Rovne 38,3 km / 1 487 m+ / 11:00 hod
• 4. deň: Dlhé Rovne - Veľká Javorina 36,3 km / 1 310 m+ / 10 hod
• 5. deň: Veľká Javorina - Útuľňa Žľab 32 km / 785 m+ / 8:15 hod
• 6. deň: Útuľňa Žľab - Omšenská baba 35 km / 1 288 m+ / 10:15 hod
• 7. deň: Omšenská baba - Čičmany 34 km / 1 775 m+ / 10:55 hod
• 8. deň: Čičmany - sedlo Žiare 33 km / 1 710 m+ / 10:30 hod
• 9. deň: Sedlo Žiare - Kremnické bane 32 km / 1 047 m+ / 8:30 hod
• 10. deň: Kremnické bane - Kráľova studňa 34 km / 1 683 m+ /10:10 hod
• 11. deň: Kráľova studňa - Hiadeľské sedlo 30 km / 1 675 m+ / 9:55 hod
• 12. deň: Hiadeľské sedlo - Chopok 30 km / 1 949 m+ / 9:50 hod
• 13. deň: Chopok - Ramža 21,6 km / 740 m+ / 6:25 hod
• 14. deň: Ramža - Telgárt 37 km / 1 962 m+ / 12 hod
• 15. deň: Telgárt - pod Stromišom 31 km / 1 214 m+ / 8:40 hod
• 16. deň: Pod Stromišom- Pipitka 30 km / 1 200 m+ / 8:30 hod
• 17. deň: Pipitka - chata Erika 40 km / 1 700 m+ / 11 hod
• 18. deň: Chata Erika - sedlo Repy 37 km / 1 130 m+ / 10:20 hod
• 19. deň: Sedlo Repy - Cemjata 32 km / 780 m+ / 8:20 hod
• 20. deň: Cemjata - Žobrák 39 km / 1 385 m+ / 10:50 hod
• 21. deň: Žobrák - Zborovský hrad 37 km / 1 205 m+ / 10:20 hod
• 22. deň: Zborovský hrad - Kapišová 36 km / 1 333m+ / 10:05 hod
• 23. deň: Kapišová - Kalinovské sedlo 52 km / 1 710m+ / 13:45 hod
• 24. deň: Kalinovské sedlo - Balnica 35 km / 1 231 m+ / 9:35 hod
• 25. deň: Balnica - s. pod Ďurkovcom 28 km / 1 300 m+ / 8 hod
• 26. deň: S. pod Ďurkovcom - Nová Sedlica 25 km / 1 000 m+ / 8 hod.

Prológ

Vo štvrtok, 30. júla v podvečer, stepujem na železničnej stanici v Piešťanoch a netrpezlivo čakám na rýchlik do Bratislavy. Na chrbte mám veľký expedičný batoh naložený všetkým možným a potrebným na najbližší mesiac môjho života. V hlave už takmer pol roka nosím myšlienku na veľké putovanie- cestu skrz celé Slovensko. Od rakúskej hranice až po tú ukrajinskú. Zo západu krajiny na jej najvzdialenejší východ. A zajtra na Devíne to celé vypukne. A skončí… ktovie kde.

Vo vlaku premietam nad všetkými možnými komplikáciami, ktoré sa mi môžu na ceste pritrafiť. S vrtochmi počasia automaticky počítam. Mesiac ideálneho počasia bez dažďa asi očakávať nemôžem. Ale môžu nastať aj iné ťažkosti, napríklad zdravotné- však stačí jeden neopatrný krok a celý podnik končí. Rizikom je iste aj to, že väčšinu plánovanej 900 km trasy budem absolvovať sám. V odľahlých kopcoch rudohoria či Východných Karpát nestretnete človeka aj niekoľko dní.

Čtěte také: Fatransko-tatranský Karpattrek (1), hřebenovka ze Strečna do Telgártu

Snáď najmenej sa obávam straty motivácie. Možno to bude znieť neskromne, ale v kútiku duše si vlastne vôbec nepripúšťam, že by som nemal prísť do cieľa cesty a splniť si tak svoj sen - prejsť Cestu hrdinov SNP a snáď aj dačo naviac. Tak som mentálne nastavený. A čo hlava poručí, telo vykoná. Aspoň dúfam.

Všetky moje úvahy preruší po hodine jazdy vlakom pohľad na vežu Kamzíka - neklamný to znak, že Bratislava je doslova za rohom. Nahadzujem plne naložený batoh na chrbát a vystupujem na Hlavnej stanici. Pýchou Bratislavy toto miesto zrovna nie je - železničiari sa tu zasekli dakde v 80-tych rokoch.

Slnko pomaly zapadá a masy ľudí okolo mňa sa niekam ponáhľajú. Ja naponáhlo vôbec nemám - podvedome som sa už prepol z civilizačného, hektického módu na mód prírodný, určený iba východom či západom slnka, pocitom hladu či smädu. Tieto základné potreby - kde sa najesť, napiť či vyspať budú vlastne jedinou mojou starosťou najbližie dni a týždne. A okrem toho budem mať už len jedinú náplň - šliapať, šliapať, šliapať…

Na bratislavskej stanici ma čaká kamarát Peťo, ktorý mi ponúkol možnosť nocľahu pred zahájením putovania. Býva v Devinskej Novej Vsi, odkiaľ je to na "štart" v Devíne čo by kameňom dohodil. Po chvíľke sa srdečne zvítame a spoločne vyhliadame Dominiku, dievča, čo prejavilo záujem absolvovať časť trasy so mnou.

Dominiku zatiaľ nepoznám, nuž som zvedavý, čo to je za odvážna a trúfalá žena. Vzápätí k nám cupitá malé žieňa spoznavajúc ma podľa veľkého batoha. Dosť ťažko skrývam v očiach pochybnosti- toto nežné stvorenie neváži hádam o moc viac ako môj plne naložený batoh. Neviem si ju predstaviť šliapať denne 35 i viac kilometrov s naloženým báglom na chrbte. Však dačo také krehké a subtílne sa musí pod ním prelomiť.

Pochybnosti však nedávam najavo a rozhodne sa bránim predsudkom - veď hádam vie, do čoho ide. Prvý deň-dva ukážu, koľko vydrží. Vzhľadom k tomu, že ma tlačí hlavne obmedzený čas, jej veľkú úľavu nebudem vedieť poskytnúť. Každopádne na Dominiku som zrejme urobil pozitívny dojem, lebo ani môj zjav ani plne naložený batoh ju neodradil od jej úmyslu pridať sa na časť cesty. Nakoniec dohodneme, že sa pridá cca za týždeň v Trenčíne. Nuž do Trenčína to nejak zvládnem sólovo a potom bude veselšie.

Po úvodnom pivku v staničnom bufete sa ma ujíma Peťo. Rozlúčime sa s Dominikou a dopravujeme sa už takmer za tmy do Devínskej. Uvádza ma do svojho bytu, v ktorom obýva jednu izbu. Taký neporiadok sa len tak nevidí - a to som sám dosť veľký bordelár! Ale zase, poriadok je pre blbcov - my inteligentnejší sa hravo vyznáme aj v chaose. Po večeri a sprche Peťo presúva časť neporiadku z gauča do kúta miestnosti, čím je lôžko na spanie pripravené k použitiu. Vďačne sa natiahnem, nastavím budík na ráno a zanedlho sa poberám do ríše snov. Dobrodružstvo môže začať!

Piatok 31. júl 2015 (Devín - Slavín - Kamzík - Biely kríž - Somár)

Ráno mi zvoní budík o pol piatej. Rýchlo sa oblečiem, batoh mám nachystaný, veci pripravené. Rozlúčim sa s kamarátom a zabuchnem za sebou dvere bytu. Autobusom sa za pár minút doveziem do Devína, kde za ranného šera vystupujem. Nikde ani nohy - Devínčania ešte tvrdo spia. Pomedzi rodinné domky sa dostávam na parkovisko pod hradom.

V zastrčenom kúte nachádzam turistický hríbik s tabuľkou, ktorá označuje začiatok červenej trasy a cesty hrdinov SNP. Bude ma sprevádzať, pevne verím, až do Novej Sedlice, najvýchodnejšej dediny Slovenska. Príliš sa nerozpakujem a po úvodnej dokumentačnej fotke vyrážam vpred. Hneď na úvod ma čaká Devínska Kobyla, ideálny kopec na rozohriatie svalov.

Zrána je sviežo, pod mrakom, dokonca spŕchne zopár kvapiek. Výšľap mi spestrí akurát partička divých svíň. Tie však majú evidentne svoje plány a SNP-čku i mňa ostentatívne ignorujú. Zakrátko som na vrchole Kobyly, príliš sa tu však nedržujem a pokračujem ďalej. Najbližšie kilometre vedú príjemným terénom po lesných cestách. Tabuľka ma upozorní na nevýrazný Švábsky vrch.

Po dvoch hodinách prichádzam do Karlovej Vsi a onedlho som v Mlynskej doline. Víta ma tu výšková budova Slovenskej televízie, nachádza sa žiaľ v dosť zúboženom stave. Stretám prvých Bratislavčanov, nejde prehliadnuť mladých mužov s typickými hrubými okuliarmi, mohutnými ryšavými plnofúzmi a dokonale vystajlovanými účesmi. Tak toto sú tí hipsteri, usudzujem v duchu. Akurát mi nie je jasné, odkiaľ všetci vzali rovnaký farebný odtieň svojej mužskej ozdoby. No nemám čas ich dôkladne študovať, križujem diaľnicu D2 a predo mňou sa už týči Slavín.

Záverečný úsek vedie poriadne strmými uličkami, míňam americkú ambasádu a som pri pamätníku. Je desať hodín, najvyšší čas sa naraňajkovať. Nuž zhadzujem batoh, odpočiniem, uspokojím potreby tela. Okolo je božský kľud, nikde ani nohy. Ruch veľkomesta sem takmer nedolieha. Kochám sa pohľadom na mesto a hrad.

Náležite posilnený sa poberám ďalej. Norím sa do zelene Horského parku. Pekný kúsok divočiny v samotnom centre Bratislavy. Ďalší úsek vedie urbanizovanou časťou mesta, tak som rád, keď po asfaltových kilometroch dosiahnem úbočie Kamzíka. Prevýšenie je znesiteľné, tak vcelku nenásilne dosahujem vrcholu. Chodník ma vypľuje priamo pri budove vysielača. Miestnu honosne sa tváriacu reštauráciu ignorujem, nebola by so mňou príliš kompatibilná. Na lúke pod Kamzíkom však zastavujem, v bufete dávam výborné pivko značky Bernard.

Slnko už definitívne zvíťazilo nad mrakmi, je príjemne teplo, ale nie dusno. Sedí sa tu dobre, ale nedá sa svietiť, treba sa pohnúť ďalej. Nasledujúci úsek na Biely kríž je nenáročný. Podstatná časť vedie po asfalte, nuž poprvýkrát obúvam sandále a doprajem nohám pocit úľavy. Ľudí stretám málo, je piatok populudní a víkend sa ešte len rozbieha.

Užívam netradičný kľud. Na Bielom kríži sa priveľmi nezdržujem. Kultový stánok zvaný Včelín ľahol popolom, tak aspoň v duchu zaspomínam na predošlú Trnavskú stovku, keď som sa pri ňom občerstvoval. Pokračujem ďalej s cieľom dôjsť na Somár a tam prenocovať.

Kúsok pred Kozími chrbtami stretám sympatický pár - Katku a Tomáša. Už mesiac putujú z Dukly. Zajtra dorazia do cieľa na Devíne. Trošku im závidím, že už to majú za sebou. A oni možno zase trošku závidia mne, že to mám celé pred sebou. Vymeníme si praktické informácie, dostávam zopár cenných rád ohľadne vody a možností prenocovania na trase a po pol hodinke sa poberáme každý svojim smerom. Moji prví SNP-čkári na trase. A rozhodne nie poslední.

V pohodovom tempe prichádzam okolo pol piatej na vrchol Somára. Z červenej značky pokračujem na samotný vrchol, tesne za ním nachádzam rovné miestečko s mäkkou trávou - ako stvorené pre stan. Povyzliekam a rozvešiam spotené veci a sám lebedím v stane len tak… je príjemne teplo. Krásny vlahý večer v srdci Malých Karpát. Už už sa chystá západ slnka, keď zazriem postavu s báglom. Radšej sa poobliekam, nech nepôsobím obscénne.

Sympatická dievčina menom Ivanka sa vydala hľadať kľud do hôr. No na Somárovi dnes samotu nenájde, som si to tu rezervoval ja. Príjemne pokecáme o všetkom možnom, o dobrých knihách, ktoré máme spoločné, o horách, o živote. Po zotmení sa rozlúčime - ja zaleziem do stanu a Ivka uprednostňuje bivak pod hviezdami. Prvý deň je úspešne za mňou. Telo sa cíti dobre, uvidíme, čo bude zajtra. Môžem spokojne zaspať.

• Pokračování článku

Povedená túra v Turzovské vrchovině: Přes Bobek na ropný…

Turzovská vrchovina nepatří k příliš známým a ani turisty vyhledávaným pohořím. Stojí si tiše ve stínu…

Kouzelnou krajinou horských samot, túra hřebeny Javorníků…

Javorníky, Beskydy, Hostýnské vrchy. Krajina utvářená po staletí lidskou rukou. Rozlehlé lesy střídané…

Dvoudenní túra Hostýnskými vrchy s bivakem pod…

Dvoudenní přechod západní částí Hostýnských vrchů sice nepatří do kategorie himalájských výkonů, přesto jako…

Engadinské třítisícovky počtvrté (2), tentokráte s…

O cestě až na toto sedlo a sestup do údolí Val Bregaglia, o čemž jsme původně tak trochu uvažovali…

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.