Vojšín a kartograf Samuel Mikovíni

Po stopách stredovekého kartografa, slovenského Leonarda da Vinciho

Matematik, zememerač, projektant, staviteľ, rytec, tvorca máp. Polyhistor 18. storočia, prvý Slovák s titulom inžiniera, Samuel Mikovíni (1686 alebo 1700 - 1750). Člen pruskej kráľovskej akadémie vied v Berlíne. Priekopník triangulácie, rozpracoval metódy pre vyhotovenie máp.

Pri vyhotovovaní mapových podkladov pre historicko - grafické spracovanie Uhorska ako dôležitý triangulačný bod pre Slovensko určil vrch Vojšín v pohorí Pohronský Inovec. Nevysoký vrch, ale významný svojou polohou - spojnica oveľa vyšších vrchov v okolí.

Veľký Inovec

Máj 2008. Pri návrate z vrcholu Veľkého Inovca (900,6 m) rozhodli sme sa pokračovať ďalej v dnešnej túre. Príťažlivým sa nám javil náučný chodník s dvoma národnými prírodnými pamiatkami, začínajúci vodopádom nad Starou Hutou a končiaci kamenným morom v Malej Lehote. Tešili sme sa na jeho osem zastávok s informačnými panelmi. Medzi nimi by určite nemala chýbať ani informácia o Vojšíne, keďže náučný chodník nesie jeho meno. Za štyri hodiny, ktoré sme mu mohli venovať, by sme to mali zvládnuť.

Starohutský vodopád

Na hornom konci Starej Huty vteká do Starého potoka zo severu horský potôčik. Od jeho ústia začína krátka bočná dolinka prehradená skalnou stenou. Touto prírodnou prekážkou sa snaží po mnohé roky predrať spomínaný potôčik. Nie celkom sa mu to darí, zatiaľ tu vytvára Starohutský vodopád. Od začiatku náučného chodníka je to k nemu rovných päť minút. Pred ním je informačný panel č. 2, hoci je prvým, s ktorým sa stretávame.

Veľa sa z neho nedozvieme, zachovaný je len text, obrázky sa záhadným spôsobom vytratili. Možno by na ňom bola vyobrazená aj salamandra škvrnitá, ktorá sa chladila vo vode pod vodopádom. Vodopád vznikol na terénnom skoku pri tektonickom poklese treťohorných sopečných andezitových krýh. Padajúcu vodu z výšky päť metrov fotíme z každého uhla. Zaujímavé sú aj skalné útvary s typickou blokovou odlučnosťou, popod ktoré sa štveráme hore. Územie bolo vyhlásené za chránené roku 1977 a má rozlohu 4,24 ha.

Jašekova skala, Drozdovo, Sedlová skala

Nasleduje vyhliadka Jašekova skala s informačným panelom č. 3 pri nohách. Spadol sám alebo mu niekto pomohol? Pohľadmi do doliny Starohutského potoka a na priľahlé kopce sa nezdržujeme, čochvíľa sme na hrebeni. Na opačnej strane sa naskytne pohľad na vrch Drozdovo (736,4 m). Prichádzame k miestu na okraji lesa, kde nás naláka menší kameňolom (na mapách nezakreslený). Zapríčinil, že ideme nesprávnym smerom.

Značka náučného chodníka odbočovala vpravo asi 100 m pred ním. Zistenie omylu a jeho náprava nás stála takmer hodinu. Po chodníku už správnym smerom klesáme na svahovú lúku s osamelou budovou a studňou. Prítomní sú aj majitelia objektu, vodu v studni nám ako pitnú nedoporučujú (na mape vyznačené ako prameň). Vchádzame opäť do lesa a popri plote prichádzame k miestu, odkiaľ sa krátkym ale prudkým výstupom dostaneme k výhľadovému bodu Sedlová skala (777,6 m). Mal by tu byť panel č. 4. Prítomné ohnište možno pozná odpoveď na otázku, prečo tu nie je.

Skala poskytuje pohľady na severnú časť Novej Bane (Štále) s pozadím pohoria Raj. Zostupujeme chodníkom k miestu pri plote, kde spolu s výstupovým chodníkom opisuje takmer dokonalú slučku. Popod lyžiarsky vlek zídeme do doliny k asfaltovej ceste. Ideme ňou popri osamotených domoch a chate Vojšín, neskôr poľnou cestou až na okraj lesa. V týchto miestach sme vinou slabšieho značenia zrejme obišli panel č. 5 Jazerec. V okolí Bujakovho vrchu sú územia chránené formou prírodnej rezervácie, lúky posiate prvosienkou jarnou (Primula veris) kontrastujú s už odkvitnutými poniklecami veľkokvetými (Pulsatilla grandis). Pred sebou máme očakávaný Vojšín (818,9 m), k tomu trištvrte hodiny otvoreným terénom.

Vojšín

Na najvyššom bode Vojšína sa z panela č. 7 NCH nič nedozvieme. Stojí síce, ale bez akýchkoľvek informácií. Ešte šťastie, že vedľa neho je mramorová doska osadená r. 2007 mestom Nová Baňa a ďalšími troma organizáciami. Obzeráme sa po okolitých vrchoch a pohoriach a začíname chápať, prečo Vojšínu pridelil Mikovíni z hľadiska kartografie také významné miesto.

Na posledný úsek do Malej Lehoty nás posiela šípka náučného chodníka po lúčnom hrebeni pod vrcholovú stanicu lyžiarskeho vleku. Za ním sa pripája modrá turistická značka a po spádnici klesáme. Podľa mapy by sa mali pod úrovňou lesa značky od seba oddeliť, čo sa však nestalo. Spoločne nás priviedli ku ploche plnej balvanov.

Andezitové kamenné more

Národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more (1975, 1,43 ha) sa nachádza hneď vedľa hlavnej cesty na dolnom konci obce Malá Lehota. Kamenné more vzniklo rozpadom lávového prúdu počas treťohornej sopečnej činnosti. Niekoľkonásobná vrstva balvanov zabránila rozšíreniu vegetácie na tejto ploche, ojedinele na jednotlivých kameňoch možno sledovať machový porast. Neďaleko chránenej lokality je autobusová zastávka, avšak spoje do Novej Bane, prípadne do Zlatých Moraviec najmä počas víkendových dní premávajú obmedzene. Istejší je autostop (náš prípad).

Náučný chodník Vojšín, ktorý bol zriadený roku 1996, prestáva plniť svoju funkciu. Ostáva dúfať, že Okresný úrad v Žarnovici, ktorý je jeho garantom, nájde dosť síl a prostriedkov na jeho obnovu. Príroda a opísané objekty si to zaslúžia. A turisti tiež.

Vojšín, turistická mapa

• Mapa: Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 245.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.