Električka Trenčianská Teplá a Trenčianske Teplice na Slovensku

Zabudnutá a zrušená železnica v Strážovských vrchoch

Kúpele Trenčianske Teplice ležia v Strážovských vrchoch v malebnej doline Tepličky. Pacienti a kúpeľní hostia sem prichádzali z blízkeho okolia pešo, tí vzdialenejší na upravených poštových dostavníkoch.

S narastajúcim významom kúpeľov a rozmachom železnice prišla na konci 19. storočia požiadavka dopravného spojenia so šesť kilometrov vzdialenou Teplou (maď. Hőlak) a tým aj s okolitým svetom. Dobudovaním železničnej trate do Žiliny (1883) a cez Vlársky priesmyk na Moravu (1888) stala sa Teplá dôležitým železničným uzlom, je preto prirodzené, že úvahy smerovali k spojeniu na koľajniciach.

Diskusie prebiehali na rôznych úrovniach, v roku 1889 sa objavili i články v časopise Domov a svet (Haza és világ). Riešilo sa vedenie trate, rozchod koľaje, umiestnenie a počet staníc a zastávok, dokonca aj trakcia - kompetentní nechceli v kúpeľoch dymiace parné rušne. Všetko však stroskotávalo na financovaní projektu.

Čtěte také: Trenčianske Teplice - perla Karpát

Dlhé roky sa nič nedialo, naďalej premávali dostavníky a fiakre. Ľady sa pohli až v roku 1907, keď prijateľné riešenie predstavil a ponúkol kúpeľnej obci Ing. Edmund Bleier z Trenčína. Jeho zámerom bolo postaviť miestnu elektrickú dráhu s tzv. rakúskym rozchodom 760 mm za 44 tisíc korún. Ešte toho roku, 4. júna, kúpeľná obec tento plán schválila. Napriek tomu, že so stavbou elektrickej železnice neboli v Uhorsku žiadne skúsenosti.

Začiatok výstavby a prevádzky

Za účelom financovania stavby bola založená akciová spoločnosť Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá-Trenčianske Teplice (Hőlak-Trencsénteplitzi Villamos Vasút), v ktorej mali rozhodujúci podiel uhorské banky - majitelia kúpeľov. Tá rozbehla stavebné práce už začiatkom roka 1908, hoci príslušná koncesia bola udelená až v novembri.

Trať začínala v priestore medzi železničiarskymi domami a nákladiskom železničnej stanice Trenčianska Teplá, pokračovala obcou súbežne po pravom brehu Tepličky proti jej toku. Po úrovňovom prekrížení cesty približne od polovice túto sledovala až do kúpeľov.

V zastavaných miestach kúpeľov trasa viedla oblúkmi s polomerom len 40-50 m (tu sa ukázala výhoda voľby úzkeho rozchodu koľaje) a končila slepou koľajou neďaleko hotela Gerni. Jednokoľajná trať s celkovou dĺžkou 5,936 km mala v km 0,58 odbočku do depa a v km 3,5 jedinú výhybňu pre križovanie.

Trať bola elektrifikovaná jednosmerným systémom s napätím 750 V. Trakčné vedenie bolo uložené na drevených stožiaroch (dodnes) a napájané z meniarne v Trenčianskej Teplej. K zahájeniu prevádzky chýbali už len vozne. Tie dodala Vagónka v Györi dňa 21. júna 1909, tri motorové vozne mali oddiely 1. a 3. triedy.

Trať bola slávnostne daná do prevádzky 27. júla 1909, aby tak mohla v práve sa rozbiehajúcej letnej sezóne slúžiť verejnosti. Pre dopravu nákladov boli neskôr zakúpené 2 kryté a 1 otvorený nákladný vozeň.

Celkové náklady ďaleko presiahli pôvodný rozpočet a vyšplhali sa do výšky 667 tisíc korún. V roku 1911 sa park hnacích vozidiel rozšíril o ďalší motorový vozeň, tentoraz z budapeštianskeho závodu Ganz. Hoci išlo o vlakovú prevádzku, pre podobnosť s príbuznou dopravou v mestách ju ľudia nazvali električkou.

Rekonštrukcie a modernizácie

K prvej rekonštrukcii trate došlo až desať rokov po zániku Uhorska, teda počas prvej republiky. V období Slovenského štátu došlo k zrušeniu koncovej stanice a vybudovaniu novej v mieste bývalej zastávky Trenčianske Teplice-kúpele (skrátenie trate asi o 100 m) ako aj k modernizácii meniarne - zvýšenie napätia zo 750 V na 950 V.

V povojnovom období došlo k výstavbe nového depa a meniarne. Na začiatku 60. rokov sa v Trenčianskej Teplej pristúpilo k likvidácii koncovej manipulačnej koľaje slúžiacej na prekládku tovaru (skrátenie trate asi o 400 m) a k prestavbe výpravnej budovy a nástupišťa. Z a ďalšie desaťročie došlo opakovane k čiastočným rekonštrukciám trate. V roku 2000 sa pristúpilo k úplnej rekonštrukcii železničného zvršku (použité koľajnice S49). Bola zrušená výhybňa, keďže obmedzovaním prevádzky už niekoľko rokov nedochádzalo ku križovaniu.

K priebežným zmenám dochádzalo aj vo vozidlovom parku. Pôvodne dvojnápravové elektrické vozne boli nahradené troma štvornápravovými z TATRA Studénka so spriahadlovým ústrojenstvom Compact. Ku každému z vozňov boli dodané aj osobné štvornápravové prípojné vozne. Aj tieto boli neskôr modernizované v Rušňovom depe Vrútky v spolupráci so ŽOS Vrútky, ŽOS Šumperk, DP Ostrava.

Elektrická výzbroj vozňov dovolila znížiť napájacie napätie na 600 V. V súčasnosti sú k dispozícii pre prevádzku tri motorové vozne, jeden z nich s náterom červeným (411.901) a dva s modrým náterom (411.902, 411.903). Vo všetkých je zavedený samoobslužný výpravný systém, svetelné a zvukové informácie o zastávkach.

Krízové obdobia

Počas prevádzky už od jej začiatku boli problémy s úrovňovým križovaním, kde dochádzalo k zrážkam so zvieratami, neskôr s cestnými vozidlami (až 44 úrovňových priecestí bez závor). Dochádzalo tiež k poruchám motorových vozidiel, dokonca i k požiarom (naposledy 26.1.2009 - pozn. autora).

Niektoré následky viedli až k ich vyradeniu z prevádzky. Tiež opotrebenie trate bolo príčinou vykoľajenia vozidiel. Zabezpečovanie náhradnej autobusovej dopravy zvyšovalo už aj tak drahé prevádzkové náklady. Nastali okamihy, kedy sa vážne hovorilo o zastavení prevádzky. Spomeňme aspoň tri prípady, kedy hrozilo jej úplné zrušenie:

• v roku 1973 došlo k zrušeniu jedného elektrického vozňa po kolízii s nákladným autom na nezabezpečenom priecestí v Trenčianskej Teplej. Zo zostávajúcich dvoch vozňov začal byť jeden čoraz viac poruchový, až bol vyradený z prevádzky. Jediný vozeň obstarával celú prepravu aj za cenu porušovania predpisov. Čoskoro sa začali aj u neho prejavovať prevádzkové poruchy, skončil v opravovniach. Príležitosť dostala náhradná autobusová doprava
• v nedeľu 5. marca 2000 došlo na trati k vykoľajeniu vlaku. Mimoriadna technická prehliadka zistila nevyhovujúce parametre trate a prevádzku na nej prehlásila za neúnosnú. Opäť nastúpila náhradná autobusová doprava (29 spojov denne). O dva dni sa definitívne rozhodlo o zastavení prevádzky na trati. Rozhodovalo sa o osude trate - zrušenie alebo rekonštrukcia? Po niekoľkomesačnom rozhodovaní sa dala trati ešte šanca. Prvé pracovné stroje na obnovu trate došli do Trenčianskej Teplej 6. júna, práce sa začali 26. júna. Vykonávalo ich železničné vojsko. Slávnostným prestrihnutím pásky dňa 12. októbra 2000 začala nová éra električky
• na jeseň roku 2006 prenikli chýry o zrušení prevádzky TREŽ, ktoré sa opierali o jej nehospodárnosť a neustále znižovanie počtu vlakových spojov na tejto trati. V posledný septembrový deň mal ísť aj posledný vlak. V tento deň sa bez nejakého organizovania zišlo v železničnej stanici Trenčianska Teplá množstvo ľudí, nadšencov a milovníkov historických vozidiel. Prišli aj zo zahraničia, najmä z Čiech a Rakúska, rozlúčiť sa s električkou. Možno aj to ju zachránilo, predpokladané zastavenie prevádzky sa napokon neuskutočnilo

Popis trasy Trenčianskej elektrickej železnice TREŽ

V Trenčianskej Teplej je nástupište do vlaku smer Trenčianske Teplice vedľa staničnej budovy. Do vozňa sa vstupuje prednými dverami. Ak nemáte cestovný lístok, predá vám ho vodič. Lístok je potrebné označiť pri vstupe v označovači. Vo vozni je 46 miest na sedenie, aj v najväčších mrazoch teplo.

Po rozjazde nasleduje ľavotočivý oblúk a zvuková návesť pred priecestím. Vľavo odbočujúca cesta vedie k Považskému cukrovaru. Na rovnom úseku je zastávka Trenčianska Teplá - obec. Za ňou nasleduje ďalšie nechránené priecestie s miestnou komunikáciou, vľavo minieme pamätník obetiam vojny.

Pred obecným úradom vodič zapína výstražné svetelné zariadenie (maják), pre istotu spomaľuje a "píska". Vchádza do križovatky na štátnej ceste Žilina - Trenčín. Trať za ňou je odteraz vtesnaná medzi cestu smerujúcu do kúpeľov a riečku Teplica. Za cestou a riečkou radová výstavba domov. Posledné zastavenie v obci na zastávke a električka zvyšuje rýchlosť, pomerne rovný úsek vedie pomedzi polia.

Pred bývalou výhybňou Kaňová priecestie električku prinúti spomaliť. Zastávka je len na znamenie, využívajú väčšinou turisti a chatári (vpravo v lese chatová oblasť). Opäť rovný úsek pozdĺž cesty a pri vjazde do kúpeľného mesta opäť križuje cestu. Nasledujúci úsek trate nie je pôvodný, tvorí preložku, ktorú si vyžiadala výstavba panelových bytov. Zaujmú farebné fasády vežiakov.

Nasledujú dve po sebe idúce križovania s cestou, medzi nimi však učupená zastávka. Priestor pre ňu je vysekaný v skale, nad ktorou je vyhliadka Hríb. Električka vchádza na trať tvaru S, míňa autobusovú stanicu (vpravo) a prechodom po jedinom moste na trati pomaly vchádza na nástupište konečnej stanice v Trenčianskych Tepliciach. Vpravo sa "mihli" nemocnica, hotel Jalta, sanatórium Krym. Jazda maximálnou rýchlosťou 40 km za hodinu trvala 18 minút.

Storočnica a budúcnosť električky

Pri okrúhlych výročiach tejto miestnej dráhy sa vždy organizovali slávnostné jazdy doplnené sprievodnými akciami. Boli zavedené mimoriadne vlaky ťahané parným rušňom (zapožičaný z ČHZ v Čiernom Balogu), príležitostné zastavenia pre fotografov, zľavnené jazdy pre určité skupiny účastníkov (deti, dôchodcovia). Stretávali sa tu nadšenci železničnej histórie aj zo zahraničia. Po skončení všetci odchádzali spokojní, že ich električka ešte funguje.

Kovový škripot kolies doplnený hlasitým pískaním sa teda už celých 100 rokov ozýva údolím Tepličky. Úzkokoľajná elektrická železnica sa za ten čas stala súčasťou koloritu a každodenného života kúpeľného mestečka a jeho okolia. Zaželajme jej, aby ešte ďalších sto rokov dotvárala toto prostredie a plnila účel, pre ktorý vznikla: prepravovať čo najviac hostí do kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Naviac historicky ide o prvú verejne prevádzkovanú elektrickú trať v Uhorsku.

TREŽ na mapě

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.