Rezervácie a príroda v CHKO Strážovské vrchy na západnom Slovensku - Žihlavník (Baske) a Omšenská Baba

Chránené prírodné rezervácie v CHKO Strážovské vrchy

V Trenčianskej vrchovine Strážovských vrchov, v doline vytvorenou riečkou Teplička, nachádza sa podhorská obec so zaujímavým názvom - Omšenie. Obec s takmer dvoma tisíckami obyvateľov je rodiskom významného činiteľa slovenského kultúrneho života z konca 17. storočia, spisovateľa Daniela Krmana ml. (latinsky písaný cestopisný denník), čo pripomína pamätná tabuľa pri vchode do budovy základnej školy. Nielen tým je obec známa a zaujímavá, v jej okolí sa nachádza hneď niekoľko chránených prírodných území.

Prírodná rezervácia Žihľavník s rozlohou 130,18 ha bola vyhlásená v roku 1967 (vtedy ako Žihľavník - Baske). Územie predstavuje významnú krasovú oblasť s pôvodnými zachovalými lesnými porastami s výskytom vzácnej teplomilnej flóry a fauny. Územie je využívané ako vedeckovýskumný objekt.

Chránené sú zachované zmiešané porasty buka lesného (Fagus sylvatica), jedle bielej (Abies alba), javora horského (Acer pseudoplatanus) s vtrúseným dubom plstnatým (Quercus pubescens), jedovatým tisom obyčajným (Taxus baccata) a mukyňou obyčajnou (Sorbus aria). V podraste sa popri bežných druhoch vyskytujú bažanka trváca (Mercurialis perennis), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), zubačka deväťlistá (D. enneaphyllos).

Na chladnejších expozíciách rastie ostrevka vápnomilná (Sesleria calcaria), zvonovník hlavatý (Phyteuma orbiculare), ostrica biela (Carex alba). V preriedených lesostepiach sa uplatňujú teplomilné a suchomilné druhy ako astra zlatovlasá (Aster linosyris), mrvica perovitá (Brachypodium pinnatum), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a iné.

Čtěte také: Od Manínov po Vrchteplú, po stopách Holubyho v Manínskej tiesňave

Národná prírodná pamiatka Lánce s rozlohou 3,07 ha bola vyhlásená v roku 1987 (vtedy ako prírodný výtvor). Nachádza sa na severnom úpätí masívu Baske. Geologickým podkladom je vápencový tuf, ktorého staršie vrstvy sa premenili na travertín. Územie je svahovité a jeho povrch značne členitý, v dôsledku čoho tu vznikli veľmi pestré rastlinné spoločenstvá s množstvom vzácnych a zaujímavých druhov.

Patrí k nim najmä vstavačovitý kruštík močiarny (Epipactis palustris), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) a voňavá (G. odoratissima), vstavač vojenský (Orchis militaris), ďalej bezkolenec belasý (Molinia caerulea), jagavka vetvistá (Anthericum ramosum), marulka alpínska (Calamintha alpina), trčník čmeľonosný Holubyho. Z plazov sa tu objavujú jašterice múrové (Lacerta muralis) a obyčajné (L. agilis), z obojživelníkov skokan hnedý (Rana temporaria) a rosnička zelená (Hyla arborea).

Jediným turistickým chodníkom, ktorý vedie cez jedno z týchto chránených území je modro značený chodník. Od začiatku obce zo smeru od Trenčianskych Teplíc svojimi serpentínami po svahu PR Žihľavník privedie na vrchol Baske (955 m), aby v pokračovaní spojil turistickú chatu KST na Baske s chatou Homôľka.

Prírodná rezervácia Omšenská Baba s rozlohou 36,12 ha bola vyhlásená v roku 1967 z dôvodov ochrany bradlového útvaru s výskytom teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Územie tvoria triasové vápence a dolomity, hrebeň bradla sa zvažuje smerom na juh do doliny. Svojou výstrednou polohou predstavuje z krajinárskeho hľadiska výraznú dominantu nad obcou Omšenie, pre lesostepný biotop pomerne drsné klimatické podmienky.

V lesných porastoch buka lesného (Fagus sylvatica), borovice lesnej (Pinus sylvestris) a v krovinách duba plstnatého (Quercus pubescens), drieňa (Cornus mas), trnky (Prunus spinosa), liesky (Corylus avellana) a ruže šípovej (Rosa canina) rastie ostrica biela (Carex alba), ostrevka vápnomilná (Sesleria varia) a bodliak sivý (Carduuns glaueus).

Z horských rastlín tu južnú hranicu výskytu dosahuje prvosienka holá (Primula auricula), zvonovník hlavatý (Phyteuma orbiculare), hlaváč lesklý vápnomilný (Scabiosa lucida subsp. calcicola) a muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), naopak severnú hranicu žerušník skalný (Hornungia petraea). Na odlesnených plochách západného svahu rastie kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), oman mečolistý (Inula ensifolia), cesnak žltý (Allium flavum).

Z chránených a ohrozených druhov fauny sa tu vyskytuje vzácne modlivka zelená (Mantis regiliosa), bystrušky (Carabus), svižníky (Cicindela), fúzače (Stenocorus meridianus) a z motýľov dve generácie vidlochvosta feniklového (Papilio machaon). Z plazov je to užovka hladká (Coronella austriaca), slepúch lámavý (Anguis fragilis) a jašterica múrová (Lacerta muralis).

Najvyšším bodom PR Omšenská Baba je vrchol rovnakého mena, kde vo výške 668 m je dvojramenný kríž so schránkou pre vrcholovú knihu. Prístup je po pôvodne žlto značenom chodníku, ktorý začína nad štátnou cestou v obci pri cintoríne s kaplnkou. Výhľad je takmer kruhový, od Homôľky cez Žihľavník a Baske, Považský Inovec, Veľkú Javorinu a Vršatské bradlá.

Mapa:Turist. mapa 119: Strážovské vrchy/Trenč. Teplice, 1:50 000, VKÚ Harmanec 1994, Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 121.

• Pokračování seriálu

Další související články:

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.