Transylvánie a Transylvánské Alpy, Rumunsko

Tilak Treking 2004; soutěžní článek č. 12

Tohto roku sa členovia turistického klubu HAC Humenné rozhodli zorganizovať a popravde tak trochu objaviť pre nás nepoznanú časť Rumunska – Južné Karpaty – nazývané tiež Transylvánske Alpy.

Mohutný horský oblúk Karpát vstupuje do Rumunska na severe pri hranici s Ukrajinou a končí na juhu pri Dunaji. V Rumunsku sa delí na tri časti: Východné, Južné a Západné Rumunské Karpaty. Najrozsiahlejšie sú Východné Karpaty, ktoré sa tiahnu od severnej hranice krajiny až do údolia rieky Dimbovita.

Západné Karpaty ležia medzi riekami Somes a Dunaj. Južné Karpaty tiež nazývané Transylvánske Alpy sú najvyššou časťou rumunských Karpát , na východe sú vymedzené údolím rieky Dumbovita a na západe údoliami riek TIMIS, Mehadica a Cerna.

Ako do rumunských hor

Z Českej republiky ako aj zo Slovenska je možné prepraviť sa do Budapešti a odtiaľ vlakom do mesta Oradea, ďalej do mesta Cluj, Turda, Brasov, Sinaia a Bukurešť. Vzhľadom k menšiemu počtu súkromných motorových vozidiel sú vlaky a autobusy v Rumunsku hodne využívané. Do Rumunska je najlepšie cestovať autobusmi alebo osobnými automobilmi. Problém môže nastať s parkovaním pod horami na nestrážených parkoviskách. Ideálne je cestovať vlastným autobusom, ktorý je pod nepretržitým dozorom vodiča.

Ubytovanie a stravovanie

Turistika má v rumunských horách najmä v Transylvánii dlhú tradíciu a preto tu vzniklo mnoho turistických chát, kempov, ubytovní, hotelov a horských útulní. Niektoré však zanikli, doporučujem však celkom sa spoliehať na vlastné turistické vybavenie včítane stanu – je tu možnosť ešte stanovať "nadivoko" vo voľnej prírode.

V horách, kde objavíte salaše, útulne, búdy stretnete sa s mimoriadnou pohostinnosťou miestnych obyvateľov. Ale môžete putovať aj niekoľko dní bez možnosti akéhokoľvek prístrešku. Podobne je to aj so stravovaním.

Rozhodne sa nespoliehajte na to, že na hrebeňoch niečo kúpite a radšej sa vybavte vlastnými zásobami. Tieto však nemusíte viezť až z domu – všetky potraviny (cestoviny, konzervy, mäso, zeleninu, liehoviny, …) kúpite lacno v miestnych obchodoch v mestečkách a aj na dedinách. V horách dodržujte pravidlá pobytu v prírode.

Turistické značenie

Väčšina turistických ciest je značená Sú zavedené štyri druhy tvarových značiek – pás, bod, kríž, trojuholník a tri farby – červená, modrá a žltá. V menej navštevovaných oblastiach bývajú niektoré úseky značené neprehľadne a je potrebné postupovať opatrne, prípadne si so sebou vziať buzolu.

Jazyk

Ešte doma je dobré a užitočné vypísať si základné slovíčka v rumunčine, lebo tými sa dohovoríte všade. Máte veľmi uľahčenú situáciu, ak viete francúzsky, pretože tieto dva jazyky sú dosť príbuzné. Na veľa miestach v Rumunsku sa dohovoríte aj po maďarsky a v mestách aj anglicky – hlavne s mladými ľuďmi.

Naše putovanie po Transylvánii

S podmienkami v Rumunsku sme sa oboznámili jednak z rôznych dostupných zdrojov a tiež zo skúseností niektorých členov nášho turistického klubu, ktorý boli na podobnom výlete minulého roku vo východnej časti rumunských Karpát.

Vybavili sme sa výbavou na stanovanie – stany, karimatky, spacáky, plynové variče, zopár hrncov, nevyhnutné oblečenie, naložili sme to do osvedčeného objednaného autobusu nášho kamaráta a už sme sa viezli maďarskými rovinami a tešili sme sa na rumunské hory. Aj keď sa hovorí, že sa človek nemá tešiť, lebo to nevyjde, to, čo som potom uvidela a zažila predčilo všetky moje očakávania.

Prvú noc sme mali spať v kempe Izvorul Crisului (smer Debrecen – Oradea – Huedin), ale odbočili sme z hlavnej cesty doprava skôr, ako sme mali a tak sme sa zrazu ocitli v nádhernom prostredí pohoria Apuseni (Muntii Apuseni) nad vysokánskym priehradným múrom obrovskej priehrady Baraj Dragan – ako sme potom zistili. Vôbec sme to neľutovali, lebo tam bolo nádherne a keďže sa už schyľovalo k večeru a cesta naspäť aj tak bola v tej chvíli zbytočná rozhodli sme sa rozložiť stany tam. Nabrali sme si vody z miestneho prameňa, uvarili sme si niečo na večeru na plynových varičoch a posedeli sme do noci pri debate a speve.

Ráno sme sa zobudili a uvideli nádherný východ slnka a povedali sme si, keby nebol šofér trochu poblúdil, neuvidíme to tu. Po pomerne dobrej horskej ceste sme sa vrátili na hlavnú cestu a odbočujeme do dedinky Rogojel, ktorá je východiskom pre výstup na najvyšší vrchol pohoria Bihor – masív Vladeasa, ktorého najvyšší bod je vo výške 1 835 m. Tento masív je až na podkovovitý hlavný hrebeň bohato zalesnený. V polohách nad 1 300 m sa rozkladajú horské lúky s početnými senníkovými domčekmi, z ktorých je vidno v údoliach učupené dedinky a horské osady.

Toto vápencové pohorie patrí k významným krasovým oblastiam v Rumunsku a k najpozoruhodnejším v Európe. Sú tu početné vyvieračky, priepasti, jaskyne, krasové polia, vodopády a pod. My sme z dedinky Rogojel vyšli po modro značenom turistickom chodníku na chatu Vladeasu (1 430 m) po horských lúkach, ktoré v tom čase boli doslova posiate zrelými čučoriedkami, najedli sme sa dosýtosti cestou späť. Cesta trvala asi 2 hodiny, bola stredne ťažká, nakoniec asi 500 m bol prudký výstup na chatu. Tam sme si posedeli, občerstvili sa z vlastných alebo tam kúpených potravín a nápojov.

Časť našej skupiny pokračovala na najvyšší vrchol masívu Vladeasu (1 835 m) po červenej značke cesta trvala asi 1 hodinu. Na vrchole bolo možne vidieť stádo voľne pasúcich sa koní. Vrátili sme sa do dedinky Rogojel, potom na hlavnú cestu a keď sme uvideli veľkú lúku, zastavili sme a po ľahkej večeri sme sa spokojne vyspali.

Ráno po bohatých raňajkách autobusom pokračujeme po hlavnej ceste, prechádzame cez mesto Cluj a pred mestom Turda odbočujeme vpravo po žltej značke okrúhlej v bielom ráme autobusom po dosť kamenitej poľnej ceste až sa dostávame nad tiesňavu Cheile Turzii. Schádzame na začiatok tiesňavy, je podobná našej Zádielskej doline aj tvarom aj skalnými útvarmi.

Do tiesňavy sa platí vstupné – je to symbolické – na koruny asi 60 korún. Chodníky sú upravené, všade však steká voda a je škoda, že nie sú po bokoch istiace reťaze, lebo miestami je dosť klzko a pod nami hlboká priepasť s horským potokom. Je preto potrebné si vziať dobré turistické topánky s dobrou podrážkou.

V tiesňave sme strávili asi 3 hodiny, strmým kopcom v horúčave k autobusu, ktorý nás odvezie späť na hlavnú cestu a potom pokračuje smerom cez mesto Turde, mesto Campia smerom na Sibiu. Znovu sme odbočili na lúku neďaleko hlavnej cesty a prenocovali sme v stanoch pokojne až do rána.

Tretí deň nášho pobytu v Rumunsku sa hneď ráno presúvame po hlavnej ceste smerom na Brasov a za mestom Avrio pri meste Cana odbočíme doprava smer Cirtisoara pod najmohutnejšie pohorie Rumunska Fagaraš, ktoré je v rumunskej časti karpatského pohoria najdlhšie, najrozľahlejšie a najucelenejšie. V tomto pohorí sa vypína aj najvyšší vrch Rumunska Moldoveanul (2 543 m).

Pohorie je ľadovcového pôvodu, pričom sú tu vytvorené široké údolia so strmými stenami a ľadovcové jazerá v najvyšších polohách hôr. Aj keď patrí medzi najzaujímavejšie a turisticky najnavštevovanejšie je civilizáciou dotknuté veľmi málo a turisti a športovci tu môžu nájsť všetko to, čo v horách hľadajú – kúzlo drsnej, ale aj romantickej prírody, hlboké lesy aj ďaleké rozhľady, smelo vedené turistické cesty, horolezecké aj lyžiarske terény.

Fagaraš sa tiahne od západu z údolia rieky Olt na východ do údolia rieky Dimbovita a sedla Tamasul. Osou pohoria je 70 km dlhý hrebeň vysokohorského charakteru. Šesť vrcholov dosahuje výšku 2 500 m. Vo Fagaraši je 96 jazier, najväčšie je Balea (4,5 ha, hĺbka 11,5 m).

Turistika má v tomto pohorí dávnu tradíciu. Je tu vybudované viacero chát, hotelov a útulní a tiež lanovky, zjazdovky a rekreačné strediská. Poloha chát umožňuje prechod hlavného hrebeňa a prenocovania pod strechou, nie je však možnosť z nich podnikať väčšie množstvo túr hviezdicového alebo okružného charakteru. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o pohorie s premenlivý počasím je potrebné byť dobre vybavený oblečením a zásobami potravín.

Takže náš autobus nás vezie po perfektnej ceste so serpentínami k cieľu našej cesty autobusom k jazeru Bilea Lac, ktoré je vo výške 2 034 m. Turisticky je cesta značená modrým pásom. Z tejto technicky unikátnej cesty sa nám naskytujú prekrásne pohľady na okolité hory a na rieku Bilea, ktorá cez údolie tečie.

Táto cesta aj keď je dlhá niekoľko kilometrov (asi 30 – 40) má mierne stúpanie a je zvládnuteľná aj bicyklom. Jazero Bilea Lac je ľadovcového pôvodu a na jeho brehu je postavený rovnomenný hotel, kde za veľmi prijateľné ceny je možné sa najesť, vypiť ako sa aj ubytovať. Keď vykukne slniečko sú odtiaľto nádherné výhľady na jazero, kopce, unikátnu serpentínovú cestu…

Počasie je premenlivé, obliekame si vetrovky, lebo dosť fúka, sú tu veľké zvyšky snehu a miestami vyťahujeme aj čiapky (dolu v Cirtisoara je horúčava, mali sme tam oblečené len kraťasy a tričká). Časť našej partie Lacko a Alena našli odvahu a prešli cez asi dvojkilometrový tunel (odvahu preto, lebo tunel sa práve opravoval, bol čiastočne rozkopaný, slabo osvetlený a jazdili v ňom autá).

Toto údolie je charakterom trochu iné ako to pri jazere Bilea Lac, je ohraničené hrebeňom hôr, od ktorého kolmo navzájom rovnobežne idú ďalšie kopce. Cesta pokračuje dolu až k jazeru Vidraru, avšak my ho odtiaľto nevidíme. Po strmých kopcoch pozorujeme veľké stáda oviec, ktoré sa pasú aj chodia ako kamzíky. Takže porobíme nejaké fotografie a tunelom sa vraciame k jazeru Bilea Lac.

Druhá časť našej partie vystúpila po značke modrý trojuholník do sedla Capra (2 315 m cca 1 a pol hod.), odkiaľ je potom možné napojenie na hlavnú hrebeňovú trasu a značka modrý pás klesá k jazeru Vidraru. V sedle počkali, kým sa roztrhne hmla a pokochali sa pohľadom na množstvo hôr a hlboké doliny pod nimi.

Po stretnutí v autobuse sme sa podľa plánu presúvali cez Cirtisoaru do mesta Risnov, ktoré je v najnavštevovanejšom pohorí Rumunska Bucegi, - kde sme sa plánovali ubytovať v miestnom kempingu. Cesta ubiehala príjemne, keď sa nám niekoľko kilometrov pred týmto mestom pokazil autobus. "Silou vôle" sa mu akosi podarilo doplaziť sa ku kempingu v Risnove.

Tu sme sa ubytovali vo veľmi útulných chatkách (niektorí v stanoch) a keďže porucha autobusu je vážnejšia s pomocou veľmi ochotného vedúceho kempingu sa dohodneme, že na druhý deň ráno pôjdeme jeho autom zjednať opravu do Brašova. Takže sme docestovali do oblasti pohoria Bucegi. Leží pri komunikačnej spojnici Bukurešti a Brašova.

Hrebeň pohoria sa tiahne od severu na juh a je dlhý 25 km a má šírku asi 15 km. Najvyšším vrcholom je vrch Omul (2 507 m). Horstvo bolo modelované ľadovcami a vodami, ktoré vytvárali a vytvárajú početné pramene, vyvieračky, krasové útvary a javy.

Pre turistov je najviac užitočné vedieť, že tu dochádza k veľmi náhlym a drastickým zmenám počasia – v najhorúcejšom lete môže prísť snehová fujavica a teplota klesne pod bod mrazu. Na vrcholoch je častý silný a búrlivý vietor. Táborenie je možné v kempoch Predealu, Risnov, Sinai a Busteni.

Po dobrom spánku piaty deň nášho výletu trochu prší – len doobeda – vybrali sme sa na miestny hrad, ktorý svojho času vlastnil smutne známy Vlad Tepeš – známy ako gróf Drakula. Pretože hrad niekedy v 19. storočí vyhorel, veľkú jeho časť tvoria zrúcaniny. V súčasnosti sa intenzívne opravuje v časti priestorov je inštalované múzeum histórie hradu. Potom ideme pozrieť dolu do mestečka Risnov, ktoré sme videli z hradu takmer z vtáčej perspektívy.

Vyspíme sa v kempingu a ako sme sa večer predtým dohodli, vyberieme sa na poľanu Brašov. Z kempingu ideme po ceste po modrej značke k stanici sedačkovej lanovky. Využijeme ju a vyvezieme sa na masív Postavarul. Vraciame sa do Risnova, zvečerieva sa a do mestečka sa vracajú kravy, ovce, kozy. Babky postávajú na priedomí a čakajú na tie svoje. Toto je tiež Transylvánia.

Siedmy deň v piatok sa jedenásti z nás rozhodnú na dvojdňový prechod pohorím Bucegi spojený s výstupom na najvyšší vrchol 2 507 m vysoký Omul. Z Risnova (676 m) od hradu po modrej značke (modrý pás) ideme po ceste dlhej 17 km. Smerujeme na chatu Malaesti (1 720 m). Pokračujeme po lese strmým ľadovcovým údolím, po ceste stretávame oslíkov naložených nákladom. Konečne po 5 a pol hodine od Rišnova uvidíme cieľovú chatu.

Po chvíli oddychu s ťažkými batohmi sa dostávame na hrebeň strmým žľabom, do ktorého spadla kamenná lavína. Po boku sú síce reťaze z kovových lán, ale je lepšie sa ich nepridŕžať, lebo sú miestami uvoľnené a väčšinou rozstrapkané. Konečne sme na vrchole Omulu, ktorý tvorí obrovský balvan a pod ním je učupená chata. Je to veľký výkon, lebo za 8 a pol hodiny sme prekonali prevýšenie 2 000 m. Spíme v chate v podkrovnej izbe na matracoch.

Ráno sa zobudíme a víta nás krásne ráno – nad nami slnko a pod nami mraky. Smerom do mesta Sinaia (798 m), kde nás má čakať náhradný autobus s ostatnými našimi kamarátmi - turistami ideme po chodníku značenom žltým pásom ku Babele (2 200 m) – sú to vlastne zvláštne skalné útvary pripomínajúce dve staré babky, ktoré vznikli erozívnou činnosťou vetra na zlepenci. Blízko stojí aj rovnomenná chata.

Prichádzame do Sinaia a pretože sme sa ponáhľali, máme ešte čas si prehliadnuť toto prekrásne podhorské mestečko, ktoré bolo založené v r. 1695 a to postavením kláštora, ktorý bol pomenovaný podľa biblickej hory Sinaj. V 19. storočí tu bol vybudovaný nádherný zámok Peles – rezidencia rumunských kráľov v štýle nemeckej renesancie.

V súčasnosti je zámok z väčšej časti prístupný, v časti sa prijímajú vládne návštevy. V samotnom zámku sú zhromaždené veľké zbierky historického nábytku, zrkadiel. V objekte na okraji parku je prístupné múzeum s expozíciou umeleckých remesiel a pravoslávny kláštor.

Zvyšok – teda väčšinu partie 21 ľudí v piatok náhradný autobus (ktorý prišiel zo Slovenska) zaviezol na neďaleký (od Risnova asi 10 km) hrad Bran (každú hodinu tam chodí z Rišnova aj miestny autobus). Známy je hlavne preto, lebo za svojho života ho vlastnil gróf Vlad Tepeš známy ako Dracula.

Hrad je perfektne udržiavaný, exteriéry aj interiéry, je tu krásne nádvoria s historickou studňou obklopené pavlačami, vežami, vežičkami – no proste ako z rozprávky. Je obkolesený veľkou prekrásnou záhradou. Pod hradom je ešte veľmi zaujímavé múzeum – skanzen lesného hospodárstva. Rozhodli sme sa, že využijeme miestnu dopravu a odviezli sme sa autobusom do asi 20 km vzdialeného Brašova – je to veľké historické mesto s veľmi pekným historickým jadrom.

Posledný deň sme sa presunuli autobusom do mesta Sinai, kde sme sa po prehliadke mesta a miestneho hradu stretli s našou "omulskou" skupinkou a spokojní s celým výletom sme sa vybrali na cestu domov.

Romantika tejto časti Rumunska je príťažlivá pre každého milovníka prírody Doporučujem!