Na Orave dobre, na Orave zdravo…, príroda a hory

Turistika na Orave a Liptove (1)

Tak sa začína jedna slovenská pesnička a mne sa teraz vybaví vždy, keď si spomeniem na turistické kultúrno-poznávacie výlety, ktoré sme absolvovali tejto jesene po prvýkrát s mojím jedenapolročným vnukom. Boli s nami aj jeho rodičia (teda moja dcéra a zať). A pochodili sme v priebehu týždňa kade-tade Oravu, Liptov a Nízke Tatry.

Pri výbere výletov sme samozrejme brali ohľad na vnúčika, pretože aj keď už chodí veľmi dobre, predsa len má malé nožičky a tie ešte nezvládnu kilometre chôdze a výstupy tak, ako dospelí a tak veľkú časť výletov sa nosil v nosiči na otcovom chrbte, odkiaľ pozeral na krásne výtvory slovenskej prírody a ľudí.

Bolo už po hlavnej turistickej sezóne, čo malo svoje výhody aj nevýhody. Dobre bolo, že sme nestretali veľa ľudí, nemuseli sme nikde stáť v radoch, ale na druhej strane veľa lokalít a atrakcií bolo už zatvorených, hoci počasie bolo ešte krásne a majitelia atrakcií mohli ešte z toho vyťažiť… ale to viete - tá pružnosť slovenských "podnikateľov"… Je koniec sezóny, tak zavrie, bez ohľadu na počasie. Bodka!

Čtěte také: Western City v Tatralandii

A ďalšia vec - o tom, či je to-ktoré zariadenie otvorené, sme sa dozvedeli málokde, hoci sme mali aj turistických sprievodcov aj knihu o možnostiach výletov s deťmi po Slovensku, aj e-mailové a telefonické kontakty (mimochodom na máloktoré telefónne číslo bolo možné sa dovolať…).

Ono pri výletoch bez detí alebo so staršími deťmi to nie je až tak dôležité, ale keď idete do cieľa s malým dieťaťom, ktoré ešte potrebuje popoludní spať, plánujete si výlety podľa toho a prídete na miesto a je zavreté a alternatívne riešenie žiadne, tak to trošku zamotá program a musíte improvizovať.

Našťastie sa nám to vždy podarilo a nenechali sme sa znechutiť. Vynahradilo nám to vrchovato všetko to, kam sme sa dostali a v nemalej miere aj ľudia, ktorí to mal na starosti alebo priamo "domáci"… Ale po poriadku.

Bývali sme v Rieke - dedinke neďaleko Martina a výlety sme odtiaľ podnikali hviezdicovite a to tak, aby boli na dosah pešo alebo v kombinácii s dopravou vlastným autom. My sme boli ubytovaní v rodinnom dome u známych, ale v blízkom okolí smerom na západ - na Žilinu, ale aj na východ na Ružomberok je ubytovacích možností veľa - sú tu kempingy, motoresty, ale je tu možnosť ubytovať sa aj na súkromí.

Westernové mestečko a aquapark

Prvý deň sme sa rozhodli ísť do Westernového mestečka Šiklův mlýn, ktorý sa nachádza sa hneď vedľa Aquaparku Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši. Ale je zatvorené (otvorené len v hlavnej letnej sezóne).

To mestečko vyzerá úžasne. Vidíme to len na propagačných materiáloch a plagátoch, ktorými je polepený celý vysoký drevený plot, cez ktorý nevidno dovnútra areálu. Do aquaparku nejdeme, hoci je pekne, predsa len trochu chladno na to, aby sme tam išli do vody s malým dieťaťom.

Ubytovacia časť pri aquaparku - Holiday Village Tatralandia vyzerá špičkovo - je súčasťou komplexu Tatralandia Holiday Resort. Je to jedinečný ubytovací komplex svojho druhu na Slovensku. Tvorí ho 155 bungalovov a apartmánov, rozdelených do 11 štýlových osád, ktoré ponúkajú ideálne prostredie na rodinnú aj individuálnu dovolenku počas celého roka.

Samostatne stojace bungalovy a apartmány osadené v radovej výstavbe zaujmú svojím ladením všetky vekové skupiny: U poľovníka, Westernová osada, Liptovská dedina, Indiánska osada, Rybárska zátoka, Skautský tábor, U vinára, Remeselnícky dvor, Central park, Detský svet, Romantická záhrada.

Každá z osád je vybavená štýlovými vonkajšími krbmi alebo ohniskami na grilovanie, detskými ihriskami, športoviskami… Je tu aj recepciu s nepretržitou prevádzkou a prekrytou terasou, stravovanie v reštaurácii Zbojnícka Koliba, kongresové centrum a minimarket. Navyše v areáli majú hostia k dispozícii parkoviská, informačné centrum, zmenáreň, požičovňu športových potrieb a rôzne športoviská.

Okrem iného si v priestoroch recepcie môžete zahrať bowling, air-hockey, stolný futbal, biliard, alebo prežiť nezabudnuteľný zážitok z 5D kina. Poprechádzame sa po tomto otvorenom ubytovacom komplexe, vnúčik si príde na svoje - využije hojdačky, kĺzačky, prelezie detské domčeky hráme kolky…

Aj sme uvažovali o tom, že by sme sa tu v budúcnosti ubytovali, ale ceny za ubytovanie aj za jedlo v reštaurácii a v kolibe sú neprimerane vysoké. Odráža sa to aj na klientele - väčšinou sú tu Poliaci, Maďari, Nemci, ale aj niekoľko majetnejších Slovákov…

Archeopark Havránok, Svätý Kríž

Len asi 15 km odtiaľto pri Liptovskej Mare leží archeologický park Havránok - je však zatvorený (otvorený len v letnej sezóne) - túto informáciu nám poskytli na recepcii ubytovacieho zariadenia Holiday Village Tatralandia.

Takže sa vydáme opačným smerom a ideme sa pozrieť na Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž - z Lipt. Mikuláša asi 14 km smerom na juhozápad. Zavoláme na faru, zistíme, že kostol je otvorený a pred kostolom už čakajú pravdepodobne službukonajúce cirkevníčky miestneho evanjelického cirkevného zboru.

Čtěte také: Artikulární dřevěný kostel Svätý Kríž

Kostol je úžasný! Tento drevený artikulárny evanjelický kostol, patrí k najväčším dreveným stavbám v Strednej Európe. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi.

V súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený a v roku 1982 znovu vysvätený v katastri obce Svätý Kríž, na území starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.

Artikulárne kostoly tvoria na Slovenskú samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i pravoslávnych drevených kostolov. Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezku.

Pôvodný vzhľad si na Slovensku zachovalo iba päť artikulárnych kostolov, ktoré sú svedkami čias reformácie. V 16. storočí tu na Liptove rozšíril protestantizmus, ktorý však bol potláčaný absolutistickým režimom Rakúsko-Uhorska.

Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thökolyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. Medzi iným na sneme v Šoproni vyniesol aj 25.-26. zákonný článok - artikulu, ktorý povoľuje výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach Uhorska. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov.

Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obci, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli jedine z dreva, bez jediného kovového klinca. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce.

Tento kostol ešte v Paludzi postavil za krátku dobu tesársky majster Jozef Lang, ktorý nemal žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti. Zvonica bola postavená neskôr v roku 1781, po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., a hoci stojí samostatne, tvorí s kostolom harmonický celok.

Kostol má pekný, dobre vyriešený interiér, zmestí doň okolo 6000 ľudí. Toto všetko a ešte veľa ďalších informácií sme sa dozvedeli od príjemnej pani kostolníčky, ale hlavne z nahrávky, ktorú nám pustila počas prehliadky kostola. Prispeli sme dobrovoľným vstupným, poďakovali sme a pokračovali sme plní dojmov do ďalšieho cieľa dnešného "putovania".

Skanzen v Pribyline

Skanzen v Pribyline - treba sa pustiť smerom na Poprad, potom smer na Podbanské. Vstupné do skanzenu je 3 € na osobu. Sú tu veľmi pekné rázovité domčeky s vybavením, kostol, kaštieľ, živé ovečky - tieto aj najviac zaujali vnúčika, chodil za nimi, pohládzal ich a tešil sa, keď "vedúca" ovečka zvonila veľkým kovovým zvoncom.

Tu sme pôvodne plánovali neskorý obed, žiaľ, priamo v Pribyline nie je žiadna reštaurácia, v skanzene je už zavretá (veď je po sezóne, hoci tu bolo množstvo ľudí, ktorí by určite boli niečo zajedli), predajňa výrobkov z ovčieho mlieka pred skanzenom je síce otvorená, ale okrem bohatej ponuky mliečnych výrobkov tu nemajú ani kúska chleba na zajedenie.

Najbližšia reštaurácia je v 8 km vzdialenom Liptovskom hrádku - možno otvorená. Nakoniec ideme "domov" do Šútova, kde si niečo uvaríme z vlastných zásob a pekný deň je za nami.

Dušičky

Druhý deň využijeme na to, že navštívime príbuzných v neďalekej Banskej Bystrici (som odtiaľto rodáčka), je čas dušičiek - ideme zapáliť sviečky na hroby drahých zosnulých, ktorí nie sú medzi nami. Zo Šútova ideme cez Ružomberok, v meste je odbočka na Banskú Bystricu.

Dnes nejdeme na žiadny výlet a keďže okolo obeda prechádzame cez dedinku Staré Hory, zastavíme sa na jedlo na úplnom konci Starých Hôr v miestnom moteli s reštauráciou Day Mont. Je tu veľmi príjemné prostredie, bohatý výber chutných jedál, prijateľné ceny, veľmi milá obsluha.

Majú aj detskú vysokú stoličku a maličký detský kútik - ako stvorené pre vnuka. Ako sa najedol, tak sa tu rozohral, že sme ho museli takmer nasilu odtiaľto odviesť. Mimochodom v Day Mont ponúkajú aj ubytovanie. Cesta z Ružomberka do Banskej Bystrice a aj naspäť bola veľmi príjemná, lebo sme aspoň takto z auta obdivovali krásu okolitej prírody.

Šútovský vodopád

Na ďalší deň ideme na Šútovský vodopád - je to najbližší cieľ našich výletov. Ideme z "nášho" domu v Rieke (pri Šútove) pešo, s vnúčikom v nosiči na chrbte. Prejdeme cez mostík, tam je hríbik - smerovník ukazuje smer Rieka (nadmorská výška 452) - tam, odkiaľ sme práve prišli a vpravo smer - odbočka k Šútovskému vodopádu, cesta by mala trvať 1:20 hod.

Ideme po modrej turistickej značke. Najprvje dobrá asfaltka (keby niekto chcel, môže ísť aj s detským kočíkom), neskôr pokračujeme lesnou cestou (odtiaľto je to už s kočíkom nemožné, lebo na ceste je veľa kameňov).

Zhodou okolností je tu jeden kočík odstavený, ako sme uvideli neskôr, viezlo sa v ňom celkom malé dieťa a rodičia ho stadiaľto k vodopádu niesli v náručí. Nám sa však pešo kráča dobre, chodník, hoci je kamenistý, je dobre upravený, len sa musíme lepšie dívať pod nohy.

Vnúčik v nosiči zaspal, pod hlavičku sme mu dali vankúšik, a pokračujeme ďalej. Neďaleko na ceste je bufet Fatranka, a asi v polovici cesty je Chata Vodopád - podľa ich tabule má byť otvorená celoročne, ale bola zatvorená.

Po ceste je aj náučný chodník so šiestimi zastávkami s informačnými tabuľami. Od hríbika Odbočka k Šútovskému vodopádu až k samotnému vodopádu sú to už iba 4 minúty. Vodopád je v nadmorskej výške 780 m. Prekonali sme teda 328 m.

Vnúčik sa v nosiči prebudí, zložíme si ruksaky a nosič na slnečnú čistinku a už ideme celkom blízko k vodopádu, ktorý je úžasný! Voda padá z výšky 38 m, ide odtiaľ chlad. V lete to môže byť veľmi príjemné, teraz si však obliekame vetrovky, ktoré sme si medzitým vyzliekli a obdivujeme túto krásu. Nadšený je aj malý, čo dáva najavo po svojom - hlasnými výkrikmi.

Čtěte také: Šútovský vodopád, nejvyšší malofatranský vodopád

Jeden domáci, ktorého sme stretli po ceste nás upozornil, že stojí za to si ísť pozrieť veľmi pekné skaly hneď pri vodopáde - je potrebné ísť pred vodopádom doprava dole smerom k ohnisku a potom tam niekde do kopca doľava - vraj je to len asi 300 m, ale my sme cestičku nenašli. Nie je značkovaná, chodníček už veľmi nevidno, lebo tam asi ani veľa ľudí nechodí.

Tak sa teda rozložíme na čistinke medzi stromami, posilníme sa z vlastných zásob, oddýchneme si a ideme naspäť. Cesta dolu je ľahká, pohodová, rýchla - podľa hríbika trvá 1:00 hod. Na turistiku s malým dieťaťom zobrať určite nosič, kde si možno aj pospinká (na túto možnosť sa treba pripraviť aj tak, že zoberieme vankúšik pod hlavičku, aby si ju mal kde oprieť).

Bešeňová

Podvečer sa dcéra so zaťom vybrali na romantický večer bez mamy a synčeka na termálne kúpalisko Bešeňová - smer Liptovský Mikuláš. Za Ružomberkom je potrebné sledovať billboardy Bešeňová - je ich tu aspoň teraz neuveriteľne veľa, a tak sa tam dá ľahko trafiť.

V dedine Bešeňová je potrebné autom prejsť cez celú dedinu až na koniec, vojsť do areálu (za parkovné neplatili, ale neviem, či sa vôbec neplatí), ísť rovno na koniec zabočiť doľava a znova doľava a ísť na parkovisko na koniec po pravej strane.

Vstupné do areálu je dosť drahé - na 3-hodinový stup 15 € (bola akcia, za cenu 3 hodinového vstupu tam možno zostať celý deň). Sú 3 kategórie vstupov: economy (vonkajšie bazény), business (economy + vnútorné bazény) a VIP (business + sauny, masáže).

Pred vstupom, ak sa chcete zdržať dlhšie a aj niečo zajesť, je dobré si nabiť vstupný čip nejakou sumou, aby ste si na občerstvenie nemuseli brať peniaze. My sme tam boli od 17:00 do 20:00 hod., ale bol otvorený len Fast food s dosť slabým výberom jedál.

Vraj je tam aj reštaurácia (v areáli bazénov, netreba sa prezliekať), ale sme tam neboli, lebo tam vraj treba mať župan, zaplatí sa asi 12 € a človek si naberá zo švédskych stolov, čo vládze.

Vonku sú tri veľké bazény s termálnou vodou s víriacimi efektmi a fontánkami zhora. Dnu sú dva bazény s teplou netermálnou čistou vodou, do jedného z nich sa dá spúšťať po zatočenom tobogáne. Medzi bazénmi sú aj dva mini-bazéniky pre malé detičky (asi 15cm voda), ktoré sú spojené schodíkmi a malou šikmou plochou (akoby šmýkalka). Avšak pre už chodiace malé deti je to ťažké chodiť po mokrej zemi… Pri dámskych šatniach je aj prebaľovací pult.

Po odchode z kúpaliska sme natrafili na dobrú pizzeriu - Hostinec pri kameni (pri kostolíku). Je tam príjemné prostredie, obsluha, prijateľné ceny.

• Dokočení článku

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.