Na Orave dobre, na Orave zdravo… (2), turistika

Oravský hrad, Tanečník, Mlyny na Oblazoch

Na výlet na ďalší deň som sa tešila, Oravský hrad sa mi veľmi páči, moja dcéra ani jej manžel tu ešte neboli a verím, že si aj môj vnuk príde na svoje.

• První část článku

Takže autom ideme zo Šútova, zabočíme smerom na Dolný Kubín, potom do Oravského Podzámku. Pod Oravským hradom je parkovisko, parkovné stojí 2 € na deň, pri parkovisku vľavo pri ceste na hrad sú krásne a voňavé WC - zadarmo. V drevenom domčeku v podhradí je pokladňa a aj suveníry.

Oravský hrad

Vstupné je 5 € dospelý, 3 € deti nad 6 rokov, my sme to mali zľavnené kvôli obmedzenej prehliadke (prebieha práve rekonštrukcia niektorých miestností). Vstupy cez leto bývajú každých 10 minút, teraz raz za hodinu. Kúpime lístky a do najbližšieho vstupu to máme čas ešte asi polhodinu.

Čtěte také: Dřevěný kostel Všetkých svätých v Tvrdošíně

Od parkoviska k bráne hradu je to cca 10 minút riadne do kopca dláždeným chodníkom. Môj vnúčik tomto veku obľubuje chodenie do kopca a beh dolu a tak si to počas čakania na vstup poriadne užije.

Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku, je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska.

Oravské hradné bralo, na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným hradiskom, chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom. Najvyššia časť hradu je vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava.

Murovaný hrad bol postavený na mieste dreveného hrádku niekedy v 13. storočí. Patril kráľovi Belovi IV., neskôr k územiu Matúša Čáka Trenčianskeho, potom magistra Donča, panovníka Karola Róberta, neskôr ďalších významných šľachticov - napríklad Mateja Korvína, ktorý uskutočnil viacero opatrení pre bezpečnosť hradu a samotného územia Oravy. Od roku 1556 František Turzo, neskôr jeho syn Juraj. Turzovci dali hrad postupne prestavať a opevniť.

Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom. Tvorí ho komplex budov horného, stredného a dolného hradu, pričom najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu.

Obranný systém hradu bol veľmi dobrý, a tak Oravský hrad nikdy nebol dobytý. V roku 1800 vypukol na hrade požiar pravdepodobne tak, že z komína vyskočila iskra, zapálila sa strecha a odtiaľ sa rozšíril požiar na celý hrad. Opravné a rekonštrukčné práce sa robili na hrade aj na prelome 19. a 20. storočia.

Po dokončení rekonštrukcie v roku 1968 sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea. Oravský hrad sa člení na horný, stredný a dolný hrad. Horný hrad tvorí Citadela - najstaršia časť hradu, ktorá bola postavená v 13. storočí a slúžila na obranu hradu.

Stredný hrad sa skladá z Korvínovho paláca, paláca Jána z Dubovca a obytnej veže. Dolný hrad tvorí Turzov palác, kaplnka svätého Michala, západná a východná bašta, budova fary a obranný systém zložený z prvej, druhej a tretej hradnej brány.

Prehliadka hradu trvá asi 1 až 1,5 hodinu, je treba počítať s takým miernym turistickým výstupom - od vstupnej brány až po poslednú miestnosť prekonáme asi 600 schodov! Pri malých deťoch odporúčam zobrať nejaký nosič na chrbát (alebo iný) - kvôli výstupu hore, no hlavne zostupu dole, kedy sú schody často dosť strmé, a mohlo by byť dosť nebezpečné niesť také malé dieťa po celý čas na rukách.

Postupne so sprievodcom navštívime expozície historické, ale aj etnografické a prírodovedné. A tu si príde na svoje aj vnúčik - má dosť priestoru na behanie po veľkých sálach, zaujmú ho veľmi pekné exponáty vypchatých zvierat - napr. líšky, jeleň, ježko, medveď, tetrov a dvojhlavá ovca (naozaj!). Pekné interiéry zariadené dobovým nábytkom. Úžasný je výhľad na okolie z horných poschodí.

Celkový dojem umocnil aj perfektný a fundovaný výklad mladého sprievodcu (Ján XY). V skupine nás bolo spolu sedem, čo bolo veľmi dobré. Sprievodca hovorí, že keďže Oravský hrad je jedným z najnavštevovanejších hradov na Slovensku, tak v lete vraj býva v jednej skupine 50 až 100 ľudí - podľa mňa je preto letné obdobie pre návštevu s malým dieťaťom úplne nevhodné. Doporučujem preto návštevu s deťmi mimo hlavnej letnej sezóny. Inak je hrad otvorený celoročne.

Po ukončení prehliadky sme sa zastavili v príjemnej predajni suvenírov - hneď pod hradom a tiež sme sa tu v reštaurácii pod hradom naobedovali. Ceny boli prijateľné, pekný interíér, mali aj detskú stoličku. Je tu možnosť pre skupiny si objednať jedlo pred návštevou hradu, potom skupina nemusí čakať, ale príde na hotové.

Tanečník

Do večera času dosť, ideme sa povoziť na Oravskú železnicu - od hradu autom ísť smerom na Námestovo. Za dedinou Lokca odbočiť ostro doľava - smer Oravská Lesná. Počas cesty treba sledovať smerovacie tabule na Oravskú železnicu. Prídeme na stanicu Tanečník (vonku na koľajniciach stoja rôzne malé vláčiky a dreziny), zaparkujeme pred stanicou.

Odchody vláčika sú každých cca 90 minút; je dobré si vopred zistiť presné časy odchodov, abyste sa vedeli dobre načasovať. Posledný vláčik odchádza o 15.30 hod. Lístky sa kupujú v budove nad železnicou, lístok stojí 4 €, dôchodcovia 2 € a deti do 6 rokov zadarmo. Je tu aj pekné WC, preliezky pre deti, parkuje sa priamo pri železnici.

Vnúčik zaspal v autosedačke cestou sem, necháme ho spať až do odchodu vláčika. Nastúpime a už sa vezieme do stanice Beskyd, cesta trvá 20 minút. Počas 30 minútovej prestávky v tejto stanici je možné vyjsť na vyhliadkovú drevenú vežičku, ktorá je od zastávky asi 5 minút do prudkého kopca (pri malých deťoch doporučujem zobrať nosič). Výhľad stojí za to! Dovidíme až na Roháče. Vrátime sa vláčikom na Tanečník a autom do Rieky.

Mlyny na Oblazoch

V posledný deň nášho pobytu je počasie také ako v predchádzajúce dni - ráno je v tejto doline hustá hmla, ktorá sa však rozplynie za ten čas, kým sa my vyberieme z domu. Ideme sa pozrieť na Mlyny v Oblazoch v Kvačianskej doline.

Autom ideme do Liptovského Mikuláša, tu odbočíme do Liptovského Trnovca. Za Liptovským Trnovcom ideme smerom na Liptovskú Sielnicu, ale neodbočíme do nej, len popri nej prejdeme. Potom smerom na Liptovské Matiašovce - po dlhom kľukatom stúpaní s úžasnými výhľadmi na okolie, odbočíme doľava na Huty.

Huty sú veľmi dlhá dedina. Za tabuľou smerujúcou na Veľké Borové zabočíme mierne vľavo, kde je možnosť parkovania a je tam aj prvá informačná tabuľa Náučného chodníka Prosiecka dolina a Kvačianska dolina. Tieto tabule sú v slovenskom, anglickom aj nemeckom jazyku, ale sú už dosť staré a niektoré aj ťažko čitateľné, škoda.

Ideme po červenej turistickej značke popri potoku Kvačianka, my dospelí pešo, vnúčik v sedačke na chrbte otca; asi po 10 minútach prídeme k rozdvojke cesty. Červená značka vedie vľavo do mierneho kopca, doprava neznačkovaná cesta k mlynom - na strome medzi cestami je drevený smerovník s nápisom Mlyny - treba ísť po tejto pravej ceste (popri potoku).

Cestou vidíme krásne skalné ihly, bralá a celkovo príroda naokolo je úchvatná! Ide sa po dobrej spevnenej lesnej ceste - prakticky až k mlynom - podľa mňa to v pohode zvládne aj športový kočiarik (s veľkými kolesami). Celkovo cesta z parkoviska k mlynom trvá asi 20 minút, je to úúúplne nenáročná cesta smerom mierne dole.

Prídeme k dvom mlynom - najprv uvidíme Horný mlyn, ktorý si môžeme pozrieť iba zvonku, potom musíme ísť ešte kúsok k druhému - Dolnému mlynu, kde si prezeráme funkčný mlyn - vodný náhon, mlynské koleso, prevody a gátor - pílu na drevo.

Všetko si prezeráme a vnúčika zaujme najmä obrovské mlynské koleso a kolesá s prevodmi dnu v budove. To preto, lebo sa to krúti, hučí to, voda tečie a poháňa celé to zariadenie… A zaujmú ho aj mačka s malým mačiatkom, pobehujúci pes, ktoré sa dajú pohladkať a tiež niekoľko pasúcich sa kozičiek.

Mlyny strážia a spravujú dobrovoľníci, ktorí tu bývajú po pol roku alebo aj viac. Dajú sa tu kúpiť pohľadnice, ale občerstvenie si treba doniesť vlastné. Alebo - ako sme to spravili my - ísť ďalšou peknou dolinou do Veľkého Borového po modrej turistickej značke do Hostinca Borovec - cesta trvá asi 45 minút, je to do kopca po lesnej ceste.

Pri mlynoch je smerová tabuľa Penzión Borovec 30 minút - čas nie je však reálny, cesta trvá dlhšie. Na začiatku Veľkého Borového je potrebné zabočiť za cintorínom doprava do kopca a ste na mieste. Hostinec je to príjemný, aj keď s menšou ponukou - varia asi 10 tradičných slovenských jedál.

Späť sa vraciame tou istou cestou k autu. Ale keby sme chceli, dá sa ísť aj autobusom z Veľkého Borového alebo pešo do Hút, ktoré sú vzdialené asi iba 3 km po hlavnej ceste. Autobus z Veľkého Borového do Hút odchádzal okolo 16:30.

Pri tejto voľbe je dobré si zistiť odchody autobusov vopred (alebo sa spýtať pani obsluhujúcej v Borovom), lebo tu chodia asi dosť zriedka. Iná možnosť je prísť na Huty zo Šútova cez Dolný Kubín a Podbiel, ale touto cestou sme nešli.

Keby sme tu na Liptove a Orave pobudli viac dní, sú tu aj iné možnosti, kam ísť aj s malými deťmi:

• Strečno - mimo letnú sezónu zatvorené (asi aj kompa)
• Chleb - treba ísť cez Terchovú do dediny Vrátna, tu zaparkovať. Potom pešo Vrátnou dolinou k lanovke - v sezóne premáva každý deň, mimo letnú sezónu premáva len v SO a NE a v niektoré sviatky. Lanovka ide do sedla pod Chlebom, potom ešte treba ísť pešo - zobrať nosič.
• Aquapark Tatralandia - super vec pre rodiny s nie najmenšími deťmi, aj keď dosť drahé
• Vlkolínec - rázovitá dedina - živý skanzen, vstup 2 €, z Ružomberka smerom na Banskú Bystricu odbočka doprava
• Terchová - rodisko Juraja Jánošika, socha v nadživotnej veľkosti

A ešte niekoľko praktických informácií: Doporučujem vziať si dostatočnú peňažnú hotovosť, lebo bankomaty sú tu zriedkavé a kreditnou kartou zaplatíte málokde. Potraviny sme nakupovali v maličkých potravinách v Šútove, ktoré majú ale veľmi široký sortiment. Väčšie potraviny sú v najbližšej dedine a všetko možné môžeme nakúpiť v TESCU v Ružomberku. V dome je dosť chladno a vlhko, aj keď sa cez noc kúri, je potrebné vziať si teplé oblečenie aj na noc - deky, spacáky.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.