Kostolec-Ducové, veľmožský dvorec v Ducovom pochádza z Veľkej Moravy z druhej polovice 9. storočia

Kostolec-Ducové v Ducovom, hradisko na Slovensku

Históriu Veľkej Moravy si väčšina z nás spája s veľkými osobnosťami - Svätoplukom, Rastislavom, Pribinom či Koceľom. O bežnom, každodennom živote veľkomoravských kniežat, veľmožov i prostého ľudu, toho však vieme už menej.

Niektoré informácie sme získali zo starých písomností, mnohé poznatky odkryli a nám, bežným smrteľníkom, sprístupnili archeológovia na troch najvýznamnejších lokalitách - v Nitre, Mikulčiciach, a Starom Meste pri Uherskom Hradišti. Drobnými čriepkami do mozaiky o živote našich predkov na konci 1. tisícročia n.l. však prispeli aj menej známe veľkomoravské sídla.

Patrí medzi ne aj veľmožský dvorec z druhej polovice 9. storočia v Ducovom pri Piešťanoch. Keďže sa nachádza na výbežku Považského Inovca, ktorý odnepamäti volajú miestni obyvatelia Kostolec (kóta s nadmorskou výškou 240 m), celkom prirodzene dali tento názov archeológovia aj veľmožskému dvorcu. Ten definitívne rozpoznali až v roku 1972, hoci o zvyškoch starobylého hradiska vedeli už dávno predtým. Plošina skalného ostrohu vypínajúceho sa nad vážskou nivou (prevýšenie 60 m), sa stala útočiskom pravekých ľudí už v staršej dobe kamennej pred vyše 20 tisíc rokmi.

Toto bezpečné miesto si obľúbili ľudia aj neskôr, o čom svedčia bronzové predmety i formy na odlievanie bronzu z rokov 1300 - 1100 pred n.l., ako aj množstvo ďalších artefaktov datovaných na začiatok nášho letopočtu, keď sa táto časť Slovenska stala súčasťou kráľovstva významného kvádskeho kráľa Vannia. Od 6. storočia sa aj v tejto časti Karpatskej kotliny začali usadzovať naši slovanskí predkovia, ktorí si v okolí Piešťan vybudovali viacero hradísk.

Centrom osídlenia v druhej polovici 8. storočia sa tu stalo mohutné nížinné hradisko v Pobedime. V úrodnej nive ho obklopovali viaceré menšie poľnohospodárske a remeselnícke osady. V tomto ranofeudálnom období poverovalo veľkomoravské knieža správou určitých území veľmožov - vladykov, ktorí so svojou vojenskou družinou zabezpečovali správu i ochranu daného regiónu.

Veľmož s jazdeckými bojovníkmi si obyčajne budoval menšie sídlo - dvorec, ktoré bolo opevnené, takže pre elitu vtedajšej spoločnosti predstavovalo relatívne bezpečné útočisko. Z dvorca v Ducovom mal veľmož výhľad na celé spravované územie, o čom sa môžeme presvedčiť i dnes, aj keď okolitá krajina sa dosť podstatne zmenila.

Meno veľmoža nepoznáme, no názov obce Ducové (v stredovekých listinách Ducrew i Ducibrod) je údajne odvodený z koreňa "dux - (duces)" - teda vodca, veľmož, čo naznačuje, že historické povedomie sa v okolí Kostolca udržalo aj potom, keď toto sídlo okolo polovice 10. storočia zaniklo pod tlakom starých Maďarov. Stopy po veľkom požiari svedčia, že koniec veľmožského dvorca bol náhly a definitívny. Treba tiež podotknúť, že Váh v tom čase tiekol tesne na úpätí predhoria Považského Inovca, takže Ducové sa nachádzalo na brehu rieky v mieste, kde bol brod.

Poďme sa teraz pozrieť na skalnú plošinu, ku ktorej sa dá dostať pohodlne po ceste z Ducového - auto odporúčam zaparkovať pri rozprávkovej chalupe so smerovníkom "Kostolec". Mladší a vyšportovanejší sa sem môžu vyšplhať aj po strmom chodníčku od hlavnej cesty Piešťany - Ducové. Kto navštívil rozsiahle veľkomoravské archeologické lokality, napríklad v Mikulčiciach, môže byť sklamaný, veď areál tunajšieho veľmožského dvorca zaberá plochu len okolo 0,7 ha.

Pôvodne mal tvar nepravidelného lichobežníka, bohužiaľ ho trochu narušila ťažba v priľahlom kameňolome. Proti nepriateľom bol chránený mohutnou palisádou z dubových kolov (dĺžka 3 m, priemer 22-24 cm, hmotnosť 120-160 kg), ktoré dávni majstri zapustili meter do skalného podložia. Zo severnej, najľahšie prístupnej strany, bola kolová hradba dlhá asi 90 m zdvojená, pričom jej budovatelia využili praveký hlinený val.

Medzi dvomi radmi kolov bola v tejto časti palisády ubitá hlina, takže tu vznikla vnútorná ochodza. Odhaduje sa, že pri stavbe palisádovej hradby bolo použitých asi 1 700 dubov, ktoré museli doviezť zo vzdialenejšieho okolia, nakoľko v blízkosti vhodné stromy nerástli.

Aby mal návštevník lepšiu predstavu o drevenej pevnosti a nemusel zbytočne púšťať uzdu svojej fantázii, v polovici 70-tych rokov minulého storočia bola podstatná časť palisád zrekonštruovaná, pričom sa tu použilo 350 m³ dubového dreva. Návštevník tu môže zažiť neopakovateľný pocit, keďže na dvorec sa dá vstúpiť otvorom v hradbe, kde bola pôvodná brána (šírka 160 cm), ktorou sem vchádzali naši predkovia, vrátane veľmoža, pred viac než tisíc rokmi.

Veľmožský dvorec bol členený na viacero častí so špecifickými funkciami. V obytnej časti boli odkryté základy viacerých zrubových stavieb. Väčšina mala rozmery 14 × 4,8 m a pozostávala z troch miestností, pričom v jednej z nich stál štvorcový kozub zo štiepaného kameňa. Ďalšia stavba mala vežovitú nadstavbu, ktorá slúžila ako pozorovateľňa. Kolmi odčlenená plocha v západnej časti areálu bez stavieb zrejme slúžila na voľné ustajnenie koní a dobytka.

Z historického hľadiska má veľký význam tá skutočnosť, že v južnej časti veľmožského dvorca archeológovia odkryli zvyšky kostolíka - románskej rotundy s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou. Dĺžka celej stavby je viac než 12 m, vnútorný priemer lode je 7,3 m. Kostolík, podľa ktorého dostal zrejme názov celý skalný ostroh - Kostolec, vybudovali naši predkovia z kameňa.

Snáď najpozoruhodnejšie je to, na zvyškoch vnútorných omietok sa našli nástenné maľby, ktoré svedčia o umeleckej výzdobe tejto vzácnej veľkomoravskej sakrálnej pamiatky. Okrem rekonštrukcie základov dvoch obytných stavieb boli zakonzervované aj zvyšky pôvodného muriva rotundy do výšky 40 cm, takže návštevník má celkom dobrú predstavu o vnútornom členení dvorca.

V porovnaní s podobným veľkomoravským dvorcom na Pohansku pri Břeclavi možno konštatovať, že má tie isté základné prvky typické pre feudálne sídla z tejto doby - opevnenie, vežu, obytné stavby a kostol. Líši sa však od neho svojou výšinnou polohou a absenciou výrobných zariadení. Určite každého návštevníka napadne otázka, koľko mohlo žiť na tomto dvorci ľudí.

Na základe veľkosti areálu a príkostolného pohrebiska s rozlohou 22 × 15 m, kde archeológovia odkryli 27 hrobov, je možné usudzovať, že tu žilo asi 12 - 15 stálych obyvateľov. Tunajšia populácia nemala prirodzenú štruktúru, výrazne tu prevládali muži, čo je nakoniec logické, keďže tu sídlila vojenská družina veľmoža. Tiež je zaujímavé zistenie, že výška mužov - bojovníkov, sa vymyká z bežného priemeru vtedajšieho slovanského obyvateľstva.

Ten, komu nebudú stačiť informácie, ktoré sú uvedené v slovenčine a nemčine priamo na paneloch v areáli Kostolca - archeologickej lokalite v prírode, a chcel by vidieť napríklad predmety nájdené na tejto lokalite počas archeologického výskumu, môže navštíviť Balneologické múzeum v Piešťanoch. Tu sa dozvie aj o niektorých zvykoch obyvateľov - napríklad o stravovaní či pohrebných obradoch, ale aj o ďalších bežných aktivitách. Podľa nájdených predmetov vieme napríklad aj to, že družina veľmoža nebrúsila len meče, ale čas si krátila napríklad aj hrou na hudobné nástroje (píšťalu).

Strategicko - vojenský význam veľkomoravského veľmožského dvorca v Ducovom teda zanikol spolu s Veľkomoravským kniežatstvom a len v 15. storočí sa tu na veľmi krátky čas usídlilo husitské vojsko. Povedomie o dôležitej sakrálnej stavbe však pretrval aj v ďalších storočiach. V blízkosti kostolíka obyvatelia z okolia (Ducové, Hubina) naďalej pochovávali svojich mŕtvych až do konca 14. storočia a táto tradícia pokračovala znovu od 16. až do polovice 19. storočia.

Pre tých návštevníkov Kostolca pri Ducovom, ktorí majú radi nielen históriu, ale dokážu sa nadchnúť aj vzácnou flórou a faunou, odporúčam navštíviť veľmožský dvorec v mesiacoch máj - jún, keď tu kvitne najväčšie množstvo zástupcov teplo a suchomilnej kveteny viazanej na karbonátový podklad. Viaceré druhy rastlín, vyskytujúce sa na lokalite Kostolec, patria medzi chránené druhy, resp. vzhľadom na svoju vzácnosť a ohrozenosť boli zaradené do "Červeného zoznamu flóry Slovenska". Milovníkov živočíchov tu určite potešia pestré motýle, napríklad vidlochvosty, ako aj čiperné jašterice zelené.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.