Južné Čechy a Žižkov Trocnov, turistika

Moje poznámky z ciest po Šumave a hradoch a zámkoch južných Čiech (4)

Je krásne počasie. Odvezieme sa do Stožca a odtiaľto sa vydáme po Medvědí stezce (740 - 1 049 m n/m). Samotnú Medvědí stezku možno absolvovať v rôznych variantoch, my volíme tú z Černého kříže, zastavíme sa pri Medveďom kameni (Bärenstein) - je žulový kameň na pamiatku posledného šumavského medveďa, ktorý bol v týchto miestach zastrelený v roku 1856. Medvedicu vraj zastrelil syn schwarzenberského hájnika vo chvíli, keď sa snažila roztrhať štyroch honcov. Vypchaná medvedica je dnes jedným z exponátov zámku Hluboká nad Vltavou.

• Předchozí část článku

Pokračujeme cez Jelení vrchy, kde je múzeum Schwarzenberského kanálu, v ňom je aj model pohoria Šumavy so svetelne označenými kopcami. V peknej hospůdke vypijem výbornú viedenskú kávu a ideme cez Ořeší do Ovesnej, prechádzame popri bizarných skalných útvaroch, pasieme sa na čučoriedkach, a po asfaltke asi 4 km do Nové Pece, kde nás čaká mikrobus. Spolu sme prešli dnes 22,5 km. Pivo v miestnej hospode len tak zasyčí.

Čtěte také: Podél Schwarzenberského kanálu

Zastavíme sa ešte na Čertovej stene nad Vltavou. Dobre sme na tom s časom a preto sa vyvezieme ešte na hrad Rožmberk nad Vltavou. Hrad je to prekrásny, vypína sa na kopci, postavený bol v 13. storočí, má krásne interiéry, vybavenie… na výzvu sprievodkyne si zaspievame v miestnej kaplnke kánon "Všetci spolu zaspievajme…" Z hradu ideme do podhradia, v sympatickej hospůdke - Kavárna U kostela niečo zajeme, dáme míchané pivo, fotíme sa so sympatickým majitelem, dáva nám mapku do klubovny. Veď pekné spomienky sú aj o dobrých a sympatických ľuďoch…

Ďalší deň ideme do mesta Tábor. Bolo postavené husitmi na pôvodnom přemyslovskom Hradišti ako opevnené mesto s biblickým názvom. Odtiaľ Ján Žižka z Trocnova a Prokop Holý viedli svoje víťazné výpravy. Veľakrát pri tom spievali hymnus Kdož jste boží bojovníci a aj silou hlasu premohli nepriateľa. Text dolu uvedený je z Múzea v Trocnove.

Kdož jste boží bojovníci a zákona jeho,
prostež od boha pomoci a doufejtež v něho
že konečně vždycky s ním zvítězíte!
Kristus vám za škody stojí, stokrát víc slibuje.
Pak-li kdo proň život složí, věčný míti bude.
Blaze každému, kdož na pravdě sejde.
Ten pán velíť se nebáti záhubcí tělesných,
velíť i život složiti pro lásku svých bližních.
Protož střelci, kopiníci, řádu rytířského,
sudličníci a cepníci lidu rozličného,
pomnětež všichni na pána štědrého.
Dávno Čechové říkali a přísloví měli,
že podle dobrého pána dobrá jízda bývá.
Nepřátel se nelekejte, na množství nehleďte.
Pána svého v srdci mějte, proň a s ním bojujte
a před nepřáteli neutíkejte.
A s tím vesele křikněte, řkůc: "Na ně! Hr na ně!"
Zbraň svou, rukama chutnejte! Bůh náš pán, křikněte!
Heslo všichni pamatujte, kteréž vám vydáno.
Svých hejtmanů pozorujte, retuj druh druhého.
Hlediš a drž se každý šiku svého.
Vy pakosti a drabanti, na duše pomněte,
pro lakomství a loupeže životů netraťte
a na kořistech se nezastavujte.

Po porážke husitov dostalo mesto kráľovské privilégiá v roku 1437. Navštívili sme velikánsky kostol na Žižkovom námestí, Žižkovu sochu v nadživotnej veľkosti a ideme do Husitského múzea v budove gotickej radnice. Je tu bohatá zbierka husitských zbraní, model historického mesta Tábor, socha Jana Žižku, modely - makety husitských bojov s malými figúrkami… krásne!!!

Vojdeme aj do podzemných katakomb - sú to vlastne prepojené sklepy mešťanských domov, v ktorých sa skladovalo víno, ale ukryli sa tu obyvatelia aj počas veľkého požiaru mesta. Z katakomb vyjdeme na opačnej strane námestia pri cukrárni. Ideme k nášmu mikrobusu zaparkovaného na brehu rybníka Jordán - tento leží uprostred mesta, je to najstaršia údolná nádrž v strednej Európe - vznikla v r. 1492, kedy Kolumbus objavil Ameriku.

Pokračujeme návštevou zámku Červená Lhota - prvá písomná zmienka je z r. 1465 ako o gotickej tvrzi, ktorá bola v rokoch 1542 - 1555 prebudovaná na renesančný zámok. Červená je podľa povesti preto, že jeden z jeho majiteľov Gutram Kába mal manželku Johanku a táto ako protestantka sa protivila svojmu manželovi katolíkovi a ten ju v zúrivosti vyhodil von oknom a zostali na skale po tomto čine krvavé stopy. Aby ich zakryl, dal Gutram premaľovať celý zámok na červeno. Sú tu nádherné interiéry, nábytok, sklo… Boli tu nafilmované viaceré rozprávky ako napr. Princezná na hrášku, Kam čert nemůže, Zlatovláska… V útulnom bufete pred zámkom si dávame niektorí namiesto obeda Čerta - je to 0,002 l Griotka a 0,002 l Rum - výborné - mňam!

V tomto kraji nevynecháme ani mesto Trocnov, narodil sa tu Jan Žižka (niekedy v roku 1360), veľký vojvodca husitov. Na mieste jeho narodenia je vybudovaný pamätník - socha a kameň, pri ktorom sa vraj narodil. Ideme do múzea, otvára nám správca - už po záverečnej, ale nechá nás, nech si všetko prezrieme, lebo on chystá veci na country festival, ktorý sa tam začína zajtra, škoda, že nemôžeme zostať. V múzeu sú pekné artefakty, zbrane, mapy dobové kostýmy aj vojenské, dokumenty, popis súkromného aj vojenského života Jána Žižku a jeho činnosti a úspechov. Žižka podpísal v r. 1420 mierovú dohodu s Oldřichom z Rožmberka. Ján Žižka bol víťaz a nebol nikdy porazený, mier si podmienil dodržiavaním 4 artikúl, tieto si môžeme prečítať v jednej z vitrín:

• aby slovo Boží svobodu mělo
• aby tělo Boží a krev Jeho svatá byla dávaná všem věrným osob nevyjímajíc tretie
• aby kněžská nadacie byla rušena
• hřiechy smrtelné na svém zboží aby stavoval což móž nejdál

Múzeum nie je veľké, ale úžasne na mňa zapôsobí - žeby tu bol prítomný duch Jana Žižku?!?

A už je tu posledný deň nášho pobytu v tomto prekrásnom kraji. Zbalíme veci a ideme domov, škoda. Vstávame ráno tak, aby sme vyrazili skoro a aby sme ešte niečo stihli po ceste. Je krásne a teplo, cieľ je Lednice na južnej Morave. Prechádzame popri hrade Bítov je nad Vranovskou priehradou - sem je treba ešte niekedy prísť, lebo je tu krásne.

Ideme na zámok Lednice, absolvujeme prehliadku 1. okruhu tohto nádherného zámku, ktorý bol postavený v roku 1222 a neskôr bol prestavaný do dnešnej podoby. V okolí zámku je 170 hektárový park s minaretom. Niektorí idú k minaretu, niektorí do susediacej botanickej záhrady. V miestnej reštaurácii si dáme knedlík, zelí a uzené a ideme - smer Prešov.

Po ceste ešte zazrieme cez okno mikrobusu jeden kostol v Poštornej. Ešte je vidno a tak zastavíme, neoľutujeme, lebo tento nádherný, architektonicky zvláštny kostol Panny Marie je postavený asi z 20 druhov tehál - taký červený neomietnutý, to preto, lebo na jeho výstavbu prispeli tehlami tehelne zo širokého - ďalekého okolia (to všetko a ešte viac nám porozpráva ochotná sprievodkyňa). Skončíme prehliadku a za chvíľu už prekročíme hranicu a náš pobyt v čarokrásnom kraji Južných Čiech je za nami. Veľa sme videli, veľa sme zažili, ale je tam ešte veľa miest, kvôli ktorým sa oplatí vrátiť. Takže dovidenia zasa niekedy nabudúce!

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.