Treking > Skalní města > Hrdoš a Hrdošná skala (902,4 m n. m.) v podcelku Šípska Fatra v slovenskej Veľkej Fatre
Hrdoš a Hrdošná skala (902,4 m n. m.) v podcelku Šípska Fatra v slovenskej Veľkej FatreSkutočné poklady Hrdoša, Šípska Fatra31.10.2012 | Jozef Cyprich
K poludnej strane od mútnej Oravy, Týmito slovami nás uvádza do deja o Hrdošovi vo svojom Vstupe štúrovský básnik Janko Matúška (1821-1877), oravský rodák a autor textu slovenskej hymny. Povesť z Oravy hovorí o pyšnom panovníkovi, ktorý neváhal obetovať svoju dcéru a sám potom zo zúfalstva skončil svoj život skokom zo skaly. Ľudová tradícia mu pripisuje aj ukrytie pokladu v skalách. A veru skalnatý hrebeň, ktorý snáď odvtedy nesie pomenovanie Hrdoš, ukrýva vo svojich útrobách poklady. Avšak nie tie vybájené, ale skutočné. Sú nimi nádherné skalné steny, pukliny, štrbiny, okná a - jaskyne. Najmä v oblasti Hrdošnej skaly. Ako báseň napovedá, Hrdoš sa nachádza južne od rieky Orava, v Šípskej Fatre. Kuriózne najrýchlejší prístup je "oravským expresom" do Párnice, odkiaľ treba po moste cez rieku prejsť do Žaškova. Cestou minieme dva kostoly a na poslednej autobusovej zastávke zabočíme vpravo. Čtěte také: Hřebenem Šípu na Ostré Pridŕžajúc sa Žaškovského potoka prídeme úvozovou cestou na začiatok doliny zvanej Uhlisko. V jarnom období lúka plná kvetov, v lete poletujúce motýle. Pestrosť jesenných farieb vystrieda zima a s ňou snehobiele pláne so stopami lesnej zveri vrátane medveďov. V každom ročnom období čarokrásny kút Oravy. Nad tým všetkým sa vypína skalný hrebeň Hrdoša. Pri upravenom prameni pitnej vody sa cesta vetví. Priamo pokračuje lúčnou dolinou Uhlisko, vľavo odbočujúca vedie do lesa ponad dolinu. Vydáme sa tou lesnou, ktoré nás o necelú polhodinu privedie na lúku, po ktorej sa často preháňa lesná zver. Odbočíme vľavo na východ a necháme sa viesť lúkou. Prídeme k poľovníckemu posedu, odkiaľ už južným smerom vidíme náš cieľ, Hrdošnú skalu (902,4 m). Keďže priamo k nej chodník nevedie, musíme sa spoľahnúť na vlastné orientačné schopnosti. V hornej časti poľovnej lúky Zverinca vedie do lesa cesta. Tá však skalu obchádza a privedie na hrebeň Hrdoša. Využijeme teda len jej dolnú časť a asi po 50 výškových metroch opustíme cestu doľava a traverzujeme prudký svah. Nepotrvá dlho a ocitneme sa priamo na úpätí skál. Svah je tu pomerne prudký a pri najvyšších skalných stenách s množstvom drobných skál až suťovitý. V nižšie položených častiach lesa by sme objavili aj obrovské skalné balvany, ktoré sa odtrhli od materských skál a skotúľali sa po svahu. Aj skalné okno, na ktoré pozeráme, vzniklo postupným zvetrávaním a oddelením sa skál. Svedčia o tom aj kusy zotrvávajúce ešte v dolnej časti okna. Je medzi nimi akurát toľko miesta, aby sme sa popri nich dostali na druhú stranu okna. Aj tu vidno vysoko v skalnej stene otvory vzniknuté uvoľnením skál. Zostúpime v tejto časti za oknom na malú plošinku, odkiaľ je prístup do jaskyne v skale. Pri dôkladnejšej prehliadke okolia Hrdošnej skaly objavíme niekoľko jaskynných otvorov, najväčší z nich dostal názov Žaškovská jaskyňa.Pri jarnej návšteve miesta sa stretávame s prekvapivo značným množstvom kveteny, a to aj vo vrcholových častiach. Na pasienkoch po obidvoch stranách Žaškovského potoka je to všadeprítomná púpava lekárska (Taraxacum officinale), v okolí potoka záružlie močiarne (Caltha palustris). Už od hranice lesa nás sprevádza prvosienka jarná (Primula veris), ku ktorej sa pridáva fialka srstnatá (Viola hirta) a veternica hájna (Anemone nemorosa). Tie posledné okupujú prudké svahy až na samotný hrebeň Hrdoša. Tu sa k nim pridá deväťsil biely (Petasites albus), pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis), slezinovka striedavolistá (Chrysosplenium alternifolium) a prekvapivo i keď zriedka zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). Okraje poľných ciest lemuje podbeľ liečivý (Tussilago farfara). Návrat od Hrdošnej skaly možno zvoliť späť po výstupovej trase alebo zariskovať pri hľadaní cesty a zísť do obce Komjatná (bus). Osobne doporučujem pokračovať po hrebeni Hrdoša (výhľady na hrebene Malej Fatry, Choč a časť Západných Tatier). Vedie tadiaľ spomínaná cesta zo Zverinca, ktorá však končí na brale nad sedlom pod Ostrým. Bralo sa dá zísť jeho východným svahom (vľavo), kde natrafíme na žltú značku chodníka medzi Sedlom pod Ostrým a Ostrým. Pri dostatku času i fyzických síl môžeme ešte vystúpiť na vrchol Ostré (1 066,6 m), inak zo sedla trvá zostup do Švošova (vlak) trištvrte hodinu. Hrdošná skala, turistická mapa
Další související články:+ Sedem kostolov uprostred osady, Šípska Fatra+ Ostré - hrdý vrchol v Šípskej Fatre + Radičiná a Kečky, super toulačka pro vlky samotáře Šípskou Fatrou + Výstup na Šíp, Šípska Fatra a turistika Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názor zobrazit celou diskusi
reagovať, Otova odpoved sa mi zdala dostatočná. Avšak ako autor článku musím. Orava sa spomína ako najvhodnejší prístup k Hrdošnej skale. V článku spomínam aj obec Komjatná, a tiež netvrdím, že je na Orave (patrí k Liptovu). K Orave však rozhodne patrí Žaškov, dokonca aj celý Žaškovský potok, a teda aj dolina Uhlisko. Možno, ak by sme mali k dispozícii podrobnú geopolitickú mapu (napr. mapový list 26-34), prekvapilo by nás, že hranica medzi Liptovom a Oravou vedie z kopca Kozlovo práve po hrebeni Hrdoša a v sedle pod Ostrým sa stáča k Žaškovskému sedlu... To však nie je problém článku, ktorý mal upriamiť pozornosť na málo navštevované prírodné zaujímavosti. To treba hľadať v článku, a nie to, čo v ňom nie je!
Problem je uz iba v tom, ze Hrdos, nieje na Orave. Ale este na Liptove...
že je Hrdoš na Oravě? Já to v textu opravdu nenašel. Pouze je tady uvedena řeka Orava…
|
|