Hrdoš a Hrdošná skala (902,4 m n. m.) v podcelku Šípska Fatra v slovenskej Veľkej Fatre

Skutočné poklady Hrdoša, Šípska Fatra

K poludnej strane od mútnej Oravy,
Tam pyšná skala v oblakoch sa skrýva,
Dávno pevný hrad - teraz sokol plavý
I s nočnou sovou odtiaľ sa ozýva.
O zámku povesť v ľudu je ukrytá,
Len hora zrutným skalám ohlas dáva,
A pravda holá v svete bájku víta,
V búri čas verný nám ju prechováva.

Týmito slovami nás uvádza do deja o Hrdošovi vo svojom Vstupe štúrovský básnik Janko Matúška (1821-1877), oravský rodák a autor textu slovenskej hymny. Povesť z Oravy hovorí o pyšnom panovníkovi, ktorý neváhal obetovať svoju dcéru a sám potom zo zúfalstva skončil svoj život skokom zo skaly. Ľudová tradícia mu pripisuje aj ukrytie pokladu v skalách. A veru skalnatý hrebeň, ktorý snáď odvtedy nesie pomenovanie Hrdoš, ukrýva vo svojich útrobách poklady. Avšak nie tie vybájené, ale skutočné. Sú nimi nádherné skalné steny, pukliny, štrbiny, okná a - jaskyne. Najmä v oblasti Hrdošnej skaly.

Ako báseň napovedá, Hrdoš sa nachádza južne od rieky Orava, v Šípskej Fatre. Kuriózne najrýchlejší prístup je "oravským expresom" do Párnice, odkiaľ treba po moste cez rieku prejsť do Žaškova. Cestou minieme dva kostoly a na poslednej autobusovej zastávke zabočíme vpravo.

Čtěte také: Hřebenem Šípu na Ostré

Pridŕžajúc sa Žaškovského potoka prídeme úvozovou cestou na začiatok doliny zvanej Uhlisko. V jarnom období lúka plná kvetov, v lete poletujúce motýle. Pestrosť jesenných farieb vystrieda zima a s ňou snehobiele pláne so stopami lesnej zveri vrátane medveďov. V každom ročnom období čarokrásny kút Oravy. Nad tým všetkým sa vypína skalný hrebeň Hrdoša.

Pri upravenom prameni pitnej vody sa cesta vetví. Priamo pokračuje lúčnou dolinou Uhlisko, vľavo odbočujúca vedie do lesa ponad dolinu. Vydáme sa tou lesnou, ktoré nás o necelú polhodinu privedie na lúku, po ktorej sa často preháňa lesná zver. Odbočíme vľavo na východ a necháme sa viesť lúkou.

Prídeme k poľovníckemu posedu, odkiaľ už južným smerom vidíme náš cieľ, Hrdošnú skalu (902,4 m). Keďže priamo k nej chodník nevedie, musíme sa spoľahnúť na vlastné orientačné schopnosti. V hornej časti poľovnej lúky Zverinca vedie do lesa cesta. Tá však skalu obchádza a privedie na hrebeň Hrdoša. Využijeme teda len jej dolnú časť a asi po 50 výškových metroch opustíme cestu doľava a traverzujeme prudký svah.

Nepotrvá dlho a ocitneme sa priamo na úpätí skál. Svah je tu pomerne prudký a pri najvyšších skalných stenách s množstvom drobných skál až suťovitý. V nižšie položených častiach lesa by sme objavili aj obrovské skalné balvany, ktoré sa odtrhli od materských skál a skotúľali sa po svahu. Aj skalné okno, na ktoré pozeráme, vzniklo postupným zvetrávaním a oddelením sa skál. Svedčia o tom aj kusy zotrvávajúce ešte v dolnej časti okna. Je medzi nimi akurát toľko miesta, aby sme sa popri nich dostali na druhú stranu okna. Aj tu vidno vysoko v skalnej stene otvory vzniknuté uvoľnením skál.

Pri jarnej návšteve miesta sa stretávame s prekvapivo značným množstvom kveteny, a to aj vo vrcholových častiach. Na pasienkoch po obidvoch stranách Žaškovského potoka je to všadeprítomná púpava lekárska (Taraxacum officinale), v okolí potoka záružlie močiarne (Caltha palustris).

Už od hranice lesa nás sprevádza prvosienka jarná (Primula veris), ku ktorej sa pridáva fialka srstnatá (Viola hirta) a veternica hájna (Anemone nemorosa). Tie posledné okupujú prudké svahy až na samotný hrebeň Hrdoša. Tu sa k nim pridá deväťsil biely (Petasites albus), pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis), slezinovka striedavolistá (Chrysosplenium alternifolium) a prekvapivo i keď zriedka zubovník šupinatý (Lathraea squamaria). Okraje poľných ciest lemuje podbeľ liečivý (Tussilago farfara).

Návrat od Hrdošnej skaly možno zvoliť späť po výstupovej trase alebo zariskovať pri hľadaní cesty a zísť do obce Komjatná (bus). Osobne doporučujem pokračovať po hrebeni Hrdoša (výhľady na hrebene Malej Fatry, Choč a časť Západných Tatier). Vedie tadiaľ spomínaná cesta zo Zverinca, ktorá však končí na brale nad sedlom pod Ostrým. Bralo sa dá zísť jeho východným svahom (vľavo), kde natrafíme na žltú značku chodníka medzi Sedlom pod Ostrým a Ostrým. Pri dostatku času i fyzických síl môžeme ešte vystúpiť na vrchol Ostré (1 066,6 m), inak zo sedla trvá zostup do Švošova (vlak) trištvrte hodinu.

Hrdošná skala, turistická mapa

• Mapa:Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 54

Další související články:

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.