Durynský les (Thüringer Wald), zelené srdce Durynska aj Nemecka turisticky

Durynský les

Slobodný štát Durynsko (nem. Freistaat Thüringen) je spolková zem, ležiaca v samom strede Spolkovej republiky Nemecko. Na rozlohe 16 175 km² žije 2,5 milióna obyvateľov. Na východe a juhovýchode hraničí so slobodným štátom Sasko, na severe a severovýchode so Saskom - Anhaltskom, na severozápade s Dolným Saskom, na západe s Hesenskom a na juhu so slobodným štátom Bavorskom. Dominantou južného Durynska je Durynský les (Thüringer Wald), tiahnuci sa od Eisenachu po Sonnenberg.

Na základe tejto informácie, ktorú možno kdekoľvek získať, si človek predstaví les. Les, kde rastú stromy, žijú zvieratá a kde sú dozaista kvalitne označené turistické cesty či chodníky, ako sa na Nemcov patrí. Všetko sa skutočne zakladá na pravde. Durynský les je však vo svojej podstate výnimočný a jedinečný. Jeho špecifikum nespočíva v súčte stromov, ale v jeho prirodzenosti. Pri prechádzkach v nepoškvrnenej prírode, bohatej na smreky, jedle či buky, sa zatajuje dych.

Málokde možno tak intenzívne vnímať harmóniu medzi človekom a prírodou, málokde sa naskytne toľko možností na vlastné objaviteľské zážitky. Durynský les ponúka tak, ako bohato prestretý stôl, zo všetkých lahôdok plnú náruč. Pre milovníkov prírody oddych, pre turistov stovky kilometrov náročných i menej náročných trás, pre športovcov túry na terénnych bicykloch alebo zimnú lyžovačku. Neslobodno zabudnúť ani na kanoistiku, napíklad na rieke Werra, alebo na možnosť zliezať skalné útesy. Ak ponuka na aktívny odpočinok nesplní všetky túžby, rozhodne treba siahnuť po zákusku a navštíviť hrady a zámky v okolí Durynského lesa, malebné mestá, mestečká, jaskyne, unikátne múzeá či kostoly. Otvorenou otázkou zostáva - kde začať a kde skončiť?

Ja som sa rozhodla pre športové stredisko Oberhof (má 1 700 obyvateľov), ako štart mojej vlastnej, štvordňovej objaviteľskej cesty. Oberhof leží v nadmorskej výške 825 metrov a je ľahko dosiahnuteľný vlakom alebo po diaľniciach A71 a A4. Približne šesťdesiat kilometrov ho delí od hlavného mesta Durynska, Erfurtu. Ak sa rozhodnete použiť diaľnicu A71, prejdete najdlhším tunelom Nemecka, tzv. Rennsteig tunelom. Má dĺžku takmer osem kilometrov a jeho bezpečnostnými kritériami patrí k inžinierskym majstrovským dielam Európy.

Traduje sa, že ak v mestečku Gräfenroda svieti slnko, potom na konci tunela v Oberhofe bude pršať. V Oberhofe skutočne pršalo (ale aj v Gräfenrode) a hmla bola taká hustá, že by sa dala krájať a v blokoch exportovať. Ono to už tak v horách býva. Durynský les kropí ročne približne 1 400 litrov dažďovej vody na m² a priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 4,5 °C. Hustý tichý dážď by nemal byť prekážkou, nepremokavé topánky a impregnované vetrovky telo ochránia a duša aj v takom počasí získa neoceniteľný dar - blaho.

Jedinú chybičku krásy však predsa len nepriaznivé počasie prináša - nedá sa fotografovať. Ale nič netrvá večne. Treba vyčkať a keď si aj dážď dopraje odpočinku a hmla sa zdvihne, potom sa možno z cvičného skokanského mostíka pozrieť dolu a predstaviť si, že v lete tu mountainbike - skokani alebo bike - letci predvádzajú dych vyrážajúce krkolomné kúsky. V júli tohto roku bol počas tretieho ročníka tohto mladého extrémneho športu zaznamenaný rekord v dĺžke 38,5 metra.

Návštevníkom Oberhofu je umožnené prezrieť si aj areál biatlonu a zastrieľať si pod vedením profesionálnych trénerov zo športovej pušky, alebo jednoducho len pozorovať vrcholových športovcov pri tréningu. Ak sa počasie predsa len neumúdri, vrele odporúčam prezrieť si najväčšiu Aqua - terra - zoologickú záhradu stredného Nemecka. Prípadne sa zohriať v sklárskej dielni a sledovať majstrov pri fúkaní skla.

S fotoaparátom pod vetrovkou a s predsavzatím nedať sa odradiť dažďom, vydala som sa na prvú túru pozdĺž najznámejšej Rennsteigweg (v preklade bežecká cesta). Rennsteigweg je dlhá cirka 169 km a je súčasťou 16 000 km dlhých starostlivo udržiavaných turistických ciest Durynského lesa. Na jej okraji, južne od Oberhofu vyrástla v sedemdesiatych rokoch botanická záhrada Rennsteiggarten. Sčasti na starom nepoužívanom kameňolome, s využitím pôvodnej lokality Durynského lesa sa na rozlohe približne siedmich hektárov dobre darí rastlinám a kvetom zo všetkých kontinentov sveta, rovnako tropických ako aj arktickým. Skutočná pastva pre oči.

Aj keď je botanická záhrada (od 832 m do 868 m nadmorskej výšky) zhruba stoštyridsať dní v roku pokrytá snehom a priemerná ročná teplota neprevyšuje 4,2 °C, všetky rastliny prezimovávajú chránené snehovou pokrývkou vonku. Nielen v tejto umelovytvorenej rezervácii prekvitajú chránené rastliny. Durynský les je prakticky celý chránenou prírodnou rezerváciou, kde fauna a flóra takmer celé tisícročie zostala nezmenená.

Pri troche šťastia možno zočiť jašteričky, užovky, tetrovy, jazvece, ale aj vlci, rysy, hnedé medvede a divé mačky majú v lese svoje domovy. Dokonca už niekoľko desaťročí tu prebýva mýval, ktorého pôvodným domovom je Severná Amerika. Mne sa podarilo sledovať akurát tak veveričku, ktorá poskakovala z vetvy na vetvu. No pri každom prasknutí konára, pri ktorom ma v tichu lesa zakaždým pichlo pri srdci, predstavovala som si rysa ostrovida alebo divú mačku. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol iba huncút vietor, ktorý sa preháňal po kmeňoch a koreňoch vyvrátených stromov. Sú pozostatkom orkánu Kyrill, ktorému sa o sile vetra vyše 225 km v hodine veľa statných dlhoročných stromov neubránilo.

Les však z väčšej časti odolal náporu a nedovolil jeho totálnu devastáciu. Spôsobil však, že vôňa ihličia, machu a hríbov sa intenzívnejšie premiešala s vôňou zeminy a čerstvo napíleného dreva. V takej atmosfére vnímavý milovník prírody nevyhnutne nakŕmi všetky zmyslové orgány - okrem čuchu aj zrak, lebo sýtozelený les pôsobí ako balzam na oči. Sluch - lebo vtáčí spev znie ako rajská hudba. Naostatok chuť - pri zbieraní lesných plodov, či ochutnaní vody, napríklad z Fialkovej fontány (Veilchenbrunnen) a hmat cez reflexné zóny na chodidlách.

Nie je jednoduché preorientovať človeka, privyknutého sedavému zamestnaniu, na dlhé túry. Aj aktívny odpočinok treba dákovať a podávať v malých množstvách. Preto som sa aj ja uspokojila iba s pár kilometrami a až druhý deň môjho pobytu v Durynskom lese som si naplánovala náročnejšiu túru. Samozrejme - so sprievodcom. Aj keď existuje nepočetné množstvo prospektov a cesty sú vynikajúco značené, vandrovanie s fundovaným sprievodcom je predsa len zaujímavejšie, a mne s a zdalo aj bezpečnejšie.

I keď domáci ubezpečujú, že sa v Durynskom lese zablúdiť nedá. Modrou farbou sú označené tzv. hlavné turistické cesty, červenou územné alebo oblastné, zelená a žltá farba platí pre miestne (dedina) trasy a všetky sú doplnené o dodatkový symbol - kruh, štvorec, trojuholník, kríž alebo čiarka, linka. (Len tak na okraj: tí, ktorí tvrdia, že vďaka značeniu a dobrému popisu v turistických sprievodcoch sa zablúdiť nedá, nepoznajú moje orientačné schopnosti).

Jednou zo stredne náročných trás s prevýšením stotridsať metrov je vandrovka z Oberhofu k chate Suhler Hütte, cez jeden z najvyšších vrchov Durynského lesa - Snehovou hlavou (978 m) - nemecky Schneekopf. Samotná chata leží vo výške 924 metrov a je najvyššie položeným prevádzkovaným hostincom Durynska. Aj pri tejto túre sa osvedčilo nepremokavé oblečenie, čo naostatok dosvedčili aj predchádzajúci návštevníci chaty, ktorí sa zvečnili v knihe hostí.

Pri listovaní v knihe neuniklo mojej pozornosti, že chatu navštívili aj spotení turisti, brázdiaci les pod žeravým slnkom. Spoločným menovateľom autorov textov bol však často používaný výraz: rozprákový les. Ja som im dala za pravdu, aj Goethemu, ktorý pomenoval tento kúsok sveta jediným slovom: nádhera. Noc na chate nebola pre mňa, človeka žijúceho v päťstotisícovej nemeckej metropole, až taká nádherná. Niečo ma rušilo zo spánku, a to niečo bolo ticho. Ticho, ktoré tlačilo na bubienky a na ktoré som si nemohla zvyknúť.

Aby som sa mohla podeliť s čo možno najväčším množstvom zážitkom, na dvadsaťtrikilometrovú cestu od Oberhofu do Vesseru som použila dopravný prostriedok. Vesser, osada s dvestopäťdesiatimi obyvateľmi, sa nachádza v centre biosférickej rezervácie Vessertal (Vesserské údolie) spadajúceho do prírodného parku Durynského lesa. Romantická osada Vesser, štátom uznaná ako rekreačné stredisko oddychu (Erholungsort) je najmenšou súčasťou mesta Suhl.

Vesserské údolie s bohatým zmiešaným lesom, rozsiahlymi lúkami a priezračnými horskými bystrinami sa hrdí titulom najkrajšie údolie stredného Nemecka. Je naozajstným klenotom pre turistov, lyžiarov a rekreantov. Precízne udržiavané turistické cesty slúžia aj milovníkom novodobého a v Nemecku veľmi poplárneho športu Nordic Walking. Mne osobne to vysoké tempo nevyhovovalo, ale musím priznať, že mašírovanie s paličkami má čosi do seba. Nemôžem si odpusiť poznámku, že obyvatelia obce sú jednou veľkou rodinou, že pravdepodobne poznajú aj dátumy narodenia a že sú mimoriadne pohostinní a srdeční.

Vesser je aj kultúrnym centrom. V obci sa nachádza banícke múzeum, výstavná sieň venovaná textárovi a spevákovi Herbertovi Rothovi, ktorého óda na Durynský les - Ich wandre ja so gerne - sa stala hymnou nemeckých turistov. Doslova šperkom je kostol zo začiatu 18. storočia, postavený v štýle typických hrázdených domov. Keď už hovoríme o namenšej časti mesta Suhlu, oplatí sa aj do tohoto mesta zaskočiť a prezrieť si napríklad múzeum motocyklov, bicyklov a automobilov, alebo múzeum zbraní. Či neďalekú, v tomto roku sprístupnenú baňu Schwarzer Crux a ochutnať rovnomenný štyridsaťpercentný bylinkový likér.

Tri desiatky kilometrov delí kongresové mesto Suhl od mestečka Vachdorf, ležiaceho vo Werrskom údolí (Werratal). Mnohotvárnosť tohto údolia je ťažko prekonateľná: neopakovateľná prírodná romantika, zdravé lesy, kvitnúce nivy a rieka Werra, nazývaná aj rieka s dušou. Werrské údolie je ako stvorené pre cykloturistiku a vodnú turistiku. Cyklistické trasy vedú prevažne pozdĺž rieky a pedálovanie v dĺžke takmer tristo kilometrov, so zastávkami v malebných miestach Nemecka, dozaista splní požiadavky nielen dovolenkárov, ale aj rekreačných športovcov a milovníkov kultúry.

Počas dvoch daždivých dní vyšlo slnko. Vtedy mi zišiel na um vtip: Myslíš, že prestane pršať? - opýtal sa sused suseda. Ten odpovedal: Určite. Doteraz vždy prestalo.

Durynský les je v priemere 1 380 hodín zahalený do slnečného jasu a teplé lúče počas babieho leta, ktoré stojí pred dverami (a určite príde) môžu byť pozvánkou pre oneskorených dovolenkárov. Aktívny odpočinok spojený s ochutnávkou ekologických produktov v Ekologickom centre Vachdorf dá zadosť duši aj žalúdku.

Posilnení rezňom zo šťastného prasiatka alebo zeleninovým šalátom bez chemikálií, možno sa vydať na nenáročnú túru do mestečka Themar, nazývané aj mestom siedmich veží s 1200 ročnou tradíciou. To je magnetom pre turistov aj preto, lebo práve tam sa nachádza jedinečný exponát - prvý bicykel sveta. Jeho vynálezcom bol themarský rodák Heinrich Mylius. V správe mesta Themar je aj kláštor Veßra, postavený v 12. storočí, sčasti zničený požiarom v roku 1939. Fascinujúcim zážitkom však zostáva skanzém s niekoľko storočnými sedliackymi domčekami, s pôvodným zariadením.

Všetko má svoj začiatok aj koniec. Ako inak ukončiť vandrovanie, ak nie na kanoe na rieke Werra - cez tunely konárov smutných vŕb, pozdĺž bohato porastených brehov, obkolesených čarovnou kulisou Durynského lesa. Ten, kto chce aktívne prežiť pár dovolenkových dní v Durynsku, ocitne sa v najväčšom fitnesscentre sveta, ktoré posilní svaly, ozdraví srdce a doplní vedomosti. A ak už nie počas tohtoročného babieho leta, potom najneskôr na budúci rok. Ten sa totiž nesie pod heslom: vandrujem tak rád - Durýnsko 2008 - šťastné putovanie od Rennsteigu po Harz.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.