Aj keď je Slovensko rozlohou malé, vyskytujú sa na jeho území rastliny,
ktoré inde v Európe a vo svete nenájdete. Ich množstvo i pestrosť je obmedzená geografickou
polohou, avšak znásobuje ich pomerne značný rozdiel nadmorskej výšky, od
nížinného juhu až po vysokohorský charakter severu.
Z gréčtiny prevzaté slovo endemit znamená botanický (tiež zoologický) druh
alebo nižšiu systematickú jednotku vymedzenú svojím výskytom na určité rozlohou malé
územie.
Endemitom môže byť druh, prípadne nižšia alebo vyššia taxonomická jednotka
(taxón - poddruh, varieta, rod) alebo fytocenóza (prirodzené zoskupenie, spolužitie
rastlín na jednom priestranstve, rastlinné spoločenstvo). Endemit vyskytujúci sa na
veľmi malom území (niekoľko m2) sa nazýva stenoendemit.
Endemity sa rozlišujú podľa doby vzniku:
paleoendemity, staré endemity - vznikli najneskôr v treťohorách; dobre odlíšiteľné
neoendemity, mladé endemity - vznikli neskôr; skôr malé druhy, poddruhy, variety
Subendemity sú tie taxóny a fytocenóza, ktorých centrom rozšírenia je určité územie,
ale vyskytujú sa aj na inom oveľa menšom území.
Endemitov vyskytujúcich sa na len na Slovensku je málo. Celé územie Slovenska (okrem
juhoslovenských nížin) je zahrnuté do Karpát. Preto sa endemity a
subendemity z geografického hľadiska delia na:
západokarpatské
východokarpatské
karpatské
panónske
Západokarpatské endemity
bodliak laločnatolistý (Carduus lobulatus) - od Strážovských vrchov po Slovenský kras a
Branisko, v Pieninách aj na poľskej strane
cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense) - Veľká Fatra
hlaváč lesklý vápnomilný (Scabiosalucida subsp. calcicola) - Slovenský kras
horčičník Witmannov (Erysimum witmannii) - od Malej Fatry cez Pieniny po stredné
Pohornádie a Slovenský kras, v Tatrách sa nevyskytuje
chrastavec slovenský (Knautia slovaca) - Slovenský kras
klinček lesklý (Dianthus nitidus) - paleoendemit s výskytom v Krivánskej Fatre, Veľkej
Fatre, Strážovských vrchoch, v Nízkych Tatrách (na východ po Liptovský Hrádok)
klinček Lumnitzerov (Dianthus lumnitzeri) - v Považskom Inovci, v Malých Karpatoch a na
hradnej skale v Devíne (a v Hainburských vrchoch v Rakúsku)
klinček včasný (Dianthus hungaricus čiže Dianthus praecox) - od Vršatských bradiel po
Pieniny, Slovenský raj, Slovenský kras, v Tatrách zasahuje do subalpínskeho
pásma
kostrava tatranská (Festuca tatrae) - na vápencových skalách od Strážovských vrchov po
Branisko
lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii čiže Saxifraga perdurans) - paleoendemit,
vyskytuje sa v Tatrách a v Nízkych Tatrách, v Krivánskej Fatre, v Chočských
vrchoch a na Muránskej planine (Veľká Stožka)
lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae) - centrum rozšírenia má v alpínskom a
subalpínskom stupni Tatier, nízko ležiace lokality sú v Slovenskom raji (pri
Hrabušiciach), v Nízkych Tatrách (pri Liptovskej Tepličke), vo Veľkej Fatre
(pri osade Jazierce južne od Ružomberka)
mak tatranský (Papaver tatricum) - vyskytuje sa v Tatrách a vo Veľkej Fatre (vrch
Tlstá)
ometlina smutná (Koeleria tristis) - paleoendemit, ktorý sa viaže na dolomity, Veľká
Fatra, Chočské vrchy, západná časť Nízkych Tatier, južná časť Braniska
ostrevka tatranská (Sesleria tatrae) - okrem Tatier aj v Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre,
Krivánskej Fatre a Chočských vrchoch
ostrica vždyzelená tatranská (Carex sepervirens subsp. tatrorum) - tatranský
subendemit, rastie v subalpínskom, vzácne v horskom stupni okrem Tatier aj vo
Veľkej a Malej Fatre, Nízkych Tatrách a Strážovských vrchoch
peniažtek modrastý tatranský (Thlaspi caerulescens subsp. tatrense) - skupina Zobora a
Slovenský kras
poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (P. subslavica) - od
Brezovských Karpát po Družstevnú pri Hornáde, južnú hranicu má v Slovenskom
krase, severnú v Tatrách v skupine Osobitej, na poľskej strane v Chocholowskej
doline
prvosienka holá karpatská (Primula auricula subsp. hungarica) - po Slovenský kras
rožec tatranský (Cerastium glandulosum) - vyskytuje sa len v Tatrách, splavený
Dunajcom aj na poľskú stranu Pienin/li>
rumenica turnianska (Onosma tornense) - endemit Slovenského krasu a priľahlej maďarskej
oblasti, kriticky ohrozená (červená kniha)
skalnica horská karpatská (Sempervivum montanum subsp. carpaticum) - výskyt vzácne v
Slovenskom stredohorí a Slánskych vrchoch
soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) - neoendemit, rastie na mokrých kamenistých
miestach, v bučinách i v kosodrevine, v horskom až subniválnom stupni vo
vyšších pohoriach od Strážovských vrchov a Pilska po Pieniny a Galmus v
Slovenskom rudohorí
stoklas jednosteblový (Bromus monocladus) - dolomity Považského Inovca, Strážovských
vrchov, Veľkej Fatry, Slovenského raja, Muránskej planiny a v okolí Banskej
Bystrice
stračia nôžka tatranská (Delphinium oxysepalum) - paleoendemit, rastie v Tatrách,
Nízkych Tatrách, vzácne v Krivánskej Fatre, Chočských vrchoch a na Muránskej
planine
šafrán spišský (Crocus discolor) - po Slovenský kras
tarica horská Brymova (Alyssum montanum subsp. brymii) - po Slovenský kras
zvonček tvrdoplodý (Campanula xylocarpa) - Slovenský kras
Západokarpatské subendemity
bodliak kopcový (Carduus collinus) - od Malých Karpát po Východoslovenskú nížinu,
severnú hranicu tvoria Spišská kotlina a Pieniny
chrastavec Kitaibelov (Knautia kitaibelii) - od Malých Karpát a Vršatca po Pieniny a
stredné Pohornádie
lipnica drsná (Poa scabra) - na andezitoch od Burdy a Slovenského rudohoria na východ
po Vihorlat, na sever po Spišskú kotlinu
Východokarpatské endemity
fialka dácka (Viola dacica) - východná časť Bukovských vrchov
hrachor hladký (lathyrus laevigatus) - Vihorlat
iskerník karpatský (Ranunculus carpaticus) - východná časť Bukovských vrchov
mliečnik Sojákov (Euphorbia sojakii) - východná časť Bukovských vrchov
scila dvojlistá východná (Scilla bifolia subsp. subtriphylla) - severná časť
Slovenska po Prešov
Východokarpatské subendemity
hrachor sedmohradský (Lathyrus transsilvanicus) - v okolí Lučenca a Rimavskej Soboty
ostrevka Heuflerova (Sesleria heufleriana) - Slovenský kras a stredné Pohornádie
Karpatské endemity
Vyskytujú sa najmä v subalpínskom a alpínskom stupni. Len v
Tatrách sa vyskytujú:
Zasahujú k nám do juhoslovenských nížin, kde majú severnú hranicu rozšírenia:
astra soľomilná panónska (Aster tripolium subsp. pannonicus) - viazaná na slané pôdy
juhoslovenských nížin
astra sivá (Aster canus) - len Podunajská nížina
chren veľkoplodý (Armoracia macrocarpa) - len vo Východoslovenskej nížine<
jesienka piesočná (Colchicum arenarium), kozia brada vločkatá (Tragopogon floccosus) -
bázické piesky pri osade Čenkov východne od Komárna
klinček neskorý (Dianthus serotinus) - výskyt na pieskoch
limonka Gmelinova uhorská (Limonium gmelinii subsp. hungaricum) - len severne od
Štúrova
pichliač krátkohlavý (Cirsium brachycephalum) - na mokrých lúkach všetkých
juhoslovenských nížin
poniklec uhorský (Pulsatilla hungarica) a poniklec Zimmermannov (Pulsatilla
zimmermannii) - len na juhu Východoslovenskej nížiny
rozchodník Hillebradtov (Sedum hillebrandtii) - viazaný na piesky z okolia Hurbanova a
Štúrova
Panónske subendemity
Po celom južnom Slovensku:
čermeľ bradatý (Melampyrum barbatum) - na poliach
gypsomilka piesočná (Gypsophila arenaria) - Záhorská nížina a Podunajská nížina v okolí
Komárna, izolovane pri Oslanoch
jaseň úzkolistý panónsky (Fraxinus angustifolius subsp. pannonicus) - pozdĺž riek
klinček holý (Dianthus glabriusculus) - len vo Východoslovenskej nížine
klinček kopcový (Dianthus collinus) - od malých Karpát po Rimavskú Sobotu
klinček Pontederov (Dianthus pontederae) - na suchých miestach
kozinec mechúrnatý belavý (Astragalus vesicarius subsp. albidus) - Slovenský kras
lipkavec abovský (Galium abaujense) - v Slánskych a Zemplínskych vrchoch a v okolí Košíc
sezel sivý (Seseli osseum) - na suchých miestach, výskyt až na Oravu a do Liptovskej
a Spišskej kotliny
Líbil se vám tento článek?
Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji
stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet
2502526845 / 2010
Podpořit nás můžete i dalšími způsoby,
třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby
můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč.
Výši částky si nakonec ale určete sami.