Côte d´Azur a Grand Canyon du Verdon v Provensálsku - Monte Carlo, Massif des Maures, Avignon a Massif de L´Esterel

Provensálsko trochu inak - Grand Canyon du Verdon

Do Provensálska a na Côte d´Azur sa chodí obvykle začiatkom leta obdivovať kvitnúce lány levandule a polihovať na pláže, keď je ešte znesiteľne teplo. Ja som sa rozhodla so skupinkou turistov, že juhovýchodné Francúzsko objavíme inokedy a trochu inak. Vybrali sme si septembrový termín a po dohode so sprievodcom z Port Grimaud sme sa mikrobusom odviezli do tohto prístavného mestečka, ubytovali sa v miestnom kempingu a odtiaľto podnikali výlety do bližšieho a vzdialenejšieho okolia.

Dopredu sme si naplánovali, že budeme podnikať hlavne túry do okolitých hôr a popritom alebo pomedzi to navštívime aj niektoré mestá a mestečká, lebo zasa byť tu a tieto vynechať, tak to by bol hriech. Alebo námet a dôvod na to, aby sme tento prekrásny kút Francúzska navštívili znovu?

Tak sa aj stalo, väčšinu z toho, čo sme si dopredu naplánovali, sme aj navštívili, ale zostalo niekoľko miest, čo nám jednoducho podľa plánu "nevyšli", teda kde sme tentoraz neboli. Ale veď nie je koniec všetkých dní a verím, že sa sem opäť vrátim a uspokojím moje túžby po kráse hôr a dolín.

Provensálske Alpy

Provensálske Alpy zaberajú rozlohu 9 300 km². Celé Provensálsko (Povence) je popretkávané početnými najviac vápencovými masívmi. Hory dosahujú najvyšších výšok medzi dolinami riek Verdon a Durance (Téte de l´Estrop 2 961 m). Táto oblasť je odvodňovaná veľkými riekami (Rhóna, Durance, Verdon) a mnohými malými tokmi, ktoré vytvorili nádherné členenie krajiny. Je tu niekoľko vápencových jaskýň, prírodných jazier, priehradných nádrží, kaňonov a horských masívov. Najcharakteristickejšou rastlinou Provensálska je levanduľa, ktorá sa stala symbolom južného Francúzska.

Čtěte také: Francie, cesta k Atlantiku

Pre túry sa doporučuje jar a jeseň. Nezabudnite si vziať so sebou dostatočné zásoby tekutín, jedla a na niektoré cesty si nezabudnite pribaliť baterku alebo čelovku.

Tak poďte s nami aspoň takto virtuálne, verím, že mojimi pár vetami sa mi podarí priblížiť vám nielen to, čo sme videli, ale aj ducha, ktorý je tu predsa trochu iný, veď Francúzi poznajú "savoir vivre", ktorému dopomáha aj pozadie krás prírody a aj diel vytvorených ľudskou rukou.

Monte Carlo

Ideme mikrobusom do Port Grimaud, kde budeme bývať, cez Taliansko a po ceste sa zastavíme v Monaku v Monte Carlo. Cesta mestom je tiež turistikou, hoci len takou mestskou. Aby sme sa dostali dolu k prístavu a do centra Monte Carla, musíme zdolať množstvo schodov, rovnako nás to čaká pri ceste späť k zaparkovanému mikrobusu.

Mesto leží celé na kopci a cesta, ktorá raz do roka slúži ako pretekárska dráha F-jednotky sčasti kopíruje pobrežie. Hoci sledujem preteky Formule jeden, až teraz na vlastné oči vidím, aká je to náročná trať, jednak je veľmi úzka, veď prechádza ulicami mesta a tie prevýšenia - no jazdci majú čo robiť pri radení rýchlostí… Obdivujeme budovu kasína, záhrady okolo neho, prístav, dáme si kávu v miestnej kaviarničke a už je čas ísť ďalej.

Bývame v Port Grimaud v kempe v luxusnom mobil-house s kuchyňou a kúpeľňou, s možnosťou vlastnej prípravy stravy. Odtiaľto vyrážame každý deň ráno na výlety. Do kempu sa dovezieme popoludní, ubytujeme sa a prezrieme si mestečko len tak zbežne, rozhodneme sa podrobnejšiu prehliadku ponechať na štvrtok, keďže vtedy tu bývajú aj trhy a rôzne francúzske kulinárske špeciality.

Massif des Maures

Ráno na druhý deň ideme do oblasti Massif des Maures, naším dnešným cieľom je horská malebná obec Grimaud. Kým prídeme na miestny hrad, ktorý leží na najvyššom bode v okolí, poriadne sa našliapeme. Ale stojí to zato. Grimaud si zachovalo do dnešnej doby stredoveký charakter, moderné zariadenia ako napríklad medziúrovňový výťah je zakomponovaný nenápadne do dobovej architektúry a absolútne nerušia celkový vzhľad a architektúru. Spomínaný výťah musíte až hľadať, ak by ste sa ním chceli zviezť.

Na začiatok sa teda na ňom povozíme a už ideme po dláždených uličkách hore. Hrad z 11. storočia je vlastne už len zakonzervovaná zrúcanina, ale sú odtiaľto prekrásne výhľady do širokého okolia. Blízko hradu je pekný zachovalý (alebo zrekonštruovaný?) veterný mlyn. Cestou naspäť sa ešte zastavíme v kostole St. Michel z 11.st. a už nás čaká zostup strmými uličkami lemovanými kvetinami zdobenými dobovými domcami až k mikrobusu, ktorý nás odvezie do Port Grimaud do "nášho" kempu.

Les Calanques

Ráno je znovu krásne počasie. Hneď ako sa naraňajkujeme z vlastných zásob, vyrážame na mikrobuse smerom na západ - Marseille. Asi 50 km pred týmto mestom odbočíme z diaľnice vľavo a dôjdeme do mestečka Cassis, zaparkujeme na Parking couvert de la Viguerie a odtiaľto už ideme po svojich na Les Calanques. Sú to fjordy, úzke, strmé zálivy zarezávajúce sa hlboko do pobrežných bielych vápencových skál.

Ideme z parkoviska v Cassis najprv vľavo, urobíme malý okruh Calanque de Port-Miou, po Chemin de Petit Prince (Cesta malého princa) - tu niekde sa stratil Antoin de Saint-Exupéry, vzniesol sa k Bohu - tak to uvádza jedna z tabúľ náučného chodníka. Vrátime sa na parkovisko a ďalej pokračujeme po pobreží týchto fjordov.

Najprv vyjdeme do mierneho kopca ulicou mestečka, zídeme strmým chodníkom na malú pláž. Ďalej modro značený turistický chodník mapuje pobrežie a tak ideme takými akoby serpentínami a pod nami sú všade strmé zrázy do mora. Miestami sú skaly na chodníku veľmi hladké, musíme dávať pozor, aby sme sa nepošmykli. Okolo nás je bohatá vegetácia, ktorá hrá všetkými možnými farbami.

Pozerám dolu a točí sa mi hlava a to ani nie z výšky, ale z toho, ako voda v zálivoch mení farbu od modročiernej cez zelenú, tyrkysovú až po svetlomodrú. Takmer vo všetkých zálivoch kotvia menšie i väčšie loďky a plachetnice, zopár ich vidíme aj na otvorenom mori. Takto prejdeme Calanque de Port-Miou (tu je aj maličká pláž, ak by bolo viac času, možno sa tu okúpať, poopaľovať), Calanque de Port-Pin a Calanque d´en Vau.

Presúvame sa pomaly, ani sa nedá inak, pohľad na more, zálivy, nádherné biele skaly fjordov - to všetko vyráža dych. Zrazu sa pred nami akoby zjavil masív Grande Aiguille, je to majestátna stolová hora. Zastavíme sa, oddýchneme si, posilníme sa jedlom a pitím a vrátime sa inou cestou do Cassis a odtiaľ mikrobusom do "nášho" kempu.

Grand Canyon du Verdon

Grand Canyon du Verdon je naším cieľom nasledujúci deň. Je jedným z najhlbších kaňonov v Európe. V niektorých miestach je viac ako 700 metrov hlboký a veľmi úzky. Kaňon začína za mestečkom Castellane (mestečko Castellane leží severovýchodne od Rougonu) a tiahne sa medzi skalnými stenami až k priehrade Lac de Ste-Croix. Veľký kaňon rieky Verdon patrí medzi najveľkolepejšie prírodné výtvory v Evrópe. Príkre steny dosahujú hĺbku 200 až 700 m. Samotná kaňonovitá časť je dlhá 25 km. Spodná šírka kolíše od 8 do 90 m, v hornej časti je široký 200 m až 1,5 km.

Čtěte také: Nejhlubší kaňon Evropy, údolí Neretvy

Pokračujeme mikrobusom po ceste tzv. La Route des Cretes (D 952, D 23) na západnom okraji ponad prúd rieky. Táto cesta ponúka z terás (Belvedéres), kde môžu motorové vozidlá zastaviť, úžasné pohľady na dno kaňonu, kde sa kľukatí rieka Verdon, ale aj panoramatický pohľad do jeho okolia. Práve tu si najlepšie uvedomíme jeho hĺbku a mohutnosť.

Významným vyhliadkovým miestom je Point Sublime (voľne preložené - vznešené miesto či bod). Z našej trasy vidíme aj južný okraj kaňonu, kadiaľ vedú tzv. La Corniche (D19, D 71) umožňujúce pohľad z Balcons de la Mescla na Pont de l´Artuby, čo má byť najvyššie položený most Európy.

Pokračujeme cez La Palud až k Chalet de la Maline, chata CAF (Club Alpin Francaise) necelých 30 km od Moustiers. Tu zaparkujeme a chceme sa vydať cez strž Ravin de Charencon dole na dno kaňonu. Ale zostáva len pri chcení. Chata je zavretá, rovnako ako turistický chodník na dno kaňonu. Oznamuje to tabuľa pri vstupe do kaňonu, ktorá upozorňuje na to, že v tomto období práve opravujú železné rebríky a schodíky a teda sa tam zakazuje ísť. Naveľa vyjde z chaty nejaký človek a potvrdzuje, že kaňon z tejto strany je uzavretý zhruba do konca októbra.

Nuž čo už?!? Teda len niekoľko slov o tom, ako by naša cesta vyzerala, keby sme sa boli dostali dolu do kaňonu (píšem to tu preto, aby ste vedeli, do čoho tu idete a aj preto, aby ste si pred odchodom na turistiku do tejto oblasti overili, či je prístup do kaňonu pre peších umožnený - my sme to neurobili, lebo nás to ani nenapadlo, že by práve počas sezóny robili opravy).

Tak teda: Ako zostupujeme dolu, strmé steny kaňonu porastené bujnou zeleňou sa rozostupujú doširoka. Stredom údolia si razí cestu priezračne čistá, smaragdovozelená a veľmi studená voda rieky Verdon. V závere sa cesta od rieky úplne odpútava. Stúpame mierne hore a blížime sa k najzaujímavejším úsekom cesty. Echeles - rebríky sú tvorené dvoma stovkami kovových schodíkov, ktoré nás veľmi strmo privádzajú zo stometrovej vyhliadky späť na chodník.

Máme pred sebou necelú hodinu chôdze z celkových šesť hodín pochodu. Nachádzame sa už vysoko nad riekou. Postupne sa kaňon zužuje na necelých 6 m širokú skalnú úžinu Couloir Samson, ktorú obchádzame 700 m dlhým tunelom, vyzbrojení baterkami prekonávame nepreniknuteľnú tmu. Zastavujeme sa len pri skalnom okne, z ktorého vedú schodíky do jaskyne Baume aux Pigeons, ktorá je však uzavretá. Po prechode tunelom sa pred nami rozprestiera drobné údolie medzi vysokými skalami. Vystúpime po serpentínach asfaltky hore k Point Sublime.

Moustiers-Sainte-Marie

V dnešnom reáli sa od Chalet de la Maline odvezieme dolu na miesto, kde Verdon ústi do priehrady Lac de Ste-Croix. Tu si požičiavame kanoe, kajaky a vodné bicykle a ideme do kaňonu po vode. Čosi veľkolepé, nad nami sa vypínajú vysokánske steny kaňonu, miestami vidno otvory jaskýň a vodopády. Ideme až tak ďaleko, ako nám to čas a sily dovolia, vraciame sa k ústiu Verdonu a pokračujeme mikrobusom do horskej dediny Moustiers-Sainte-Marie, ktorá je od kaňonu vzdialená len niekoľko kilometrov.

Dominantou dedinky je kostol Notre-Dame z 12. storočia. Hlavnú tunajšiu pozoruhodnosť ale nájdeme v úzkej horskej úžľabine vysoko nad dedinou. Je ňou kaplnka Notre-Dame de Beauvoir, postavená v ôsmom storočí. Ku kaplnke vystúpime po širokom chodníku lemovanom zastaveniami krížovej cesty. Dojem celého miesta umocňuje pozlátená hviezda zavesená na 227metrovej reťazi prekleňujúcej celú úžľabinu. Túto reťaz natiahol v 13. storočí šťastný navrátilec z krížovej výpravy. V Moustiers-Ste-Marie bola už v 17. storočí zavedená výroba slávnych nádherných fajáns, možno si tu prezrieť aj Múzeum fajáns.

Massif de L´Esterel

Dnes máme posledný deň na horskú turistiku, vyberáme z viacerých možností, ale nakoniec vyhráva Massif de L´Esterel. Mikrobus nás popri pobreží smerom na východ po ceste zvanej Corniche d´Or zavezie do mestečka Agay (za St.-Raphael), odtiaľ nad mesto na parkovisko Plateau d´Autheor a už po vlastných stúpame do kopca po dobre značenom chodníku až k Pic du Cap Rout (453 m) a k vrcholu Pic de l´Ours (496 m).

Ideme chodníkom obklopenom bohatou zelenou vegetáciou a keď z nej vyjdeme, objavia sa nám úžasné obrovské červené porfýrové skaly a bralá, na ktoré však nelezieme (to je už pre horolezcov), ale vyráža nám dych pohľad na ne a na široké okolie - na more v hĺbke pod nami, na Côte d´Azur, na mestečká na neďalekých polostrovoch, ktoré odtiaľto vyzerajú ako detské stavebnice.

Vyjdeme až na vrchol turistickej cesty, oddýchneme, pofotíme okolie a vrátime sa na parkovisko. Cestou späť sa zastavíme v meste Fréjus, ktorý leží na úpätí Massif de L´Esterel a ktorý založili Rímania, je tu zachovaný amfiteáter, zvyšky akvaduktu a archeologické múzeum, ktoré sídli v areáli katedrály.

Avignon

Okrem pobytu a cestách po horách sme sa počas nášho pobytu aj kúpali v mori, východ Slnka sme fotili v Port Grimaud, západ v prístave St-Tropez, kde sme si predtým prezreli zvonku žandársku stanicu, kde boli filmované príhody žandára zo St-Tropez s Luis de Funésom (budova veľmi ošarpaná a zanedbaná).

Absolvovali sme niekoľkokrát aj "mestskú turistiku". Okrem už spomínaných - Monaka a St-Tropez sme si na jeden deň objednali sprievodcu (inak Slováka, žijúceho už 12 rokov vo Francúzsku) a navštívili sme Aix-en-Provence, kde sme obdivovali elegantné paláce v štýle talianskeho baroka, vznešené parky a aleje, trh, kde nájdete typické syry, rôzne druhy medu a nepreberné množstvo plodov mora, zeleniny a ovocia. Očarila nás mohutnosť exteriéru, ale aj nádherný interiér Katedrály St-Saveur… a množstvo iných zaujímavostí. Bolo by tu možné stráviť aj niekoľko dní a stále by bolo čo obdivovať.

V meste Avignon strávime niekoľko hodín. Pôsobivé stavby a poklady tohto bývalého sídla pápeža, ktoré je zapísané do zoznamu svetových pamiatok dedičstva UNESCO, pozeráme aspoň zvonku. Nedá nám ale, aby sme nenavštívili a detailne si neprezreli aspoň hradby, pápežské záhrady a pápežský palác (Palais des Papes), kde k vstupenke dostaneme aj plánik paláca a "slúchadlo", kde sú nahraté informácie o jednotlivých častiach paláca v rôznych jazykoch.

V Avignone sa mi splnil aj jeden môj sen - zatancovala som si na Pont St-Benezet, ktorý preslávila pieseň "Sur le pont d´Avignon…" Hovorí sa, že kto si tam zatancuje, ten sa sem vráti - a to ja rada. Z mostu ostali už len tri oblúky, nespája obidva brehy, ale na tanec a prechádzky je tam miesta až-až! Poétique!

A nedá mi nespomenúť, že cestou na Slovensko sme povinnú prestávku šoféra využili na návštevu rakúskeho mesta Graz, nie je to už v Provensálsku, to vidno na tunajšej architektúre, ktorá je rovnako zaujímavá. Vyšli sme výťahom na Hodinovú vežu, poprechádzali sme sa po romantických záhradách tohto najvyššieho kopca Grazu, poobdivovali sme krásnu drobnú architektúru, pokochali sa nádhernými výhľadmi na červené strechy mesta a na množstvo zelene v ňom. Dolu sme zišli po romantických schodoch obklopených množstvom kvetín, nastúpili do mikrobusu a za pár hodín sme doma na Slovensku.

Výlet to bol nádherný. Pevne verím, že sa tam ešte vrátim, lebo veľa sme toho nestihli vidieť a do Provence sa dá ozaj chodiť "na pokračovanie", stále tam objavíte niečo krásne a zaujímavé. Napríklad som ešte nespomenula, že tam pôsobilo veľa svetoznámych maliarov, že si tam prídu na svoje aj gurmáni jedla a vína…. Takže doporučujem navštíviť tento prekrásny kraj a možno dovidenia!

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.