Baranie sedlo, hezký výstup ve Vysokých Tatrách od Zeleného plesa

Vyhledávaný přechod ve Vysokých Tatrách - Baranie sedlo

Neskutočne krásne a spalujúce počasie nás spolu s Andym Harakom privítalo v našich malých veľkých veľhorách. Po príjazde do Starého Smokovca sme netrpezlivo vyrazili už po svojich cez Hrebienok a popri Zamkovského chate (1 475 m n. m.) Malou Studenou dolinou na Téryho chatu (2 015 m n. m.).

Po ubytovaní sa na chate sme stihli ešte vystúpiť pod Baranie sedlo a obhliadnúť terén, keďže sme tade neskôr plánovali prejsť. Druhý deň sme urobili náročnejší okruh cez Priečne sedlo (2 352 m n. m.), do ktorého vedie dlhý exponovaný úsek zabespečený reťazmi. Vychutnali sme si ho vylezením bez reťazí a pokračovali sme pomedzi ďalšie plesá na Zbojnícku chatu (1 960 m n. m.). Cestou sa nám pošťastilo pofotiť pár svišťov a kamzíkov. Veľkou Studenou dolinou sme zišli dole, aby sme sa Malou Studenou dolinou vrátili po 7,5 hod na Téryho chatu.

Tretí deň sme si dali kratšiu trasu do sedla Sedielko (2 376 m n. m.). Aj tak nám to dalo dosť zabrať, lebo do sedla sa išlo po suťovisku, kde nedávno kamenná lavína zachytila pár ľudí a museli to tam potom ešte odstrelovať, takže bol to ťažko schodný terén. Za tie výhľady to ale určite stálo.

Pri chate som sa potom okúpal v ľadovej vode vo Veľkom Spišskom plese a stihli sme si aj zabouldrovať na okolitých šutroch. Večer sme pretiali až do neskorých nočných hodín, lebo sme sa stretli s pamätníkom Tatranského lezenia Mirom Smutným a jeho mladým spolulezcom Norbim a spolu aj s chatárom sme strávili veľmi príjemný večer.

Posledný deň sme plne naložení vyrazili na Chatu pri Zelenom plese (inak Brnčálová chata) cez Baranie sedlo (2 389 m n. m.). Cesta do sedla bola v pohode, keďže terén sme už mali omrknutý, aj keď sme do neho museli stúpať po strmom skalnom chrbte. Zostup zo sedla predčil naše očakávania. Bol istený reťazami a dokonca aj rebríkom a viedol často kolmými a riadne exponovanými úsekmi, takže sa nám zvýšil adrenalín. Hlavne, keď sme ešte vliekli dobre ťažké batohy.

Nejako sme to zvládli a za odmenu sme sa potom šmýkali pár sto metrov po snehu. Bola to parádička. Bola tam súvislá vrstva snehu zo sedla dole zhruba pol kilometra, aj keď nedalo sa ísť po ňom od začiatku, lebo to bolo nebezpečne strmé. Na Brnčálke (1 551 m n. m.) sme si super zabouldrovali na "Autobuse" pod vysokánskou stenou Kežmarského štítu (2 556 m n. m.) a pred večerou som sa stihol znovu okúpať v plese.

Ráno sme sa zbalili a plní zážitkov a nafoteného materiálu sme vyrazili Dolinou Zeleného plesa domov…

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.