Strážov, chránené prírodné územia v CHKO Strážovské vrchy na západnom Slovensku

Strážov - maloplošné chránené územia v CHKO Strážovské vrchy (1)

Úlohou maloplošných chránených území je prispôsobiť stupeň ochrany dôležitosti lokality z hľadiska zraniteľnosti určitých druhov rastlín, živočíchov a zachovania pozoruhodných tvarov reliéfu krajiny.

V Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy je v súčasnosti zabezpečená ochrana pre 5 národných prírodných rezervácií (Strážov, Súľovské skaly, Manínska tiesňava, Podskalský Roháč, Vápeč), 2 prírodné rezervácie (Kostolecká tiesňava, Klapy) a 5 prírodných pamiatok (Bosmany, Briestenské skaly, Súľovský hrádok, Prečínska skala, Zliechovský močiar).

Strážov (480,01 ha, 1981) - národná prírodná rezervácia s najvyšším vrcholom pohoria (1 213 m), podľa ktorého dostal pomenovanie celý geomorfologický celok a chránené územie s najvyšším piatym stupňom ochrany. Územie je bohaté na skalné a krasové útvary, vo vrcholovej časti s dvoma lúčnymi poľanami. V severnej časti pri Medvedej skale sú dva vodopády vysoké 6 a 9 m, z ktorých vyšší je horný Strážovský vodopád.

Čtěte také: Rastlinné endemity na Slovensku

V lesnom spoločenstve prevládajú bučiny, v hornej časti zakrpatené. Územie sa vyznačuje bohatou vápencovou flórou so zastúpením teplomilných panónskych, horských a vysokohorských karpatských a druhov.

Najviac horských a vysokohorských druhov je sústredených na vrchole Strážova: fialka dvojkvetá (Viola biflora), chvostník jedľovitý (Huperzia sellago), iskerník veľhorský (Ranunculus breyninus) a alpínsky (R. alpestris), kostrava pestrá (Festuca versicolor) a tatranská (F. tatrae), ostrica pevná (Carex firma) a vždyzelená (C. sempervirens), lipnica Chaixova (Poa chaixii) a alpínska (P. alpina), jastrabník huňatý (Hieracium villosum), prerastlík dlholistý (Bupleurum longifolium), starček subalpínsky (Senecio subalpinus), všivec praslenatý (Pedicularis verticilata), veronika kríčkovitá (Veronica fruticans), žerušnica horká Opizova (Cardamine amara subsp. opicii), reznačka laločnatá slovenská (Dactylis glomerata subsp. slovenica).

Najjednoduchší prístup k vrcholu Strážova je z obce Zliechov, prípadne z rázovitých Čičmian turistickým chodníkom s červenou značkou.

Vápeč (75,38 ha, 1993) - národná prírodná rezervácia predstavuje výraznú vápencovo - dolomitovú bralnatú dominantu s druhovo pestrou flórou a faunou teplomilného a horského charakteru. Podľa najvyššieho vrcholu (955 m) dostala názov aj rezervácia.

Najčastejšie nástupným miestom na Vápeč je obec Horná Poruba (červená, modrá značka), obľúbená je aj modrá trasa od Chaty pod Homôľkou.

Zliechovský močiar (2,8038 ha, 2001) - prírodná pamiatka v pramenitej oblasti Slávikovského potoka na južnom okraji obce Zliechov. Mokraďový biotop s trstinovým porastom s výskytom vzácnych druhov živočíchov viazaných na toto prostredie. Problémom je obrábanie okolitej poľnohospodárskej pôdy.

Všetky tri maloplošné chránené územia spája červená magistrála Cesta hrdinov SNP.

Mapa:Turistický atlas Slovenska, 1:50 000, VKÚ Harmanec 2005, list 122.

Další související články:

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.