Zákľuky a Veporské vrchy, slovenské cyklovrcholy

Najkrajšie slovenské cyklovrcholy

Mimoriadne malebná a atraktívna túra pomedzím Poľany a Veporských vrchov vedie cez podpolianske lazy, lúky, lesy a lúčny vrchol Zákľuk. Patrí medzi lahôdky horskej cyklistiky na Slovensku a v spojení s trasou cez Ľubietovskú Bukovinu tvorí netradičný okruh okolo Poľany.

Malebná cesta

Trávnatý kopec Zákľuky patrí medzi najmalebnejšie slovenské cyklovrcholy. Nachádza sa nad dlhou Kamenistou dolinou v oblasti vodnej nádrže Hrončok a dominuje hrebeňu Veporských vrchov, ktorý je zväčša hôľny s ojedinelými lesíkmi a stromami. Leží na červeno značkovanej tzv. Rudnej magistrále.

Najmalebnejší je hrebeňový úsek Zákľuky - Obrubovanec - sedlo Tlstý javor. Z vrcholu je kruhový výhľad na okolité hory. Na severe vidieť Nízke Tatry, na východe Veporské vrchy s typickým Klenovským Veprom a na juhu a západe Poľanu a Ľubietovský Vepor.

Čtěte také: Karpatiatour 2011, kučeravá cesta Slovenskom (2)

Výstupové cesty

Na vrchol možno na bicykli vyjsť z troch smerov. Prístup od východu vychádza zo sedla Tlstý javor po mierne zvlnenom hrebeni cez Obrubovanec (dĺžka 8,4 km, prevýšenie 185 m). Druhá možnosť (dĺžka takisto 8,4 km) vedie z opačnej západnej strany z Kamenistej doliny od lokality Hrončok cez Dankovú po dobrej lesnej ceste (po Dankovú asfalt a značkovaná cyklotrasa). Treťou možnosťou je výstup cez Dankovú od severu z Čierneho Balogu (miestna časť Krám) po lesnej asfaltke cez Veľkú dolinu (dĺžka 10,5 km).

Náročnosť

Ide o veľmi náročnú túru najmä vďaka dĺžke a celkovému stúpaniu. Trasa vedie zväčša po dobrých poľných a lesných cestách. Zvýšenú ostražitosť treba mať na rázcestiach viacerých ciest, predovšetkým v oblasti nad Korytárkami a za osadou Bratkovica. Vlastný výstup na vrchol Zákľuk zo sedla Tlstý javor po hrebeňovke je nenáročný a cyklisticky priam lahôdkový.

Okolo Poľany

Túru začneme v centre Detvy, ktorá sa v roku 1938 pri oslavách 300. výročia vzniku spomínala ako "takmer najsvojráznejšia obec Slovenska a symbol slovenskej svojbytnosti". Prejdeme okolo Kostola sv. Františka z Assisi, v ktorého popredí stojí typický detviansky kríž, vyrezávaný a maľovaný so širokou strieškou.

Z mesta vyjdeme východným smerom na Laštek a za ním odbočíme doprava na poľnú cestu, ktorou cez kopec prídeme do osady Zlatnô-Korytárky. Z Korytárok začneme stúpať popri architektonicky zaujímavom kostole. Asfaltová cesta (značkovaná cyklotrasa) nás dovedie na hrebienok v časti Mláky.

Odbočíme doľava na novú asfaltku prechádzajúcu cez osadu Zubria, z ktorej sa otvárajú kruhové výhľady na podpoliansku krajinu. Poľana je v zornom uhle jazdy, na juhu vidieť Ostrôžky a Javorie.

Popri kostolíku sa dostaneme na lazy Horné Paučíkovo, kde sa cesta mení na štrkovú. Dvojitá serpentína nás dovedie na ďalší lúčny hrebienok s ešte krajšími a širšími výhľadmi. Za cyklistickým smerovníkom pokračujeme po zeleno značkovanej cyklotrase cez Košútku smerom na Vrchdobroč.

Minieme lazy, na ktorých možno vidieť tradičné obrábanie pôdy s pluhom a koňmi. Lúčna cesta nás prevedie orientačne nenáročným terénom. Povyše lyžiarskeho vleku nad Hriňovou vojdeme do lesa, z ktorého sa asi po 1 km vynoríme a prídeme k ďalším lazom. Ocitneme sa pod priamym a prísnym dohľadom Poľany.

Pri laze na Hornej Brestine odbočíme doľava na užšiu cestu, ktorá nás pomedzi domy privedie na asfaltku vedúcu severne od hlavného rázcestia na Vrchdobroči. Až do Detvianskej Huty budeme šliapať do pedálov malebnou krajinou detvianskych lazov. Krčma so záhradou poniže kostola v Detvianskej Hute bude celkom určite vhodným miestom na občerstvenie.

Podpolianske lazy

Nachádzajú sa na mierne zvlnenej pahorkatine na južnom a východnom upätí Poľany. Sú tvorené osamotenými zoskupeniami niekoľkých obydlí uprostred pestrej mozaiky polí, lúk, sadov a lesíkov. Nezasiahla ich socialistická kolektivizácia, ktorá inde spôsobila narušenie tradičnej štruktúry krajiny. Dodnes sa v okolí jednotlivých usadlostí zachovali terasovité políčka, na ktorých sa pôda obrába tradičným spôsobom s pluhom ťahaným koňom. Obyvatelia lazov boli vychýrení pastieri a dodnes pastierstvo nevymizlo z Podpoľania.

Od krčmy sa vydáme hore dedinou východným smerom. Na jej konci odbočíme doľava a strmou poľnou cestou vyjdeme na otvorené lúky. Poľná cesta dvakrát vedie pod vysokonapäťovým elektrickým vedením a cez laz Žabica prechádza na asfaltovú cestu. Nasleduje krátky a príjemný zjazd k rázcestiu pred Látkami, kde odbočíme doľava na úzku lesnú asfaltku (značkovaná cyklotrasa).

Na laze Bratkovica odbočíme za kostolíkom doprava a hore na nenápadnú poľnú cestu. Čochvíľa vojdeme do hustého lesa a po značkovanej cyklotrase (najprv lesnou a neskôr asfaltovou cestou) prídeme do rekreačného strediska Biele Vody. V miestnej reštaurácii sa občerstvíme, pretože nasledujú 2 km strmého stúpania (na rázcestiach sa držíme vždy vpravo). Vyjdeme na šíre lúky Vrchlom s pekným výhľadom na povesťami opradený Klenovský Vepor a ocitneme sa na Sihlianskej planine.

Sihlianska planina

Nekrasová náhorná plošina leží takmer v strede Slovenska v nadmorskej výške 800 m až 1 100 m. Jej okraje tvoria strmé zalesnené svahy. Na planine pramenia štyri významné slovenské rieky: Čierny Hron, Rimavica, Slatina a Ipeľ, čiže je akousi strechou Slovenska. Osídlili ju pred približne 300 rokmi gorali z Oravy.

Tri obce ležiace na planine - Lom nad Rimavicou, Drábsko a Sihla, majú spolu 770 obyvateľov a vďaka polohe si zachovávajú osobitosť a rázovitosť. Pravidelne sa tu organizujú tradičné preteky volských záprahov. Oblasť medzi dvoma Veprami (Klenovským na východe a Ľubietovským na západe) je ideálna aj na lyžiarsku a cyklistickú turistiku.

Pohodlným terénom prídeme do Lomu nad Rimavicou, ktorý je s nadmorskou výškou 1 015 m najvyššie položenou obcou na Slovensku. V strede dediny odbočíme doprava. Z dolného konca pokračuje málo prejazdená lesná cesta popri toku Rimavice. Privedie nás k sútoku s Múraným potokom a na asfaltovú cestu, kde odbočíme vľavo.

O chvíľu odbočíme doprava smerom k osade Kysuca a vystúpime k domom premeneným na rekreačné chalupy. Minieme kostolík a v neustálom stúpaní vyjdeme na horské lúky v malebnej lokalite Uhliarka. Nad horizontom sa vynára typická silueta Klenovského Vepra. Od rázcestia Kysuca-Uhliarka pôjdeme po otvorenom hrebeni popod vrch Sedmák. Sprevádzať nás budú fascinujúce ďaleké a široké výhľady. V tejto lokalite sa kedysi krásou okolitej prírody očarený Július Satinský nezdržal expresívneho vyjadrenia: "Prudko krásny kraj, Švajčiarsko a Rakúsko môžu ísť do r*ti…".

Cez laz Sedmák prídeme na asfaltovú cestu, kde odbočíme doprava (odporúčame zájsť do 1,5 km vzdialenej Sihly a zastaviť sa v krčme Nomilner s upravenou záhradou). Po občerstvení sa vrátime na asfaltku a po dvojkilometrovom stúpaní dosiahneme sedlo Tlstý javor. Pri pamätníku SNP odbočíme na tzv. Rudnú magistrálu (červená turistická značka) smerom na západ. Pôjdeme mierne zvlneným terénom mimoriadne malebným prostredím.

Za lúčnym Obrubovancom vojdeme do lesíka, za ktorým pokračujú otvorené lúky s ojedinelými statnými stromami a peknými výhľadmi. Pred nami sa objaví oblý kopec Zákľuky. Opustíme značku a lúčnou cestou vyjdeme na vrchol. Čaká nás úchvatná horská atmosféra s nádhernými výhľadmi. Na západe sa vypína Poľana, napravo od nej "vykúka" Ľubietovský Vepor a Hrb - geografický stred Slovenska.

Na severe vidieť hrebeň Nízkych Tatier s výrazným Chopkom a Ďumbierom a na východe Klenovský Vepor. Zjazd zo Zákľuk je pohodlný a príjemný. Na Dankovej sa napojíme na kvalitnú horskú asfaltku a samospádom prídeme do Hrončoka v Kamenistej doline. Nakoniec nás dobrá a mierna klesajúca asfaltka privedie do Hronca.

Kamenistá dolina

S dĺžkou 25,6 km patrí do trojice najdlhších slovenských horských dolín (spolu s Čiernovážskou a Čiernohronskou dolinou). V minulosti ňou viedla lesná železnička z Hronca do Sihly, ktorá bola hlavným spojením so svetom. Na hornom konci doliny sa poniže Sihly v dĺžke 2,5 km nachádzajú meandre Kamenistého potoka, ktoré sú dobrou ukážkou tvorby a dynamiky meandrov. Približne v strede doliny vybudovali vodnú nádrž Hrončok.

Článek je jednou z 25 podorobně popsaných tras na horské cyklovrcholy, které byly zahrnuty do zajímavé publikace Najkrajšie cyklovrcholy slovenského vydavatelství Dajama, jejíž anotaci jsme zveřejnili i na našem webu.

Další související články:

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.