Karpatiatour cez Maďarsko a Polsko (cyklotrek)

Etapa maďarská 2007 (1)

Karpatiatour. Tak sme nazvali našu každoročnú týždennú cykloturistickú akciu, vedúcu najmä po slovenských Karpatách. Prvý ročník, veľmi úspešný a nezabudnuteľný sme s kamarátom Karčim Sopkom absolvovali v roku 2002 (Treking 4-5/2004). Odvtedy sme trasu každoročne obmieňali, jej jadro sa však nemenilo: z Košíc cez hory veľkým oblúkom okolo Tatier naspäť do Košíc. Etapové miesta sa tiež čiastočne menili, tri však boli konštantné: Chata pod Hrbom v Slovenskom rudohorí, Červený Kláštor na Pieninách a Hertník pod pohorím Čergov.

Bicykel má mimoriadne výhody v tom, že sa možno s nim dostať aj tam, kde sa nedá ísť autom a za jeden deň je možné prejsť oveľa viac, ako pešo. Čiže ideálny kompromis. To sme aj náležite využívali a naše denné priemery počas 35 etáp piatich ročníkov Karpatiatour sú: 111 km, 1 830 m prevýšenia, čistý čas jazdy 7:30 hod. Pritom sme stíhali nielen absorbovať okolitú krásnu prírodu, ale aj zažiť veľa zaujímavých stretnutí a rozhovorov s miestnymi ľuďmi, čím sme viac prenikali do atmosféry lokálneho prostredia. A to aj vďaka dlhým dňom, keďže pravidelný termín Karpatiatour je v druhej polovici júna. Ďalšie ročníky sme postupne rozširovali na všetky strany okrem severu. Na západe sme najďalej navštívili Javorníky, na juhu Štiavnické vrchy, na východe Slanské vrchy. Severná časť bolo fixná: poľská oblasť nad Tatrami povyše Zakopaneho.

Plán v poradí šiestej Karpatiatour 2007 bol svojim spôsom revolučný. Zvedavosť a túžba poznávať nové kúty zohrala svoje, i keď doterajšie zážitky z tradičných oblastí boli výborné. Prvou novou oblasťou bolo južné stredné Slovensko – konkrétne Cerová vrchovina s prechodom cez maďarské krasové územie a národný park Aggtelek. Druhou významnou zmenou bolo vynechanie obchvatu Tatier a treťou zmenou v pláne bolo navštíviť východnejšie karpatské oblasti v druhej polovici Tour počas piateho až siedmeho dňa. Konkrétne poľské Biezczady (etapové miesto Cisna), slovenské Poloniny a Vihorlat (etapové miesto Sninské rybníky). Plánovaná Karpatiatour mala parametre 802 km, 10 060 výškových metrov (denné priemery 123 km, 1 437 m) – čiže dlhšia, ale menej kopcovitá ako doterajší priemer.

Z vyššej moci sa tradičný termín Karpatiatour (ktorý je v polovici júna) posunul zhruba o mesiac na polovicu júla. Posun termínu znamenal ďalšiu výraznejšiu a nemilú zmenu v pláne tohoročnej Tour: Chata pod Hrbom nebude! V mesiacoch júl a august sa totiž na chate nemožno ubytovať pre pravidelné sústredenia česko - slovenských buddhistov. Nakoniec pre tento ročník sme ostali traja účastníci: Kudlovci (Rado a jeho syn Peťo) a ja. Dosiaľ stabilný účastník kámo Karči v tom čase nemohol ísť, čo bola ďalšia mrzutosť.

O logu Karpatiatour

Ešte predtým, ako popíšem jednotlivé dni šiestej Tour, vložím pár slov o logu Karpatiatour. Každá poriadna akcia či firma má svoje príznačné logo, ktoré ho charakterizuje. A tak som svojho času dospel k názoru (myslím, že to bolo po druhej Karpatii), že aj Karpatiatour svoje logo musí mať! Istý čas som zvažoval, ako by asi logo malo vyzerať, čo by malo predstavovať. Bolo mi jasné, že by tam mali byť symboly hôr (Karpatia) a bicykla (Tour).

Postupne som zamieňal a kombinoval rôzne obrázky a motívy, až nakoniec som vytvoril nasledovné logo. Dva kruhy znamenajú pochopiteľne dve kolesá bicykla, jedného zo základných pracovných prostriedkov Karpatie. Bicykel tvorí jedno z troch hlavných Téčiek v rámci karpatského pravidla 3T (Telo – Technika – Teplo). Fungovanie prvých dvoch téčiek je nevyhnutné. Tretie Téčko (teplo alias počasie) síce nie je až také nutné, ale bez jeho naplnenia by Karpatiatour nebolo to pravé orechové!

A teraz k tým výsekom v kruhoch. Dolný zelený výsek predstavuje kopec alebo slovenskejšie povedané horu. Modrý výsek predstavuje peknú karpatskú oblohu medzi dvomi kopcami či horami. Keď to zhrnieme: zelený cyklokruh znamená zalesnený kopec a modrý cyklokruh znamená dolinu či údolie medzi dvomi kopcami. Modrá (obloha) a zelená (lesy) sú tak logickými farbami Karpatiatour. Toto logo si pripájame na brašne na bicykel pri karpatských akciách. Myslím, že je dobré a verím, že prežije dlhšie ako tých našich plánovaných dvadsať ročníkov Karpatiatour. A tak nech žije logo Karpatiatour!

Deň prvý, etapa maďarská (160 km, 1 125 m)

Stretávame sa na tradičnom mieste pri myslavskom cintoríne (275 m) o pol siedmej ráno. Sme traja – Kudlovci a ja. Po predchádzajúcich dňoch s premenlivým počasím je dnes ráno pomerne dobré počasie. Na najbližších desať dní je prognóza počasia veľmi dobrá, hlásajú jasno s postupným otepľovaním až na 35 stupňov. Horúčavy sa však na karpatských horských cestách a pri ovievaní vánkom počas jazdy bicyklom dosť dobre znášajú. A tak sa teším, že jedno z troch základných téčiek (T ako teplo alias počasie) sa zdá byť v suchu. Ostáva veriť, že aj ostávajúce dve téčka (Technika a Telo) budú tiež O.K.

Po obligátnej fotke s vystretými prstami, znamenajúcimi počet ročníkov Karpatiatour (prvýkrát som musel použiť dve ruky) sa vydávame na tohoročnú karpatskú púť. V Myslave (250 m) odbočujeme do kopca na Bukovec. Z Bukoveckého kopca (430 m) ideme ďalej popri Bukoveckej vodnej nádrži, cez Malú Idu, Šacu, popri východoslovenských železiarňach (alebo správne U.S. Steel – tento úsek nie je príjemný a tu robím aj prvú fotku tejto Tour s fabrickými komínmi a Kudlovcami).

Cez Veľkú Idu a Komárovce prichádzame na rovinatú a rovnú cestu vedúcu do Buzice (212 m). Z Buzice, kde dokupujem keksy, stúpaním prichádzame na hraničný slovensko-maďarský prechod. Cesta je nová asfaltová, vybudovaná za podpory Európskej únie. Na hraničnom prechode vo výške 275 m robíme nejaké fotky. Máme za sebou 32 kilometrov s prevýšením 300 metrov, čistý čas jazdy je 1 hod. 33 min.

Prekročením hranice sa charakter krajiny dosť mení. Sú tu ovocné sady, teraz však zdivočelé a opustené. Na toto EÚ asi neposkytla financie, pestovateľov jabĺk a iného ovocia je v jej starom jadre zrejme dosť. Šliapame prázdnymi a nenáročnymi maďarskými cestami, zväčša mierne dole. V obci Rakaca sme na päťdesiatom kilometri. Zastavujem na rázcestí a fotím svojrázny cestný rázcestník, v pozadí ktorého je voz, ťahaný somárom. Takýchto originálnych somárov veru na Slovensku neuvidíme (i keď obyčajných somárov je u nás dosť!). Je to jasné svedectvo, že maďarský vidiek si stále uchováva svojráznosť.

Cesta ďalej sa príjemne kľukatí v zužujúcom sa údolí popri riečke Rakaca. Po krátkom stúpaní sa nám otvára pohľad na pomerne veľkú vodnú nádrž Rakaca (145 m), ktoré je v priemere dlhé 3 km a široké necelý kilometer. Jeho bežná hĺbka je len 2,5-3 metre. Jazero je bohaté na množstvo všelijakých rýb a má čistú vodu, je nazývané aj Balatonom severu. V pozadí vidno hrebeň Szalonnai hegy s najvyšším vrchom Csengö-tetö (521 m) s dominantným vysielačom. Vyše 340-metrové prevýšenie voči jazeru vytvára horský dojem tejto krajiny.

Veľkým oblúkom obchádzame rakacké jazero. Rado avizuje nejaké krčmy, ktoré navštívil pri minulých cyklotúrach. Nachádzame však len zopár biednych krčmičiek, všetky sú však zatvorené. Vzhľadom na letnú sezónu a pomerne atraktívne prostredie jazera sa dosť čudujem mizernej infraštruktúre. Javí sa mi to horšie, ako v podobných lokalitách u nás. Popis jazera ako Balatonu severu tak stráca na základe dnešnej osobnej skúsenosti vierohodnosť. Zdá sa, že tento kút Maďarska je ozaj pánubohuzachrbtom, pretože v iných podobných lokalitách majú Maďari vybudované slušné letné strediská a kúpaliská.

Míňame hrádzu nádrže a keď prichádzame na rázcestie väčšej obce Szalonna (145 m), máme za sebou 69 kilometrov a 3:14 hod. čistého času jazdy. Tu dosahujeme najnižší bod nielen tohoročnej, ale všetkých doterajších Karpatií. Opäť márne hľadáme nejakú slušnú krčmu, nachádzame len akúsi putiku a pred ňou cigánov. A tak si nakoniec v miestnych potravinách kupujeme naše pivo Šariš, ktorý pijeme pred obchodom na schodoch ako nejakí praví vandráci…

Tesne za Szalonnou sa dostávame do národného parku Aggtelek (pokrvný sused nášho národného parku Slovenský kras). Po štyroch kilometrov od Szalonny odbočujeme doľava na úzku asfaltku, vedúcu hranicou národného parku v peknom údolí. Príjemnou prázdnou cestou prechádzame obec Szöllósardö, charakterom pripomínajúci naše dediny z pätdesiatych rokov minulého storočia. Krátko za obcou odbočujeme doľava do prudšieho kopca a cez sedlo schádzame dolu do obce Kánó (240 m). Odtiaľ asfaltkou (čiastočne prašná cesta vo výstavbe), ktorá má opäť obe P (pekná a prázdna), cez Imolu prichádzame do väčšieho Rágaly (230 m).

V Ragály nachádzame to, čo už netrpezlivo hľadáme a čo bytostne patrí ku Karpatiatour. Peknú štýlovú krčmu s vonkajším posedením. Tankujeme maďarský penivý mok. Jeho kvalita je celkom slušná, cena obdobná ako u nás (190 forintov, t.j. asi 25 Sk/20 Kč). Počasie je cyklisticky veľmi príjemné, polojasno a nie veľmi teplo. V duchu blahorečím, že prognózované tropické horúčavy nás čakajú až v slovenských horách. V týchto nízkych maďarských polohách by sa teplo dosť ťažko znášalo… S doplnenými nádržami spokojní vyrážame ďalej. Cestou do Zádorfalvy sa fotíme na zaujímavom klesajúcom kľukatom úseku (v oblasti zvanej Berek Eleje). Odtiaľ cez Kelemér (210 m) ideme už otvorenejšou a plochšou krajinkou až prichádzame do obce Serényfalva (172 m), ktorá má pekný upravený stred obce.

Onedlho sme v prihraničnom Bánréve (152 m), cez ktoré prechádza známa železničná trať. Po krátkom frekventovanejšom úseku odbočujeme v Banréve hneď za kostolom doprava - smer Slovensko. Po asi kilometri prechádzame cez závoru po starej nepoužívanej asfaltke, v strede ktorej rastú rôzne kríky a buriny. Tento neupravený prechod je už oficiálne uznaný ako turistický, a tak sa nemusíme báť, že nás chytia za narušovanie hraníc ako za totáča. A keď príde do platnosti Schengen, tak dovidenia aj na iných prechodoch!

Ideme popri železničnej stanici Lenartovce a po chvíli sa odbočením vľavo napájame na štátnu cestu, vedúcu cez Rimavskú Seč do Rimavskej Soboty. Po troch kilometroch odbočujeme pre zmenu doprava do kúpeľov Číž (174 m) s jasným cieľom: najesť sa. Tieto kúpele sú najmenšie zo všetkých 24 súčasne fungujúcich slovenských kúpeľov, liečia sa tu choroby pohybového ústrojenstva a cievne choroby. Hlavným liečidlom je liečivý prameň s jódovo - brómovou vodou. Dlhšie vo mne drieme myšlienka prejsť okružnou cyklojazdou všetky slovenské kúpele. Zámer zvestujem pr prechode cez Číž Radovi. Či niekedy dôjde k realizácii tohto plánu, uvidíme. Plánov je totiž veľa, času však pomenej…

V čížskych kúpeľoch si dávame výdatný (i keď neskorší) obed. Posilnení pokračujeme späť na hlavnú cestu, kde odbočujeme doprava smerom na západ. Prechádzame Rimavskú Seč a Martinovú, za ktorou odbočujeme doľava juhozápadným smerom na Hostice. Po siedmich kilometroch od rázcestia prichádzame pod úpätie Cerovej vrchoviny. Mäkké svetlo večerného slnka vytvára pekné pohľady na okolité vrchy s nadmorskou výškou necelých 400 metrov, zarastené listnatými lesmi. Ďalej cez Petrovce (240 m) a Gemerský Jablonec prichádzame do cieľa dnešnej etapy – obce Nová Bašta (299 m) tesne pod Cerovou vrchovinou. Tu sa ubytovávame v slušnom penzióne Pohanský hrad, ktorý sa po prieskume na internete počas plánu tejto Karpatie ukázal ako jediná reálna možnosť nocľahu v tejto lokalite.

Mladá recepčná o nás vie. Pýtam sa, kde môžeme dať naše bicykle, načo reaguje veľmi váhavo. A tak to rýchlo riešim: "Sú to akoby naše manželky, zoberieme ich na izbu, dobre?!" Návrh ju evidentne prekvapuje, následné ticho je pochopené ako súhlas. Keď naše biky vytrepejeme po schodisku hore do elegantnej izby, mám trochu aj výčitky svedomia. Ale istota mať bike v bezpečí tieto výčitky prehlušuje (a koniec - koncov, keď som mohol mať bike na izbe v hoteli na francúzskej riviére, tak prečo nie v penzióniku na slovenskom pohraničí…).

Po usalašení sa a sprche schádzame na prízemie do jedálensko-barovej časti. Pomerne honosný penzión je v piatok večer na naše prekvapenie úplne prázdny. Dávame si dosť biednu pizzu (hlad nám značne pomohol k jej konzumácii), nejaké pivko a ideme spokojní spať. Ešte predtým si dojednávame raňajky. Chceli by sme ich o siedmej, ponuka ja na pol ôsmu, nakoniec zjednávame kompromisný čas o štvrť na osem. Môžem konštatovať, že túto prvú etapu sme absolvovali napriek jej dĺžke 160 km (čistý čas jazdy 8 hodín 39 minút) plne v intenciách plánu. Ďalší dôvod na dobrý a pokojný spánok.

• Cykloakcia KARPATIATOUR 2007, II. časť
• Cykloakcia KARPATIATOUR 2007, III. časť

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.