Treking > Cestování > Normandia a Alabastrové pobrežie vo Francúzsku je historickým územím na severozápade zeme
Normandia a Alabastrové pobrežie vo Francúzsku je historickým územím na severozápade zemeAlabastrové pobrežie, Normandia11.12.2012 | Jozef Cyprich
Normandia je historickým územím severozápadného Francúzska, pomenované podľa Vikingov, Frankami nazývaných Normani, ktorí tu prišli v 8. storočí. Predtým sídlo Keltov, v rokoch 58-52 pred n. l. pričlenené k Rímskej ríši. V stredoveku nezávislé normanské vojvodstvo, neskôr francúzska provincia. V súčasnosti dôležitý hospodársko-kultúrny celok. Administratívne sa delí na Hornú Normandiu (Haute-Normandie) rozprestierajúcu sa okolo dolného toku rieky Seina s krajmi (department) Seine-Maritime a Eure a Dolnú Normandiu (Basse-Normandie) v okolí rieky Orne s krajmi Manche, Calvados a Orne. Do povedomia ľudí sa Normandia zapísala v čase druhej svetovej vojny, kedy sa na jej 80 km dlhom pobreží na piatich plážach dňa 6. júna 1944 vylodili spojenecké vojská. Čtěte také: Vaalserberg, nejvyšší hora Holandska V provincii Seine-Maritime severne od mesta Le Haver tvoria pobrežie v dĺžke 120 km skalné útesy, ktoré vznikli najskôr sedimentáciou, neskôr rozpúšťaním morskou vodou bielej horniny, známej ako krieda (alabaster). Najvyššie sú pri meste Fécamp (mys Fagnet, 105 m), najkrajšie však v okolí mestečka Étretat. Toto malebné prímorské mestečko priťahuje návštevníkov nielen romantickou kamenistou plážou, ale aj troma skalnými bránami, tunelmi a skalnou ihlou. Útesy patria k národným pamiatkam. "Ak by som mal ukázať prvýkrát more priateľovi, vybral by som si Étretat" - takto jednoznačne sa vyjadril o prírodných krásach tejto časti Normandie francúzsky kritik, novinár a románopisec Alphonse Karr (1808-1890), súčasník Honoré de Balzaca. A nebol z radu umelcov sám, morské útesy La Côte d´Albatre učarili mnohým spisovateľom, maliarom, ba i hudobným skladateľom. Veď len Claude Monet venoval tomuto kraju niekoľko olejomalieb. Aj keď má Étretat pre motorizovaných návštevníkov vybudované celkom tri parkoviská, nemusia byť voľné. Záchranou môže byť, najmä pre autobusy, priestranstvo pri železničnej stanici. Je prirodzene trochu na okraji mestečka, ale pekná prechádzka s výhľadmi naň vôbec nezaškodí. Naviac je o niečo bližšie k výškovej úrovni útesov, ku ktorým mierime. V tomto prípade je vhodné začať útesom s najsevernejšou z troch brán Falaise d´Amont (tiež Porte d´Amont). Orientačným bodom môže byť veža kamennej kaplnky Notre-Dame de la Garde, ktorú vidno už pri príchode do Étretatu. Neďaleko kaplnky je tiež pomník v tvare bielej šikmej šípky, venovaný letcom Charlesovi Nungesserovi a Françoisovi Colimu, ktorí tadiaľto v roku 1927 prelietali pri neúspešnom pokuse prekonať severný Atlantik. Návštevný chodník sa vinie v bezpečnej vzdialenosti od okraja útesov, má niekoľko výhľadových miest, odkiaľ možno vyhotoviť nádherné fotozábery. Kritické miesta sú vymedzené kolíkmi, za ktoré sa nedoporučuje ísť (najmä pri častom nárazovom vetre). Táto skalná brána je síce najmenšia, avšak je na konci útesu, ktorý najďalej zasahuje do mora. Ba čo viac, ako pri jedinej sa dá schodíkmi so zábradlím dôjsť až k hladine mora. Raritou je úzky tunel prerazený naprieč útesom. Pri prehliadke zvyšných skalných brán sa vrátime ku kaplnke. Už od nej vidno cieľ našej cesty: záliv s kamienkovou plážou Le Perrey a na jej konci Falaise d´Aval (Porte d´Aval). Tento skalný portál pripomína vraj slona s chobotom ponoreným do mora. Susedí s ním z mora vyčnievajúca skalná ihla, nazývaná Svätá (L´Aiguille Creuse). Podľa spisovateľa Maurice Leblanca sa v jej dutine ukrýval legendárny Arsene Lupin. Zídeme teda prudšie klesajúcim chodníkom k pláži. Na ochrannej hrádzi je široká promenáda, na nej zopár stánkov s občerstvením a posedením (v štýle starodávnych člnov Vikingov). Na konci promenády po schodoch vystúpame nad zvyšky nemeckého bunkra, ktorý bol súčasťou rozsiahleho obranného systému Atlantický val. Sme na útese, ktorý končí strednou skalnou bránou. Prejdeme popri dvojici skalných brál oddelených od pevniny. Krátky chodník s kovovým zábradlím a mostíkom cez skalné okno umožňuje dotknúť sa ich zblízka a nazrieť do priepastných hlbín. Pri prechode k poslednej skalnej bráne si na pevninovej trávnatej časti môžeme všimnúť golfistov, je tu situované obľúbené golfové ihrisko. K útesu s bránou Manneporte netreba prekonávať prakticky žiadny výškový rozdiel. Táto brána je najväčšia a je jediná, ktorú nevidno z pláže Étretatu. A nakoniec niečo pre odvážlivcov. Až k bránam sa dá dostať suchou nohou: z kamienkovej pláže. Avšak len za úplného odlivu! Pri návrate doporučujem priamo z promenády odbočiť do mestečka. V typicky prímorských trámových domoch je množstvo reštaurácií a obchodíkov so suvenírami, čakajúcich na návštevníkov. Komu ponúkaný sortiment tovaru nevyhovuje, môže navštíviť starú tržnicu, premenovanú na Obchodný dom (Market Hall), kde rôzni remeselníci ponúkajú svoje výrobky. Zobrazit místo Pobřeží Normandie na větší mapě Cestou k železničnej stanici (zdanlivo mimo prevádzky, premávajú tu len staromódne turistické vlaky, prípadne dreziny s návštevníkmi) neobídeme pamätník obetiam 1. svetovej vojny a kostol Panny Márie. Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názorDalší související články:+ Národné parky Islandu, zaujímavé miesta Islandu (5)+ Vík, najjužnejšia obec Islandu; zaujímavé miesta Islandu (4) + Jökulsárlón, plavba medzi ľadovými kryhami; zaujímavé miesta Islandu (3) + Raj vtákov a muchničiek, zaujímavé miesta Islandu (2) + Most medzi dvoma kontinentami, zaujímavé miesta Islandu (1) + Vodopády Islandu |
|