Spomienka na takmer pokazený vander na Orave

Spomienka na takmer pokazený vander

Nie vždy sa všetko vydarí tak, ako by si človek želal. A nie každý vander je dokonalý. Ale človek si musí nájsť aj na pokazenom vandri čosi, čo ho bude odlišovať od iných a bude sa mu nejakou príhodou stále pripomínať. Tak, ako sa to stalo nám a ako si to pamätáme dodnes.

V roku 1996 sme vyrazili na veľký týždenný vander na Oravskú Maguru. Štartovali sme v Nižnej na Orave a chceli sme skončiť na Vychylovke. Lenže, ako sa hovorí, človek mieni a pánboh mení.

Keď sme vystúpili v Nižnej z vlaku, bolo prekrásne. Cez obec Zemianska Dedina sme postupovali okolo potoka Ráztoka až sme sa dostali po začiatok stúpania na Priehyby a tu sme spočinuli prvú noc.

Čtěte také: Tanečnica, tenkrát na východe

Ráno sa cez lúky dostávame na modrú značku a po nej za pár minút do sedla pod Magurkou. Tu už sa napájame na červenú a po nej v úplnej pohode pokračujeme prekrásnym ľahkým terénom, a nádhernou krajinou Oravskej Magury. Úžasný kraj.

Okolo obeda prichádza búrka a my uprostred lesa narýchlo staviame prístrešok. Za pol hodinky je po búrke a tak vysmiatí ako slniečka pokračujeme až do sedla Príslop, kde na našu nesmiernu radosť je dobre fungujúci rovnomenný motorest a zároveň penzión.

Okamžite obsadíme hlavnú disciplínu a na terase popíjame pivko. A zrazu sa začína zasa zaťahovať ťažkými čiernymi mrakmi a ani sa nenazdáme a je tu lejak ako v dažďovom pralese. Terasa nemá striešku a tak sa sťahujeme dnu a máme z toho iba srandu. Lenže dážď neustáva a leje a leje.

Vonku už je tma a my sme si dobre obhliadli terén ešte pred dažďom. Preto vieme, že tu nie je žiadny prístrešok, žiadna krytá terasa ani nič podobné, čo by nám poskytlo aspoň aký-taký úkryt. Špekulujeme čo ďalej, ale nakoniec oslovíme majiteľa penziónu, že by sme sa chceli ubytovať a že máme spacáky a tak že by nám mohol urobiť dobrú cenu. Ale vidíme na ňom, že stále čaká, že prídu solventnejší hostia, ktorí ochotne zaplatia ďaleko väčšiu sumu ako my a tak nás necháva v neistote až do 23. hodiny.

Máme šťastie že nikto neprišiel, lebo ten sviniar by nás bez zaváhania bol ochotný vyhodiť na dážď. Ale nakoniec to vzdáva, a my sa uložíme do izby na poschodí. Dážď bubnuje na strechu celú noc.

Ráno sa budíme do dažďa, ale nedá sa nič robiť, musíme ďalej. Hodíme na seba pláštenky a v daždi a v silnom protivetre sa rozhodujeme, že opustíme cestu hrebeňom a púšťame sa lesnou cestou ktorá v podstate kopíruje hrebeň. Je zima jak sviňa. Sme premočení a trasieme sa chladom a tak keď takmer po pár hodinovom trápení dorazíme na Chatu na Kubínskej holi, máme toho plné zuby. Dojednáme si nocľah v spacákoch v pivničnej miestnosti a sme radi, že sme v teple a suchu.

Ráno sa rozhodujeme, čo ďalej. Pretože sme videli predpoveď a najmä preto, že vonku stále prší a duní vetrisko, rozhodujeme sa zmeniť trasu a cieľ nášho vandru a spúšťame sa do Dolného Kubína. Prichádzame na železničnú stanicu a tam ihneď obsadzujeme stôl v malej staničnej reštaurácii. Čakáme na vlak, popíjame pivko a baštíme segediňák. A vtedy sa to stalo.

Otvoria sa dvere a do reštaurácie vstupuje miestny "kapitán priemyslu" či kubínsky "boss". Zlatá reťaz na krku, biele ponožky, fialové sako, ružová košela, slnečné okuliare. No skrátka fešák ako hrom. Asi tak 140 kilo živej váhy, a okolo neho traja riťolezci, vyžírkovia a pijavice.

Zasadnú k vedľajšiemu stolu a "boss" ihneď zavelí čašníčke: "Betka, daj nám sem štyri borovičky a štyri kávy". Lenže to už reaguje aj miestny ožran, ktorého sme si doteraz nevšimli, lebo sedel v kúte ukrytý za debničkami piva, a hneď sa hlási o svoj prídel: "A Laci, a mne nedáš, veď som tvoj kamoš, či nie? A či som ti minule neumyl auto?"

A Laci len tak mrkne po somrákovi a zavelí: "Betka, daj jednu aj jemu, nech vie čo je to život." A čašníčka Betka ihneď naleje aj piatu borovičku a prinesie všetko na stôl.

"Tak chlapi, chyťme si", velí Laco. Všetci siahnu po borovičke, len ten somrák je akýsi váhavý. "Laci," hovorí, "lenže ja borovičku neznášam, ja ju nevypijem ani za svet bo ma z nej napína až hrôza. Nemohol by som dostať rum?"

Laco sa zachmúri ako včerajšia obloha a hovorí: "Nechceš borovičku, tak si naser." A tým je jeho diškurz so somrákom u konca. Prísediaci sa smejú a Lackovi samozrejme pritakajú: "Sviniar opitý, zadarmo chce piť a ešte si bude vyberať. Dobre si mu povedal. Somárovi sprostému." A boss Laco len tak rastie.

Odvrhnutý somrák smutne odtiahne od stolu "hojnosti", v ruke poldeci borovičky a v očiach smútok a sklamanie. Zmätene príde k výčapnému pultu, poldecák položí na pult a pokorne hovorí čašníčke: "Betka, prosím ťa, nevymenila by si mi tú borovičku za rum".

Ale čašníčka Betka je už dávno odchovaná drsným prostredím staničnej reštaurácie a tak naňho len tak zrúkne: "A či si sa ty zbláznil. Čo si myslíš, že poldeci je ako ponožky. Veď to sa nesmie meniť. Na to je zákon".

Somrák sa trošku zmenší, ale keď počuje že zákon je zákon, už nič nekomentuje a bezradne stojí s poldeci borovičky v ruke a začína bojovať. No a my, starí sviniari, sa začíname baviť. Najprv si urobíme tipovaciu súťaž, kde jedným mužstvom je miestny ožran so svojim odporom k borovičke a druhým je práve tá borovička a jeho túžba po alkohole.

Už tušíme, že to bude riadny súboj. A tak tipujeme , či tú borovičku vypije, alebo nie. Ale problém je v tom, že všetci traja sme skúsení harcovníci a tak veríme, že ožran to nakoniec zvládne a borovičku, napriek svojmu neprekonateľnému odporu, vypije.

Je evidentné, že je to miestny notorik a že už má riadny absťák a rýchle potrebuje dostať svoju dávku alkoholu do seba. Ale, ako on vraví, borovička ho napína a tak nechce riskovať, že sa z nej povracia. A tak začína boj, či risknúť povracanie, alebo vydržať absťák.

Chlap stojí u pultu, v trasúcej sa ruke poldeci a pomaly ho sunie hore k ústam. Sliny mu asi tečú ako pokusnému psovi, lebo prehĺta a prehĺta. Ohryzok mu v krku rajduje hore-dole, podľa toho ako ho napína. A potom vidíme ako ho riadne napne a on to len tak-tak prekoná. A ruka s poldecákom je už späť na pulte.

Chvíľa ťažkého dýchania a boj pokračuje. Chlap zhlboka dýcha, sem tam ho strasie odporom, pozerá sa do stropu a poldeci zasa stúpa hore k ústam. A zasa má plné ústa slín a žalúdok na pokraji vrhnutia, otrasie ho a tak ruka zasa klesá dole.

Pozorujeme to, potichučky sa smejeme, ale všetci traja ešte stále tipujeme, že to určite zvládne a že borovičku vypije. Veď vieme, že láska je láska a tú nič neporazí. A vôbec nie je dôležité, k čomu tá láska je. A tak začína tretie, štvrté a piate kolo.

Borec je to naozaj vytrvalý a svoj boj nevzdáva. Poldeci zasa putuje k ústam a vtom chlap mocne vydýchne, otvorí ústa a borovičku tam len tak vhodí. Nasilu prehltne, potom skloní hlavu, otriasa sa, hltá sliny, a jednou rukou sa pre istotu drží pultu. Trvá to len asi 10-12 sekúnd a je hotovo. Je po zábave a náš favorit súťaže, trochu omámený somrák, prechádza reštauráciou a sadá si v kúte u debničiek s fľaškami na svoju stoličku. Tam má odložené zvetrané pivo a tak zapíja ten odporný jed jeden hnusný, ale je vidno, že borovička zabrala. Postupne sa upokojuje a už vôbec nie je bledý.

Priatelia, viem to už dávno, že my chlapi, ak je treba, naozaj vieme poriadne zabrať. Toto by žiadna baba na celom svete isto iste nedokázala. Či???

A tak sa zasa potvrdilo, že ak má človek pevnú vôľu a svoje koníčky, ktorým je nadovšetko oddaný a myslí to s nimi vážne, nič ho nemôže zastaviť aby sa im nevenoval.

Usmievajúc sa opúšťame bufet na stanici a vlak nás vysmiatych odváža preč. Vonku leje ostošesť ale my sa rútime dvadsaťkilometrovou rýchlosťou oravským pacifikom do Kraľovian. Náš vander skončil po troch dňoch a my sa presúvame kamarátovi na chatu. Ale na ten boj alkoholika s borovičkou sme nikdy nezabudli a táto veselá príhoda nám dodnes pripomína náš malý, počasím pokazený vander.

Další související články:

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.