Švejk, po stopách dobrého vojáka ŠvejkaPo stopách dobrého vojaka Švejka, postava vojaka Švejka sa stala symbolom Humenného4.12.2006 | Jozef Cyprich
Kto by nepoznal literárnu postavu českého spisovateľa Jaroslava Haška, dobromyseľného a lišiacky prefíkaného vojaka Švejka, ktorý sa vydal na cestu plnú útrap a príhod z bojísk 1. svetovej vojny. Jeho cesta na východný front má presné geografické vymedzenie dané železničnými koľajami, stanicami, mestami a dedinami, v ktorých sa možno aj dnes vydať po stopách dobrého vojaka. Samotná postava vojaka Švejka sa stala symbolom aj Humenného a poľského Sanoku – je v nich postavená jeho socha. Na trase medzi týmito dvoma mestami je na slovenskom území množstvo cintorínov padlých vojakov rôznych národností, na poľskej strane ako aj v najvýchodnejšej časti Slovenska zase množstvo drevených kostolíkov. Spoznať tieto symboly histórie bolo cieľom našej cyklistickej túry. Východiskovým miestom sa stala železničná stanica Humenné, v Haškovom románe spomínaná v súvislosti so znamenitou "železitou" vodou. Tento moment sa stal aj motívom pre postavenie sochy vojaka Švejka v priestoroch stanice (6.10.2000). Na vojenskom cintoríne v meste je pochovaných 1 248 vojakov 8 národností. Naša cesta sledovala prirodzene železničnú trať proti toku rieky Laborec. Prvá zastávka bola v obci Koškovce, kde okrem návštevy cintorína so 115 vojakmi bol plánovaný obed v Motoreste u Švejka. Budova stojí, ale plní už iný účel. V obci Čabiny sú hneď dva cintoríny, o ktorých sme si pohovorili priamo so starostom obce v jeho úrade. Menší z nich je uprostred dvoch civilných cintorínov priamo v obci, väčší je na návrší nad obcou vpravo. Celkom je v nich pochovaných 1 360 vojakov. V okolí Krásneho Brodu sú tri vojenské cintoríny, v ktorých leží 1 971 vojakov. Navštívili sme najväčší z nich pri ruinách Monastiera. V Medzilaborciach sme sa zastavili pred Múzeom moderného umenia rodiny Warholovcov (v pondelok zatvorené), navštívili zmenáreň a dva z celkom piatich vojenských cintorínov, ktoré sú v tomto okresnom meste. Menší vojenský cintorín je aj v obci Vydraň, kde nás však upútal nedávno zrekonštruovaný židovský cintorín. Posledný cintorín v poslednej slovenskej obci, v Palote. Cesta z obce po štátnu hranicu v Laboreckom priesmyku (684 m) bola v plnom prúde intenzívnej výstavby, preto sa naša jazda na bicykli zmenila na chôdzu vedľa neho. Zatiaľ len turistický prechod Palota – Radoszyce sa teda onedlho zmení na cestný prechod. Na hranici sme sa pozdravili len s osamoteným príslušníkom poľskej pasovej kontroly. Na poľskej strane je cesta už prakticky hotová, čo nám umožnilo zjazd na bicykloch až k drevenému kostolíku sv. Dimitra v Radoszyci. Je z roku 1848. Pôvodne sme dnešný deň mali ukončiť pri horárni Pod Granica, avšak pre blížiaci sa dážď väčšie možnosti na nocľah sme predpokladali v neďalekej Komaňczi. Nemýlili sme sa. Aj dážď prišiel, aj pomerne dobré ubytovanie sme našli v dome s p.č. 68. Pred ubytovaním sme stihli navštíviť ešte drevený kostolík oproti železničnej stanici (katolícky). Bicykle skončili v garáži, my v priestrannej izbe. Za 10 zlotých (asi 95 Sk) na osobu a noc bola k dispozícii kuchyňa, WC, kúpelňa s vaňou a sprchou a teplou vodou. Náležite sme to využili. Ráno nás privítalo síce bez dažďa, ale bolo zamračené. Dnešný deň strávime celý v Poľsku. Po vlastných raňajkách v mieste ubytovania vyberáme sa v Komaňczi smerom na Duklu, aby sme sa po návšteve dvoch drevených kostolíkov (pravoslávne) vrátili na cestu smerom k Repedži. V obci sme pred mostom zišli z hlavnej cesty vpravo do Turzaňska, kde je drevený kostol sv. Michala archanjela z roku 1803 s najvyššou drevenou zvonicou v Poľsku. Po návrate mierime ku koncu obce Repedž a zastavujeme sa pri odbočke ku kostolíku. Je tu obchod s potravinami, pred ním vhodné miesto na posedenie pri káve (vodu sa ponúkla a aj uvarila vedúca predajne, hoci sme mali k dispozícii vlastný plynový varič). Drevený kostol v Repedži je z roku 1824. Opúšťame obec miernym stúpaním a smerujeme k obci Szczawne. Ešte pred ňou nám cestu križuje železnica, pred priecestím vľavo vedie poľná cestička k drevenému kostolu na svahu. Na križovatke v obci ideme smerom na Rymanów. Železničnú trať prejdeme na konci obce v prudšom stúpaní, pri zjazde včas pribrzdíme, aby sme mohli odbočiť vpravo na Morochów. Pomerne na dlhom úseku roztrúsená obec Wysoczany sa nám vryla do pamäti neustálym striedaním stúpania a klesania cesty. Prejazdom cez železničnú trať sa to skončilo. Cesta sa kľukatí malebným údolím, kde na niekoľkých metroch sú vedľa seba železničná trať, cesta a rieka Oslawa. Prichádzame do obce Mokre, kde navštívime pána Bogdana Mielnika, ktorý nám sprístupní tunajší kostol, síce murovaný, ale s nádherným ikonostasom. Príležitosť pre naše fotoaparáty. V Morochówe sa opäť dostaneme dovnútra dreveného kostola a k fotografovaniu, a to vďaka pracovníkom, ktorí tu vykonávali menšie opravy. Na križovatke za obcou odbočujeme vpravo a cez obec Poraž prichádzame do mesta Zagorž. V centre kupujeme pohľadnice mesta a napájame sa na hlavnú cestu vedúcu do Sanoku. Aj táto cesta má na svojom 7- kilometrovom úseku stúpania a klesania. Najskôr jednosmernou cestou popri železničnej stanici, potom odbočením vpravo sa stúpaním dostávame do centra k pešej zóne. Na nej od apríla 2003 každého víta socha Švejka s priateľským úsmevom a neodmysliteľnou fajkou a núka prisadnúť si. Neodmietneme ani my a jeho spoločnosť zaznamenáme na celuloidový film. Hlavný cieľ cesty je splnený, navštívime ešte katedrálu na námestí, prezrieme si neďaleký kláštor a kostol františkánov. V jednom zo stánkov sa najeme a osviežime kávou. Nasleduje cesta späť cez Zagorž. Držíme sa stále hlavnej cesty, smerujeme do mesta Lesko. Aby sme to nemali také jednoduché, privítali nás serpentíny so stúpaním. Na vrchole je penzión Kmity, kde v dennom bare prichádza síce zatiaľ najdrahšie (4 zl.), ale zaslúžené pivo. Do Leska je to odtiaľto bez šliapania do pedálov. V meste na kruhovom objazde odbočujeme vpravo a prechodom po moste nad riekou San opúšťame Lesko. Najbližšie zastavujeme v Baligróde, kde so sklopenou hlavňou nás v parku víta tank T 34, prirodzene ako pamätník na 2. svetovú vojnu. Na druhej strane cesty je pamätník umučeným občanom a chátrajúci murovaný pravoslávny kostol. Cesta ďalej mierne stúpa, aby vyvrcholila pred Cisnou 10% stúpaním v dĺžke 1,5 km a spádom rovnakej hodnoty s dĺžkou 2,2 km. Do stanového tábora Tramp prichádzame práve včas, začína sa stmievať (svoje robí aj zamračené a hmlisté počasie – sme v horách). Nocľah je vo vlastných spacákoch za 5 zl./osobu vo vypožičanom priestrannom stane za 1,5 zl./osobu. Varíme a večeriame v stane, pred spaním navštívime kabínky so sprchou. Počas noci niekoľkokrát spŕchne. Lepší pohľad ako na trhajúce sa mračná sme si ráno ani nemohli priať. Občas sa cez ne predralo aj slnko. Začíname 161. kilometer do Majdanu - k centru Bieszczadskej úzkokoľajky. Do strediska Roztoki Górne je asfaltová cesta plná výmoľov. Po občerstvení v turistickej ubytovni prichádzame asi za pol hodinu do Ruského sedla (797 m) bez akejkoľvek hraničnej kontroly. Vchádzame do Národného parku Poloniny po serpentínach úvozovej cesty. Ruky na brzdách, oči na stopkách. Stretnúť v týchto končinách človeka nebýva časté, preto si cestu treba vopred naštudovať. Pri turistickom oborohu Ruské pod hrabom (410 m) klesanie končí, vľavo popri prameni vody ide neudržiavaná asfaltová cestička (dlhšie stúpanie). Na neskoršom rázcestí odbočujeme vpravo cez skládku dreva. Pri smerovníku Smrekovica (530 m) schádzame vpravo na cestu vedúcu z obce Runina. Po nej pohodlne zídeme k drevenému kostolíku v Topoli, kde je aj cintorín vojakov padlých v 1. svetovej vojne a pamätník A. Duchnoviča. Napojíme sa na hlavnú cestu, v Kolbasove nachádzame v reštaurácii nástennú maľbu so Švejkom. Odbočíme aj k drevenému kostolíku v Ruskom Potoku a po návrate ideme údolím rieky Ulička. Cestou do Novej Sedlice zastavíme sa pri drevenom kostolíku v Uličskom Krivom. V najvýchodnejšej obci Slovenska sa ubytujeme v penzióne Kremenec (250,-Sk/osoba, noc). Cyklopočítač sa zastavil na čísle 222. Ráno sú cesty mokré, ale už neprší. V Uliči smerujeme do pohoria Nastaz. Na hrebeň je pomerne dobrá asfaltová cesta, hoci na dvoch miestach prerušená zosuvom pôdy. Ideme len niekoľko sto metrov od hranice s Ukrajinou (tento úsek spomína aj Michal Kleslo v časopise Turistika a hory č.1-2/2000). Kvalita cesty sa zhorší, ale úspešne zjazd zvládneme a cez Ruskú Volovú vchádzame do obce Ubľa. Neodoláme a zájdeme až po hraničný prechod (pred dvoma rokmi som tadiaľto prechádzal na Ukrajinu). Z pohraničnej obce smerujeme na Tibavu, v Dúbrave odbočujeme cez Šmigovec (menší drevený kostolík) k drevenému kostolu v Hrabovej Raztoke. V Ruskom Hrabovci sa treba opýtať na cestu do obce Inovce k drevenému kostolu. Treba prekonať po nie celkom kvalitnej ceste značné prevýšenie. Do obce Podhoroď je zjazd po dobrej ceste, do Tibavy to ide skoro samo. Cestou zo Sobraniec do Michaloviec obdivujeme vpravo niekdajšiu sopku Vihorlat, ako aj okraj Zemplínskej šíravy. V cieľovom okresnom meste končíme našu štvordňovú cyklistickú túru priam symbolicky - pred Staročeskou reštauráciou u Švejka na pešej zóne Námestia osloboditeľov. Ešte 5 minút k železničnej stanici a po 330 km v sedle bicykla sa nočným rýchlikom vraciame domov. Podrobnejší popis objektov na trase v PoľskuRadoszyceParafiálny grécko-katolícky drevený kostol sv. Dimitra z roku 1848, pred kostolom kamenná zvonica s troma vežičkami ako vstupná brána. Vo vnútri kostola zaujímavé dva maľované obrazy: lemkovská žena idúca do kostola a muž v lemkovskom kroji sejúci obilie. Kľúče: pani Žofia Gusztak, Radoszyce 12. Komancza
TurzaňskNa križovatke odbočiť vpravo na most cez Oslawu, po 1,5 km po ľavej strane cesty po poľnej ceste drevený grécko-katolícky kostol (predtým pravoslávny) sv. Michala Archanjela východolemkovského typu z roku 1803, ikonostas z roku 1895. Pred kostolom drevená zvonica, najvyššia v Poľsku. Kontakt: pán Teodor Tchoryk, Turzaňsk 63 ( v hornej časti obce). RzepedžNa konci obce odbočiť vľavo na cestu hore tokom potoka Rzepedka, drevený kostol sv. Mikolaja Bpa z roku 1824, opravovaný v r. 1896, generálna oprava v roku 2000, s drevenou zvonicou. Kľúče: p. Slawomir Jurowski (za zákrutou prvý dom vpravo). SzczawnePred železničným priecestím po ľavej strane drevený grécko-katolícky kostol Zosnutia Matky Božej (predtým pravoslávny) z r. 1888 v štýle východolemkovskom. Drevená zvonica z r. 1889, parafiálny cintorín. V roku 1925 vnútro ošetrené polichrómiou, v roku 1968 oprava strechy, generálna oprava zvonice v roku 1973. Kľúče: p. Jan Walorny, Szczawne 20 (murovaný dom pri ceste na Bukowsko). WysoczanyV starom grécko-katolíckom cintoríne postavený nový kostol so zaujímavým ikonostasom. Kontakt: šoltýs (starosta) p. Roman Karpa. MokrePo pravej strane cesty nový murovaný grécko-katolícky kostol z roku 1992 s červenou strechou. Nádherný ikonostas z obce Stubianka z roku 1900. Kontakt: p. Bogdan Mielnik, Mokre 42. MorochówZ vrcholu cesty vľavo po poľnej ceste okolo dreveného pravoslávneho kríža, od neho 50 m drevený grécko-katolícky kostol postavený r. 1837, od roku 1961 pravoslávny. Poraž
ZagorzVpravo 500 m od hlavnej cesty murovaný kostol sv. Michala z roku 1836, najskôr grécko-katolícky, teraz pravoslávny. Kľúče: p. Nestor Hlywjak, ul. Mlynarska 10 (pri kostole). DolinaDrevený grécko-katolícky kostol z roku 1836, oltár a ikony z 19. stor. Sanok
OlchowceZa riekou San, drevený kostol. BaligródV parku tank T 34, pri ceste vľavo pamätník obetiam ukrajinských vojsk, neďaleko chátrajúci murovaný kostol. Cisna-MajdanMúzeum úzkorozchodnej lesnej železničky. Roztoki GórneInformačná turistická tabuľa s mapou, stanový tábor a kemp s ubytovňou, v suteréne občerstvenie. Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názor zobrazit celou diskusi
Ahoj Jožo! "Poslušně hlásím, že jsem nic nepil, jenom rum!" Ale raději na Velikonoce pij místo rumu vodu, jak radí ostravský bard Jarek Nohavica..Pozdrav Strážovské vrchy a Bílé Karpaty doma!
Švejk a jeho autor nejsou populární jen v Čechách, na Slovensku či v Polsku, ale také na sousední Ukrajině. Asi před dvěmi lety jsem měl v ruce starší číslo ukrajinského časopisu "Karpati", které bylo téměř celé věnováno právě Švejkovi.
Další související články:+ Za krásami hor východního Slovenska+ Za vihorlatskámi jezery a mokřady + Bukovské vrchy a Bieszczady + Laborecká vrchovina - tam někde na Dukle, turistika a turistické trasy, příroda |
|