Tajomný kopec Pohanská (479 m), Malé KarpatyTajomný kopec Pohanská, Náučný chodník Plavecký Mikuláš – Plavecké Podhradie25.11.2006 | Ľuboš Vodička
Prečo tajomný? Pretože keď vystúpite na jeho vrchol obostrie vás atmosféra miesta, ktoré ako by žilo svojím vlastným nezávislým životom. A prečo ešte? Pretože na tomto mieste sa nachádzalo najväčšie keltské mesto nielen v Malých Karpatoch, ale na Slovensku. Nemám v pláne pripájať sa k módnej vlne "keltománie", ktorá v posledných rokoch ovládla celú Európu, ale trochu pripomenúť našu "keltskú" minulosť, to áno. Pohanská (479 m) sa veľmi jasne vypína nad Plaveckým Podhradím a je vlastne vyšším susedom vrchu, na ktorom je postavený Plavecký hrad. Je zaujímavé, že ako archeologické nálezisko ju spomína Matej Bel v "Notitia Hungariae novae" už v 18. storočí, ale prvý prieskum vykonal až Štefan Janšák na konci 20. rokov 20. storočia. Na prelome 60. a 70. rokov prebehol ďalší výskum a podľa všetkého bádanie na dobrých pár desiatok rokov zobralo za kratší koniec. Čo sa zdokumentovalo? Prvé osídlenie bolo vystopované z doby bronzovej (cca 700 rokov pred n.l.). V 4. storočí pred narodením Krista jeden z prúdov expandujúceho keltského národa sa na dlhší čas zdrží v Karpatskej kotline. Že niekoľko generácií malo prechodne - trvalý pobyt aj na Slovensku je novinka stará hádam len sto rokov. Do konca 19. storočia by vás každý historik presviedčal o tom, že v Čechách boli, ale na Slovensku! Čo by tu už len hľadali?! Na Pohanskej, na pomerne vysokom vrchu, si postavili skutočné veľkomesto, oppidum nepravidelného štvoruholníka o rozlohe 38 ha (niektorí autori uvádzajú 49 ha). Zaujímavosťou je opevnenie. Tvorené bolo dvoma valmi, medzi ktorými bol výškový rozdiel 150 m. Opevnenie tvoril múr z kameňov kladených na sucho, bez malty, za ním sa nachádzal hlinený val s drevenou konštrukciou. Ich popisu sa venujem tak presne z toho dôvodu, že to čo tu z nich nájdete, sú len kamenné hromady tiahnúce sa v líniách dlhých niekoľko metrov. Žiadne veľké stavby. Žiadne vysoké múry. Málo viditeľné základy budov a nádvorí. Skôr len terénne nerovnosti, ktoré vám čo to napovedia. Výsledky výskumov hovoria o nájdenej vstupnej bráne s vežou, zásobníkoch a dvoch veľkých jamách lievikovitého tvaru. Možno kultové jamy. Jedna z nich bola navŕtaná a našli sa v nej rôzne predmety. Zaujímavé je aj to, že skúšobný vrt potvrdil spojenie jamy s tunajším jaskynným systémom. Je pre mňa ťažké napísať aký vrch Pohanská je a čo uvidíte. Na fotenie toho veľa nebude. A ak niečo, tak potom skôr stromy a kríky, ktoré sa tu zvláštne krútia. Z úplného vrcholu je obmedzený, ale krásny výhľad do údolia. K Pohanskej vedie z Plaveckého Podhradia modrá turistická značka, k vrcholu budete musieť vystúpiť od tabuľky náučného chodníka po neznačkovanej lesnej ceste. Plavecký hradZrúcanina hradu na nevysokom kopci (400 m) v tesnom susedstve Pohanskej. V podstate predstavuje poslednú destináciu náučného chodníka začínajúceho v Plaveckom Mikuláši. Prvá zmienka o ňom je z roku 1296. Počas archeologického prieskumu sa v areáli hradu našli stopy po lužickej a laténskej kultúre. Bol viackrát prestavovaný a nesie stopy gotiky i renesancie. Koncom 14. stor. (niektorí autori tvrdia, že začiatkom 15. stor.) ho dostal Štibor zo Štiboríc. Tento hrad rozšíril o nižšie položené predhradie so vstupnou vežou. Hrad, vysoko cenená nehnuteľnosť, neskôr opakovane menil majiteľov a od r. 1621 patril Pálffyovcom. Zaujímavosťou hradu je, že v rokoch 1579 - 82 tu fungovala kníhtlačiareň Petra Bornemisu, jedna z prvých tlačiarní na Slovensku. Osud hradu sa zavŕšil v roku 1706, kedy bol obsadený povstalcami rebelanta Františka II. Rákocziho, vďaka čomu sa stal cieľom útokov cisárskych vojsk. Od r. 1707 pustne. K hradu sa viaže príbeh, ktorý mohol byť slovenským remakom Trójskej vojny. Pán Peter Bakič v roku 1607 totiž uniesol Františkovi Révaiovi manželku, nakoľko túto jej zákonný partner opakovane týral. Zuzana Forgáčová potom žila na Plaveckom hrade po boku svojho osloboditeľa. Najjednoduchšie je vystúpiť k hradu po modrej značke priamo z Plaveckého Podhradia, pokiaľ neabsolvujete cestu po náučnom chodníku. Ešte jeden tip pre tých zvedavších. V západnom svahu hradného vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa. Chránený prírodný výtvor s celkovou dĺžkou 125 m. Je súčasťou Plaveckého krasu pýšiaceho sa množstvom krasových jám, kaňonovitých dolín a jedenástimi doposiaľ objavenými jaskyňami. Pohanská, turistická mapaLíbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názor zobrazit celou diskusi
Archeológ K. Kulaąik tu na jeseň roku 1967 odkryl základy gotického kostola, ktoré datoval okolo r. 1300. Ku gotickému kostolu(menąích rozmerov) umiestnenému na akropole neskôr pristavali loď s prvkami renesancie. Vznikol tu aj menąí kláątor, ktorý neskôr zanikol.
tie jamy nie su jamy, lae zavrty.
Navrtane neboli. Jeden zavrt bol otvoreny. Do podzemia sa jaskyniari dostali az po cca 20rokoch.
Prepojenie zavrtov sa doposial nestalo ani nepotvrdilo...
Tych zavrtov je tam vsak viac...
Další související články:+ Ľudožrúti na Molpíre+ Betónové bunkre Pomoravia + Rozhledna na Velké homoli + Katarínka, prežite stredoveký deň hlboko v lesoch + Paleolit v Malých Karpatoch + Malé Karpaty, ubytování v Malých Karpatech |
|