Kráľova hoľa na bicykli, Nízke Tatry a cyklotúry

Kráľovský kráľovohoľský cyklookruh

Kráľova hoľa. Spolu s Kriváňom patrí medzi najznámejšie slovenské vrchy. Kráľovu hoľu dlho pokladali za najvyšší vrch Nízkych Tatier, obdobne ako Kriváň vo Vysokých Tatrách. Dôvody boli prosté: oba vrchy sú dominantné, výrazné a nenapodobniteľné. Až výškové merania ukázali, že najvyšším nízkotatranským vrchom je Ďumbier (2 043 m).

Kráľova hoľa (1 946 m) sa po premeraní nízkotatranských vrchov dostala na siedme miesto. Napriek tomu Kráľova hoľa nestratila svoju gloriolu a punc. V minulosti ju ospevovali mnohí básnici vrátane Jána Kollára, jej meno sa spomína v mnohých ľudových piesňach. Podľa povestí na holi odpočíval kráľ Belo IV. pri úteku pred Tatármi, obedoval tu kráľ Matej Korvín r. 1474.

Aj legendárny slovenský zbojník Juraj Jánošík a jeho družina sú často spájané s Kráľovou hoľou. Podľa ľudovej tradície Jánošíkova valaška ostala "na Královej holi zaťatá v topoli". Známy spisovateľ Martin Kukučín alias Juraj Bencúr, ktorý ako lekár pôsobil v tridsiatych rokoch 20. storočia v juhoamerickej Patagónii prirovnával miestne patagónske vrchy s "Kráľovkou", pričom prišiel na to, že Kráľovka voči krásnym patagónskym vrchom má niečo navrch: a to "plášť na poľane, vystlatý hustou trávičkou, že je ako vkusný koberec".

Vrch prívlastkov

Tento majestátny vrch má aj prívlastok "prorok počasia". Bežne sú totiž vyššie nízkotatranské vrchy úplne jasné, kým okolo Kráľovej hole sa začína tvoriť biely mrak. Až neskôr sa začínajú zahaľovať aj ostatné vrchy a dôjde k celkovej zmene počasia.

Spomeniem ešte dve z mnohých kráľovohoľských výrazností. Pramenia tu štyri významné slovenské rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád. A zároveň je tu akási hranica štyroch kultúrnych regiónov: liptovského, horehronského, gemerského a spišského, pričom každý z týchto regiónov je relatívne značne svojrázny a to vďaka oddeľujúcim horám s dominantnou "Kráľovkou". No čo by ste ešte chceli viac od jedného kopca?!

Iste aj niektorá z uvedených skutočností podnietila vybudovanie meteorologickej stanice na vrchole Kráľovej hole. A tak Kráľovka - pre mňa vrch vrchov - zákonite nemohla ostať nepovšimnutá našim cykloturistickým plánom. Spolu so starým kámom Karčim Sopkom sme sa rozhodli, že Kráľovu hoľu a jej okolie prebrázdime na vynáleze, ktorého charakteristika od istého mudrca (meno si nespomínam) mi utkvela v pamäti: Bicykel je vynález definitívny a dokonalý!

Štúdium máp a sprievodcov

Na rad prišlo štúdium máp a sprievodcov s cieľom nájsť tú správnu kráľovohoľskú cykloturistickú trasu. Postupne sa trasa zrodila a ostalo len čakanie na deň "D", kedy na trasu vyštartujeme. Bol október a počasie malo typický charakter "indiánskeho (či babieho) leta"! Nad Európou sa usadila výrazná tlaková výš, počasie na horách bolo výborné, v dolinách bolo inverzné počasie s hmlou. S Karčim sme sa dohodli, že v sobotu na túto túru pri priaznivom počasí vyrážame.

Prišla sobota a počasie ešte držalo. S Karčim nasadáme do auta v Košiciach a s bikami na streche štartujenme s jasným cieľom: Dobšiná. Pre istotu parkujeme na benzínovej pumpe Jurki asi dva kilometry pred Dobšinou smerom od Rožňavy. Je hmla, ale my vieme zo skúsenosti ako aj z predpovede počasia svoje: treba len vystúpať do vyšších polôh. kde slnko preberie svoju moc!

Dobšiná, staré banícke mesto

Chvíľu ideme po ceste, ktorá vedie do starobylého baníckeho mestečka Dobšiná (465 m). Dobšiná je sympatické mesto s krásnym okolím, v ktorom však býva početné množstvo spoluobčanov tmavšej pleti. Miestni predstavitelia sa obávajú, že pri súčasnom trende sa pomer svetlejší ku tmavším preklopí na tmavú stranu… V Dobšinej pokračujeme rovno do stredu mestečka smerom na Čuntavu, hlavná cesta vedie vpravo na známy Dobšinský kopec, na ktorom sa každoročne konajú automobilové preteky do vrchu.

Je stále hmla, ale s Karčim sme optimisti a veríme, že stúpaním na Čuntava hmla pominie. Z Dobšinej ideme po historickej obchodnej ceste, ktorí v minulosti spájajla Gemer so Spišom práve cez Čuntavu. Cesta sa postupne mení z asfaltovej na tvrdú lesnú, naberá stúpanie a jej okolie je čoraz horskejšie. Myslím na furmanov, ktorí tu kedysi prechádzali a uvažujem, či okolitá krása im pomáhala zľahčiť neľahkú cestu.

Poľana Čuntava

Mne osobne námaha stúpania pomáha k vyššej hladine endorfínu a okolie to len umocňuje. Ale pravdou je, že nie som furman spred storočia. Prichádzame k rázcestiu, na ktorom doľava ide dobrá protismerná cesta, pričom cesta rovno nevyzerá až tak vábivo.Vyťahujeme mapu a študujeme, ako ďalej na rozsiahlu poľanu Čuntava (1 125 m), ktorá je v širokej priehybe medzi Stolickými vrchmi a Volovskými vrchmi (časti Slovenského rudohoria) a Slovenským rajom. Ľavá cesta je vyznačené plnou čiarou, pravá rovná len prerušovanou, pričom obe cesty by mali viesť na Čuntavu. Volíme istejšiu plnočiarovú cestu.

(Poznámka autora: Toto bol náš prvý ročník Kráľovohoľskej trasy. O rok neskôr sme išli rovno a vôbec sme to neoľutovali. Táto cesta po chvíli príde pod idylický salaš a ďalej stúpaním traverzom cez lúky s nádherným výhľadmi príde na Čuntavu. Cesta nás natoľko uchvátila, že po ďalšie roky Kráľovohoľskej trasy sme na tomto rázcestí pokračovali rovno.

Ale musím uviesť, že aj ľavá alternatíva má svoje čaro! Práve táto cesta v minulosti bola jedinou spojnicou medzi Gemerom a Horehroním a bola to zároveň poštová cesta. Toto rázcestie predstavuje situáciu, keď obe voľby sú dobré, pričom jedna voľba je lepšia ako druhá! Bodaj by takýchto situácií bolo v živote čo najviac! Na mapke je ľavá alternatíva modrá, pravá červená).

Vcelku pohodlným stúpaním serpentínami v peknom tichom a hlbokom lese sa po čase dostávame na známu poľanu Čuntava. Dúfali sme, že v tejto výške už bude jasno. Žiaľ tlaková výš v posledné dni zoslabla a tak sa hmla vytiahla vyššie. Pevne ale veríme, že majestátna Kráľovka bude nad ňou! Z Čuntavy ešte chviľu mierne stúpame širokou lesnou cestou na rázcestie značiek, kde odbočujeme doprava na mierne klesajúcu cestu (červená značka) smerom k sedlu Besník.

Smer Telgárt, sedlo Besník

Po dvoch kilometroch prichádzame ku krížu. Stále sme v hmle a tak nám ostáva utajený nádherný výhľad na Kráľovu hoľu a smerom na sever aj na časť Vysokých Tatier, ktorý sme si prvýkrát vychutnali nasledujúce leto na okružnej cyklotúre Karpatiatour (Treking č.4-5/2004). Stále dole miernym svahom prichádzame k sedlu Besník (999 m), pod ktorým vedie najvyššie položený železničný tunel na Slovensku. Dovolím si tvrdiť, že okolie Besníka patrí medzi najmalebnejšie slovenské kúty.

Pokračujeme po asfaltovej ceste cez obec Telgárt (ktorá sa zvyčajne hemží tmavými spoluobčanmi) a Červenú Skalu, za ktorou odbočujeme na Šumiac. Tu začína plynulé a dlhé stúpanie, ktoré končí až na Kráľovej holi a má parametre: dĺžka 14,1 km; prevýšenie 1 165 m čo predstavuje priemerné stúpanie 8,2 %. Cestou sa posilňujeme v šumiackej krčme a serpentínami stúpame ďalej po tvrdej ceste až na Predné sedlo (1 451 m).

Tu sa cesta mení na asfaltovú a na ceste sa objavuje značka 5 km, čo predstavuje vzdialenosť na vrchol. Po asfaltke sa ide značne pohodlnejšie, ale hmla nás stále nechce opustiť. Po krátkej chvíli sa však objavujú obrysy zvedavého slnka a vo výške 1 500 m hmla definitívne prehráva. Pripadáme si, ako by sme sa vylodili spod nejakej hladiny do úplne iného sveta, hneď pred nami dominuje Kráľova skala (1 690 m).

Sedlo Snehová jama

V pohode systematicky šliapeme do pedálov, vychádzame z pásma lesa a prechádzame sedlom Snehová jama medzi Kráľovou hoľou a Kráľovou skalou. Cesta sa točí okolo hole smerom na západ a postupne sa objavujú stále nové kopce až nakoniec prichádza to najlepšie: zrazu ako fatamorgána sa zjavuje najprv Lomnický štít a za ním postupne celý hrebeň Vysokých aj Západných Tatier. Perfektné výhľady a okolitá krása pôsobia na nás ako forsáž…

Konečne vrchol!

Po štyroch hodinách čistej jazdy z Dobšinej sme na vrchole Kráľovej hole! Na vrchole je meteorologická stanica s televíznym vysielačom, ale občerstvenie tu nenájdete. Nuž čo, nie sme v Rakúsku… Sme však na to pripravení, sadáme do trávy na južný svah, konzumujeme vlastné zásoby, pričom sa kocháme rozhľadmi na hrebeň Nízkych Tatier. Hmla klesla a tak z jej mora vidno aj celú vrcholovú časť Slovenského rudohoria.

Presúvame sa na severné úbočie, z ktorého vidno celé Tatry, Chočské vrchy, v diaľke Veľkú Fatru a Malú Fatru. Vôbec sa nečudujem, že Kráľova hoľa bola a je tak ospevovaná. Zdola vyzerá majestátna a krásna, ale tá pravá eufória nastáva až na jej vrchole. Máte pocit, že celé Slovensko leží pri vašich nohách a každý jeho kút je na dosah! Neradi opúšťame túto nádheru, ale čas je neúprosný. A tak sadáme na biky a oddávame sa gravitačnej sile.

Čoskoro prichádzame do pásma lesa, kde na prvej výraznej zákrute vo výške 1 255 m odbočujeme na lesnú cestu, vedúcu na Šuškovú (niekedy sa uvádzala ako Šišková). Traverzom striedavo mierne klesáme a stúpame a po štyroch kilometroch odbočujeme doprava na zvážnicu, ktorá prechádza do asfaltky. Cez pekné horské lúky pricházame na hlavnú cestu, kde odbočujeme doľava smerom na Dobšinskú ľadovú jaskyňu.

Záver trasy

Míňame horský hotel Pusté Pole (po neskorších skúsenostiach vrelo doporučujem ako občerstvovaciu zástavku: dobré jedlá, obsluha i prostredie) a cez stratenský cestný tunel prichádzame do malebnej obce Stratená, učupenej medzi horami. V miestnej rázovitej krčme si po dlhých kilometroch dávame zaslúžený penivý mok. Je neskorý október a začína sa pomaly stmievať. Preto sa veľmi nezdržiavame a ideme ďalej.

Zo Stratenej stúpame do sedla Dobšinský kopec. Šero začína hustnúť. V sedle zažínam obe svetlá a vzápätí sa spúšťame parádnym vyše deväťkilometrovým zjazdom po kvalitnej ceste dole až do Dobšinej. Na tejto ceste sa konajú každoročne automobilové preteky do vrchu, cesta je dobre klopená a vo výbornom technickom stave. Skvelý záver skvelej túry! Prichádzame na pumpu kde nás čaká auto, nakladáme naň biky a spokojní sa vraciame do Košíc. Už teraz plánujeme, že si tento krásny okruh na druhý rok zopakujeme.

Základné údaje o trase: 88 km (z toho 25 km terén), 2 200 m výškové prevýšenie, celkový čistý čas jazdy cca 6 hodín.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.