Treking > Cykloturistika > Karpatský oblúk na bicykli, prechod oblúka Karpat
Karpatský oblúk na bicykli, prechod oblúka KarpatRumunskom na bicykli15.1.2018 | Rastislav Zanovit, ilustrační foto RED
Od pôvodného zámeru - prejsť nami ešte neprebádanú mimoslovenskú časť na jeden raz, sme po zrelej úvahe odstúpili a rozhodli sa zmapovať najskôr jeho rumunskú časť, a to so začiatkom v Železných vrátach, mieste, kde si v minulosti Dunaj prekliesnil cestu cez skaly. Dnes sa na tomto mieste nachádza veľkolepé vodné dielo. Zvyšok trasy sme prispôsobili rôznym zaujímavostiam, ktorých je v Rumunsku dosť, a tak vlastne v konečnom dôsledku išlo o kompromis s pôvodným plánom. Problémom však ešte stále zostávala doprava do miesta začiatku. Vzhľadom na to, že vlakmi je to dosť komplikované, rozhodli sme sa pre opačný variant - postup zo severu na juh s konečnou zastávkou pri Dunaji, kde sme si vopred dohodli aj odvoz späť na Slovensko. Dňom "D" sa stala posledná júlová sobota a v päťčlennom zložení vlakom na trase z Ružomberka do Slovenského Nového Mesta sme začali ukrajovať prvé kilometre z našej dovolenky. Tu chcem iba podotknúť, že ak ma pamäť neklame, posledných päť rokov som trávil dovolenky v sedle bicykla. Boli to však maximálne šesťdňové cykloakcie po slovenských cestách tretej až štvrtej triedy. Čtěte také: Putování podél Dunaje, aneb "hajda nýčko vyrazíme do Banátu" (1) Z tohto hľadiska možno považovať rumunskú expedíciu za prelomovú - trvala až 16 dní, tachometer sa zastavil na čísle 1 222 km a maximálny výškový bod, ktorý sme dosiahli, bol 2 052 m. Ešte v čase prípravy sme do trasy zakomponovali aj tri tzv. prémie - zachádzky do zaujímavých oblastí tesne vedľa základnej trasy. Nakoniec sme však boli radi, že sme vôbec došli do Drobety Turnu Severin po pôvodne stanovenej trase bez akýchkoľvek zachádzok. Pri čítaní týchto riadkov sa niekomu môže zdať, že to musí byť naozaj veľká odvaha podujať sa na takýto výlet. Priznám sa, že spočiatku to tak pripadalo aj mne, a keby som počul o niekom, kto sa na takéto niečo dal, určite by som mu vyslovil svoj obdiv. Teraz, s odstupom času, mi to však už také nepripadá. Predtým som však považoval za odvahu vydať sa čo i len do Rumunska, a nie to ešte na bicykloch a na takú trasu! Vďaka cyklotúre akosi viac vnímam, že Rumunsko je naozaj krajina veľmi blízka nášmu rodnému Slovensku - veď, nakoniec aj Karpaty máme spoločné. Už po troch dňoch sme sa tam cítili ako doma a dokonca sme začali používať aj svojský jazyk, akýsi žargón - slovenčinu s rumunskými príponami -escu a -esti. Chcem tiež podotknúť, že obdiv a uznanie si predovšetkým zaslúžia dve dievčatá z nášho tímu, ktoré mali vôbec odvahu s nami do toho ísť. V ďaľšej časti sa s vami heslovito, v abecednom poradí, podelím o naše postrehy a zážitky. A - Autá. Hoci dominujú Dácie, najmä v okolí miest vidieť aj lepšie vozidlá. Časté sú predovšetkým autá s talianskymi ŠPZ, ktoré nepatria dovolenkujúcim Talianom, ale domácim obyvateľom, pracujúcim v Taliansku a pravidelne sa vracajúcim domov na prázdniny alebo dovolenku. B - Bicykle. V našej pätici dominovala značka Favorit, po jednom boli zastúpené Dema, Author a Kelly´s. Podľa Favoritov nás spoznali dokonca aj cyklisti z Nemecka, ktorých sme stretli počas stúpania do našej najvyššej destinácie cez pohorie Fagaras. Okrem jedného defektu sa nevyskytli žiadne vážnejšie problémy. C - Cesty. Ak si niekto myslí, že v Rumunsku sú zlé cesty, tak je na veľkom omyle. Áno, nájdu sa aj také. Častokrát je však na miestach, kde značka informuje o zlej ceste, potiahnutý úplne nový koberec. Najhoršiu cestu sme zažili v pohorí Hargita v oblasti etnických Maďarov - Sekelyov. Tam to však, podľa môjho názoru, súvisí s menšinovou politikou. D - Toto písmeno by som venoval Dunaju. Očakával som, že v Železných vrátach bude oveľa širší, ako to nakoniec v skutočnosti bolo. Sklamanie však svojou kvalitou vyvážilo múzeum o Dunaji a vodnom diele v Drobeta Turnu Severin. E - Etnografia. Rumuni nie sú Cigáni, ako si niektorí myslia. Z menšín je najpočetnejšia maďarská, ktorú tvoria staromaďari alebo Sekelyovia v centre krajiny, a potom obyvatelia okolo hraníc s Maďarskom. Kedysi boli hojnejšie zastúpení aj Nemci a Židia. Cigánov, resp. Rómov je vidieť najmä v teplejších oblastiach a pozdĺž frekventovaných cestných ťahov. Samozrejme, realitou sú aj ostrovčeky slovenských alebo českých krajanov. F - Fagaras. Je to najväčšie pohorie Rumunska. Sedlom medzi dvoma najvyššími vrchmi Moldoveanu a Negoju vedie tzv. Fagaras highway. Zaujímavá cesta. Je otvorená len v lete od 7.00-19.00 hod., a je úplne celá bez zvodidiel. Bolo to naše doposiaľ najvyššie stúpanie. Za zmienku stojí aj fakt, že v sedle mal kedysi Nikolae Caucescu postavenú chatu. Možno aj vďaka tomu nie sú na ceste žiadne jamy a hrbole. Na tento výstup budeme dlho pamätať, a to jednak kvôli jeho náročnosti, ale aj kvôli dažďu, ktorý nás zastihol a do nitky sme zmokli. G - "General" - tu by som zhrnul pár všeobecných informácii o krajine - rozloha: 238 391 km2, počet obyvateľov: 21,7 mil., hustota: 94 ovyteľov/km2. H - Horezu je kláštorný komplex v predhorí malebného pohoria Munti Capatini a zdôrazňujem, že ide o pamiatku Unesco. Okrem tohto kláštora sme navštívili aj kláštor v Birsane, ktorý bol síce nový, ale architektonicky tiež veľmi zaujímavý. I - Ieud je názov dedinky v Maramureši, ktorá je známa najmä svojím dreveným kostolíkom, údajne najstarším v Rumunsku. Je aj istým modelom typickej dediny v tejto severnej oblasti s charakteristickými vyrezávanými drevenými bránami a starými ľudmi odpočívajúcimi a spracúvajúcimi ľan na priedomí. J - Jedlo. Nebol s ním žiaden problém. Obchody sú v dedinách otvorené často do 21.00 hod. a nie je problém kúpiť chlieb aj pred záverečnou. Výber tovarov je tiež veľmi dobrý. Ceny sa pohybujú v priemere asi o 10 % nižšie ako u nás na Slovensku. V reštauráciach si môžete dať jedlá typicky rumunské, ako je napr. mamaliga - kukuričná kaša, podávaná najčastejšie so smotanou, ale rovnako vám pripravia aj našincom obľúbený "šnicel". Zaujímavosťou bolo zistenie, že majú dva druhy polievok. "Čorba" - hustejšia a drahšia a "sup" - niečo ako naša klasická polievka. K - Kôň je po psovi, ktorých zdochliny lemujú všetky cesty, druhé najčastejšie videné zviera. Na severe sú konské povozy bežnou súčasťou cestovnej premávky a majú aj vlastné ŠPZ. L - Lei, rumunská mena. M - Maramureš. Ešte raz sa vrátim k tejto najsevernejšej oblasti s rovnomenným pohorím hraničiacim s Ukrajinou. Okrem kostolíkov je charakteristický svojou rázovitosťou a spôsobom života tunajších ľudí, pripomínajúcim časy spred 20 - 30 rokov. Drevenice, typické krojové oblečenie, šatky na hlavách žien vo veku od 2 - 100 rokov, konské povozy, poľnohospodárstvo, príjemní ľudia - to sú najčastejšie asociácie, ktoré sa mi v spomienkach vybavujú. N - Nepríjemnosti. Dvakrát sa nám stalo, že sa nám jeden člen posádky stratil, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Jediný incident som mal ja, keď malé deti hrajúce sa pri ceste začali hadzáť po mne plné hrste malých kamienkov. Naopak, s cigánskymi deťmi, ktoré sa nám párkrát priplietli do cesty, sme mali celkom dobrú zábavu. Celkovo viac bolo tých príjemnejších zážitkov. Mali sme možnosť pocítiť aj ľudsky úprimne podanú pomocnú ruku, a to najmä vtedy, keď sme nemali kde spať. Raz nás napríklad prichýlili domáci do svojho domu a v závere našej cesty bol jeden mladý muž dokonca veľmi iniciatívne ochotný presondovať celé mesto, aby nám zohnal cenovo prijateľné ubytovanie. O - Ozone. Kto by nepoznal ich hit leta 2004. Aj to svedčí o tom, že krajina má potenciál presadiť sa vo svete komercie a snaží sa tam uplatniť aj v ostatných odvetviach. P - Priehrady. Išli sme pozdĺž dvoch - Bicaz a Lacu Vidraru. Bikazská je na rieke Bistrita, ktrorej údolie je veľmi pekné. Samotná cesta okolo priehrady nie je až taká zaujímavá, dosť odpudzujúco pôsobia hlavne naplavené plastové fľaše. Za Bikazskou priehradou sme pokračovali známou Bikazskou tiesňavou, čo je naozaj niečo úžasné. Miestami má šírku len šesť metrov a výšku tristo metrov. R - Religiozita. Väčšinová je rumunská pravoslávna cirkev, no sú tam aj grekokatolíci, katolíci, zástupcovia arménskej cirkvi, gréckej ortodoxnej cirkvi, reformované denominácie a tiež aj moslimovia. S - Saskí Nemci. V sprievodcoch sa dočítate, že tvorili druhú najpočetnejšie menšinu. Ostali po nich opevnené murované kostoly a typická architektúra. Po zmene režimu sa asi všetci, ktorí mohli, odsťahovali. T - Tepes - to je civilné meno jedného vládcu presláveného najmä svojim prívlastkom Drakula. Existujú tri "pravé" Drakulove sídla, tajomné hrady v Karpatoch. Ten skutočne pravý sa nachádza za dedinkou Poienari, asi štyri km pod hrdlom priehrady Lacu Vidraru. Jeho poloha je fantastická. Nachádza sa nad úzkym údolím rieky, ktorá je skrotená až tak, že koryto je viac - menej suché. Totiž výtok z priehrady, ktorej hrádza je 163 metrov vysoká, je odvedený tunelom v skale, na ktorej sa týči hrad. Priam paradoxom je skutočnosť, že zrúcanina je dosť necitlivo zakonzervovaná, a preto nie je ničím výnimočná, okrem výhľadu, ktorý ponúka. U - Ubytovanie. Spali sme v kempoch, moteloch, hoteloch, ale aj na divoko - pri potoku, v záhrade pod orechami alebo v súkromí. Možnosti ubytovania sú reklamované už niekoľko kilometrov v predstihu, a nie je problém ubytovať sa aj v súkromí. Iba jeden malý problém sme mali priamo v sedle vo Fagarasi, kde sme kvôli počasiu museli prenocovať. Pôvodne sme v jednej chate dohodli cenu za ubytovanie, ktorá sa po dvoch hodinách zmenila v náš neprospech, a tak sme odišli do druhej chaty, kde nám poskytli tzv. núdzové ubytovanie v jedálni na stoloch. Nechcem generalizovať, ale naša skúsenosť hovorí, že tam, kde je rozšírený turistický ruch, už aj ľudia vidia viac v tom druhom peniaze. V - Voda. Po skúsenosiach z minulosti sme boli dosť opatrní. Sem-tam sme načerpali aj z prameňa, ale väčšinou sme si kupovali minerálne vody. Z - "Ziva", v preklade "deň" a súčasť pozdravu "Buna ziva!" - "Dobrý deň!". Doporučujem zapamätať si a používať, pomáha to pri nadväzovaní kontaktu s miestnymi obyvateľmi. Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názorDalší související články:+ Po cyklostezce Odra - Nisa. Cyklotoulky s vozíkem, dětmi a nočníkem - k moři na Rujanu…+ Zakarpatská Ukrajina na kole. Kolo - Koločava aneb Zakarpatím na kole + Putování podél Dunaje, aneb "hajda nýčko vyrazíme do Banátu" (4) + Putování podél Dunaje, aneb "hajda nýčko vyrazíme do Banátu" (3) + Putování podél Dunaje, aneb "hajda nýčko vyrazíme do Banátu" (2) + Putování podél Dunaje, aneb "hajda nýčko vyrazíme do Banátu" (1) + Tokaj tour, za tokajským vínom cez stred Európy (1) + Tokaj tour, za tokajským vínom cez stred Európy (2) |
|