Treking > Cykloturistika > Karpatiatour 2009 viedla cez Slovensko a Polsko
Karpatiatour 2009 viedla cez Slovensko a PolskoCykloturistika na Slovensku a v Polsku11.10.2010 | Karol Mizla
Ráno vystupujem z vlaku v Lučenci. Plný odhodlania a viery, i keď s istou dávkou obáv najmä z počasia, sadám na svoj zaslúžilý bicykel a vydávam sa na Karpatiatour, ôsme cykloturistické putovanie po karpatských horách a dolinách. Prvýkrát je začiatok inde ako v Košiciach, prvýkrát idem sám. Trasa je tiež dosť netradičná, trochu nadväzuje na Karpatiatour 2007, ktorú sme ako jedinú museli prerušiť. Šliapem do pedálov cez Lučenec s túžbou čím skôr sa ponoriť do lona karpatských hôr. Popod haličský zámok mierim priamo do pohoria Ostrôžky. Onedlho na rázcestí ma láka tabuľa s nápisom Praha 6 km. Nenechávam sa však zvábiť a idem podľa plánu smerom na Polichno. Ostrôžky sú málo známe pohorie, s najvyšším vrchom Ostrôžka 877 m im patrí až 47.miesto spomedzi 53 slovenských pohorí. Ale prvé strmé stúpanie tomu vôbec nenasvedčuje. Je dosť sparno a tak mi prekonanie vyše 400 výškových metrov do Polichna dáva zabrať. Stará Huta a VígľašĎalej už idem príjemnou mierne zvlnenou a otvorenou krajinou. V Ábelovej, kde pôsobila Božena Slančíková Timrava, sa prvýkrát občerstvujem a zároveň vnikám do zvláštnej miestnej atmosféry tohto zabudnutého kúta Slovenska. Z Ábelovej idem na sever stále zvlnenou a prázdnou cestou s ojedinelými lazmi až prichádzam na rázcestie pri Starej Hute, na ktorom bočím doprava smerom na Vígľaš. Zo sedla Stará Huta je to veľmi príjemný zjazd. Prechádzam popri viacerých lazoch, moju pozornosť upútava na obzore sa objaviaca Poľana. V Slatinských Lazoch opúšťam pohorie Ostrôžky, ktoré mi poskytlo ozaj príjemný cyklistický zážitok, a to najmä vďaka prázdnym cestám s lahodným profilom. Okolo PoľanyZ Vígľaša idem poľnou cestou vedúcou do Očovej, ale po chvíli sa otáčam, pretože cesta je po dažďoch rozbahnená. A tak do očovského hostinca prichádzam asfaltovou cestou cez Holcov Majer. V Zolnej opúšťam Zvolenskú kotlinu. Začínam sa vnárať do obľúbeného podpolianskeho kraja, kde platí pravidlo: Pod Poľanou - radosť šliapať do pedálov. Za Ponickou Hutou sa dostávam do úzkej Veľkej doliny, ktorá ako Martinova dolina pokračuje hlboko pod hrebeň Poľany. Nachádzam sa na známej cykloceste Okolo Poľany, ktorou prichádzam do Strelníkov. Tu v Krčme po Vartou vychutnávam nielen bryndzové halušky, ale aj príjemný podvečer v malebnom kraji v strede Slovenska. Posilnený stúpam hore na Chatu pod Hrbom (1 068 m). Stúpanie je strmšie ako z opačnej strany od Osrblia, ale okolité krajinné scenérie a túžba po znovuobjatí milou chatou mi značne pomáhajú v ceste nahor. Ubytovávam sa v tradičnej izbe číslo 13 a v spoločnosti milých chatárov Zitky a Jozefa trávim veľmi príjemný večer. Dnes som prešiel pohoria Ostrôžky a Poľanu v dĺžke 105 km s prevýšením 2 010 m. Hrb - stred SlovenskaNa druhý deň ráno nevynechám kochanie sa pohľadmi na kopec Hrb - stred Slovenska. Z Chaty pod Hrbom schádzam do Osrblia veľmi pekným krajom, ktorí majú radi aj mackovia. Popri Čiernom Hrone prichádzam do Čierneho Balogu, kde na staničke dopĺňam pohonné hmoty a teším sa z atmosféry obnovenej horskej železničky. Cesta ďalej do sedla Chlpavica je nielen malebná, ale aj kvalitná, až tesne pod sedlom sa mení na terénnu. V ďalšom sedle Zbojská fotím ozubnicový vláčik, premávajúci na trase Tisovec-Brezno. Ďalej stúpam asfaltovou cestou dolinou Kopačno, na konci ktorej odbočujem doprava. Kučalach a sedlo BurdaUž len lesnou cestou prichádzam na Kučalach a serpentínami sa dostávam na rázcestie vo výške 1 208 m pod Fabovou hoľou. Keď prichádzam do sedla Burda, začína hrmieť. Preto sa v tomto malebnom rudohorskom sedle nezdržujem a spúšťam sa dolinou Hronec do Závadky nad Hronom. Búrka ma stále straší, ale do Heľpy prichádzam suchý. Tu mám šťastie, pretože v hostinci Annapolis dostávam ešte aj teplý obed a prečkávam krátky letný dážď. Cestou hore do sedla Priehyba sa mi ide veľmi dobre, pričom neodolám jahodovým poliam a vychutnám si zopár sladučkých postriekaných jahôdok. Čierny VáhZo sedla Priehyba idem do Čierneho Váhu 15 kilometrovým samospádom. V doline Ráztoka ma srdce zabolí pri pohľade na zdevastované okolie. A to nielen prírodným živlom, ale aj drastickou ťažbou. Údolím Čierneho Váhu prichádzam do peknej obce Liptovská Teplička, ktorá bola vyhlásená ako slovenská dedina roka 2007. Má krásne okolie, na ktoré dohliada majestátna Kráľova hoľa. V štýlovej kolibe Turnička si doprajem výdatnú večeru, pričom v duchu rekapitulujem dnešnú etapu, ktorá by sa mohla volať štvorsedlová, pretože viedla cez štyri horské sedlá. Tri boli v Slovenskom rudohorí: Chlpavica (891 m), Zbojská (726 m) a Burda (1 006 m), štvrtým bola nízkotatranská Priehyba (1 190 m). Alebo aj štvormašinková, pretože viedla popri štyroch lesných železničkách: čiernohronskej, tisoveckej ozubnicovej, závadskohroneckej a čiernovážskej (posledné dve sú žiaľ už len bývalé). Každopádne to bola krásna karpatská etapa s visačkou stredoslovenská. Viedla cez pohoria Veporské vrchy a Nízke Tatry a mala parametre 115 km s prevýšením 1 835 m. Liptovská Teplička, smer Tatry"Dovidenia a veľká vďaka!" - lúčim sa s mimoriadne pohostinnou rodinou Géciových-Červenkových v tretí deň ráno pri odchode z Liptovskej Tepličky. Vo Vikartovciach odbočujem pri kostole doľava. Lesnou cestou prechádzam cez Kozie chrbty do peknej Lopušnej doliny, a odtiaľ už po asfalte vchádzam do Svitu. Keď sa blížim k Tatrám, začína sa poriadne zmrákať. Po chvíli prichádza pravá letná búrka, ktorú prečkávam v Gerlachove. V Tatranskej Polianke sa napájam na Cestu slobody, ktorou cez Smokovce prichádzam do Tatranskej Lomnice. Tu sa zastavujem na obed v osvedčenej Gazdovskej izbe pri železničnej stanici. V Kežmarských Žľaboch odbočujem doprava na Tatranské Mlynčeky a v miernom zjazde ma potešuje pohľad na obnovujúci sa tatranský les po ničivej vícbrici v roku 2004. Levočské vrchy a Čierna horaČochvíľa sa predo mnou objavujú Levočské vrchy s výraznejšou vyvýšeninou, ktorou je ich najvyšší vrch Čierna hora (1 289 m). Už sa teším na ponorenie do ich lona, pre cyklistov obzvlášť príjemného. Vchádzam do starobylého Kežmarku a popri hrade pokračujem cez Ľubicu do Levočských vrchov. V časti Ruskinovce sa zastavujem pri kaplnke, pripomínajúcej násilné vysťahovanie rovnomennej obce v roku 1951. Putovanie je veľmi príjemné, panenská krása a ticho Levočských vrchov sú povznášajúce. Dosahujem sedlo Dvorce (tiež bývalá obec) s výhľadmi na zelené levočské more. Dlhším zjazdom schádzam do Levočskej doliny. Tu sa ubytovávam vo veľmi peknom zariadení Kováčova vila. Jej majiteľom je zaslúžilý turista Ernest Rusnák a okamžite sa presviedčam, že cykloturista je tu ozaj vítaný. Dnešná etapa cez Kozie chrbty, Vysoké Tatry a Levočské vrchy merala 80 km pri prevýšení 1 030 m. Štvrtý deň začínam dopíjaním kalicha krás Levočských vrchov. Po vyšliapaní na kopec nad Toryskami viem svoje. Čaká ma 35 km dlhý mierny zjazd popri rieke Torysa cez Tichý potok až do Lipian. V Lipanoch zastavujem a počas obeda preciťujem práve absolvovanú cyklistickú lahôdku. Zoznamujem sa so skupinkou mladých ľudí, putujúcou na levočskú púť na bicykloch. Ideálne spojenie fyzična a duchovna! V páľave letného dňa sa vydávam ďalej v ústrety Čergovu. Cestou zastavujem v Ľutine v hostinci "U Reviľčaka". Tu trávim pomerne dlhú chvíľu - na svedomí to majú dvaja: priateľský majiteľ Pali Falat a výborný penivý mok. ČergovĎalej hore Čergovom sa mi ide fajn. Bodaj by nie, keď idem v najmilšom pohorí po dobrom občerstvení! Cez Majdan a Ambrušovce prichádzam na Chatu Čergov (917 m), V tradične priateľskej atmosfére sa cítim ako doma. Slnko je pomerne vysoko, a tak sa rozhodujem vyjsť na vrch Čergov (1 050 m). Po pohladení vrcholového samorastu a ukojení očí výhľadmi schádzam do Hertníka, tradičného (a jediného stáleho) etapového miesta Karpatiatour. Tu v starorodičovskom dome trávim štvrtú noc, v nohách mám dnes 78 km a 1 105 m prevýšenia cez pohoria Levočské vrchy a Čergov. Hertník a BardejovPiatu etapu začínam miernym klesaním z Hertníka do Bardejova, kde odbočujem doprava smerom do Ondavskej vrchoviny. V Lukavici a v ďalších obciach ma upútavajú pekné kostoly. Je nedeľa a v kostoloch sa konajú sväté omše. Začínam si viac všímať kostoly a erby obcí, ktorým odteraz venujem časté fotozastávky. Za Kožanmi sa cesta dvíha a mení sa na rozbitú, z kopca nad dedinou sú mi odmenou za výstup v letnej páľave ďaleké pohľady na zvlnenú Ondavskú vrchovinu. Stúpaním z Radomy sa dostávam na územie ďalšej vrchoviny - tentoraz Laboreckej. Prechádzam pekným krajom, pred Stropkovom prudšie klesám do otvorenejšej kotliny. Po obede v Stropkove sa vydávam ďalej na severovýchod, až prichádzam k vytúženému Havaju. V Havaji penivý mok nielen kompenzuje penivý oceán, ale aj umocňuje vzácne havajské chvíle. Náhodné stretnutie s košickými cykloturistami v penzióne Andy v Medzilaborciach ma presvedčia, že Slovensko je malé. Zároveň si však uvedomujem, že je aj mimoriadne pekné a pestré. Podvečer prichádzam do rekreačného zariadenia Danová, cyklopočítač ukazuje dnešných 95 km a 1 280 výškových metrov. V Danovej nachádzam výbornú atmosféru a pohostinnosť majiteľa Jana Komišáka a po príjemne strávenom večeri aj sladký spánok. Palota a Laborecké sedloDosiahnutím Laboreckého sedla (710 m) za Palotou v šiesty deň ráno vstupujem do poľských Beskýd. Zvlnenou krajinou prichádzam k rázcestiu, kde odbočujem vľavo na úzku cestu do Smolnika. Idem oblasťou, ktorá bola po 2.svetovej vojne násilne vysťahovaná. Teraz pomaly ožíva, a to aj turisticky. V Mikowe odbočujem doprava, na rázcestí je osadená jedna z mnohých informačných tabúľ tunajších cyklociest. Kamenistou cestou dosahujem sedlo Zebrak (816 m) a ľudoprázdnymi hustými lesmi Bieszczad prichádzam do doliny Bystre, kde kotvím v rekreačnom stredisku s bazénom pod lesom. Plavky žiaľ nemám, a tak sa musím uspokojiť s vnútorným kúpeľom. Po krátkej zastávke v mestečku Baligród idem ďalej kopcovitou krajinou až prichádzam k známym Solinským jazerám. Cestou popri rieke Solinka vchádzam do Cisny, cieľa dnešnej etapy. Dnes s om prešiel 89 km a nastúpal 1 375 metrov. Po večernom posedení pri penivom moku v krčme Troll s tichým Trollom usínam v útulnej izbe na súkromí. BieszczadyPosledný siedmy deň kvôli búrkam a dažďu vyrážam z Cisny neskôr. Druhýkrát počas tejto túry prechádzam cez Majdan (po čergovskom tentoraz poľský), a stúpam cez Roztoki Gorne do hraničného Ruského sedla (801 m). V sedle sa objavujú pekné výhľady na Bukovské vrchy, nazývané aj Poloniny. Kľukatou cestou, šmykľavou po daždi, pozorne schádzam do doliny. Zastavujem na území bývalej osady Ruské, ktorá zanikla pri výstavbe vodnej nádrže Starina. Tu pri kaplnke a zarastenom cintoríne opätovne preciťujem kruté osudy mnohých karpatských vysídlených dedín. V obci Topoľa navštevujem najprv drevený kostol s vojenským cintorínom. A potom krčmu, pripomínajúcu reálny socializmus, v ktorej je už na poludnie veľmi veselo. Za Uličom na ceste do Uble pri hranici s Ukrajinou prvýkrát počas tejto púte neuniknem dažďu. Dážď bol krátky, ale krátka je aj moja radosť z jeho konca. V stúpaní mi zrazu padá sedlo - praskla sedlová skrutka! Blízka, mne neznáma Ukrajina, ma asi nechcela nechať len tak prejsť. Vraciam sa do Uliča, kde v miestnej krčme nachádzam rýchlu technickú pomoc. A tak môžem v sedle bicykla pokračovať ďalej - i keď inam, ako som mienil. Pekným krajom Polonín popri vodnej nádrži Starina prichádzam do Stakčína. Tu v stakčínskej krčme po dnešnej 72 km dlhej etape s prevýšením 970 metrov končím tohoročnú Karpatiatour. Za sedem dní som prešiel 634 km cez tucet pohorí pri prevýšení 9605 metrov. Spokojný a obohatený si opäť jasne uvedomujem, že karpatské hory a doliny sú úžasné. A preto Karpatiatour jednoducho musí byť! Pre telo i pre dušu… Itinerár Karpatiatour 2009 (trasa; km, výškové metre; pohoria)
Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názor zobrazit celou diskusi
1.8.2009 začal fungova» v malebnom sedle Chlipavica (891 m) vo Veporských vrchoch novopostavený Gazdovský dvor: http://m.rozvojvidieka.webnode.sk/chlipavica/ Keď som tadiaµ prechádzal necelý mesiac predtým, neboli ani náznaky tejto koliby. Kamaráti sa tam stavili v máji tohto roku, základné občerstvenie fungovalo. Poznámka: Na starąích mapách je uvedený názov Chlpavica, správne vąak vraj je Chlípavica (podµa toho, ľe tam chodili kravy chlípa» vodu (chlípa» = chlemstat: )). A teraz tam môľu turisti chlípa» penivý mok : )). Tak je to správne, tak to má by»!
KarolM: Gazdovský dvor v sedle Chlipavica je od agusta 2010 mimo prevádzky a pivo tam nenájdeą. Občerstvi» sa dá jedine zo studničky priamo pri kolibe a posedie» na vonkająích laviciach. Info nájdeą v novinkách na titulke http://www.zbojska.sk
To je smutné! Zatvorenie z technických príčin je moľno dielom byrokratov, skôr by som očakával ekonomické dôvody. A ľe nepremáva Zbojnícka strela pre zlý stav ciest, to je príznačné pre Slovensko. Veď lesné cesty nie sú vôbec udrľiavané, iba sú vyuľívané na drancovanie lesa pokiaµ sa dá. Len ako príklad uvediem lesné cesty, ktoré eąte nedávno boli celkom sluąné a bajkom zjazdné a teraz sú v katastrofálnom stave: Ambruąovce ? Čergov, Vojkovce ? Sµubica, Kluknava ? Čierna hora, Alpinka ? Kavečany, Hreąná ? Vysoký vrch, Slovinky ? Poráč. Slovensko by mohlo ozaj by» druhým ©vajčiarskom, ale samo sa vyberá cestou do stredoveku. A tie holoruby! Aj snímka v článku z oblasti Levočských vrchov- Dvorce je uľ historická, pretoľe sa tam za posledný rok urobili masívne holoruby a krajina sa zmenila na nepoznanie.((: Iste, je eąte mnoho krásnych a relatívne zachovalých lokalít, ale pri takomto trende sa to vąetko môľe rýchlo zmeni» ((:
Gazdovský dvor opä» funguje. Okrem nápojov sa tu dá aj dobre a lacno najes» (napr. polievka 1 EUR) ako aj turisticky prenocova». Zo sedla Zbojská tu premáva tzv. Zbojnícka strela. Strávili sme tu veµmi pekné chvíle začiatkom júla počas naąej akcie Karpatiatour 2011. Srdečne pozdravujem osadenstvo salaąa a predovąetkým milú pani Ivetu.
Další související články:+ Karpatiatour versus Alpentour+ Cykloakcia Karpatiatour 2007 (1) + Cykloakcia Karpatiatour 2007 (2) + Cykloakcia Karpatiatour 2007 (3) + Dva dny - dva kopce; Praděd a Dlouhé Stráně - dva nejznámější cyklistické výšlapy v Jeseníkách + Expedice Haluška, aneb dámská jízda Slovenskem + Beskydy na kole, kolem tří přehrad + Vážsko – Hornokysucká stezka + Hřebenovka Javorníků na kole + Litenčickou pahorkatinou křížem krážem + Na kole kolem České republiky, cyklovýprava za pár korun + Na kole na nejvyšší vrchol Drahanské vrchoviny + Slavkovský les na kole – nejen za hornickými památkami + Přírodní park Údolí Bystřice |
|