Čierna hora na bicykli, horská cykloturistika

Zeleným morom Čiernej hory (2)

Onedlho prichádzam k rázcestiu ciest v tvare T so smerovníkom, ktorý ukazuje pokračovanie modrej značky doprava do Ružína. Ja však odbočujem vľavo, po asi polkilometri sa na cestu zľava pripája chodník so žltou značkou. Klesaním sa dostávam k drevenej búdke, ktorá by v prípade núdze mohla slúžiť ako útočisko. Mierne zvlneným terénom prichádzam na kraj veľkej lúky s ojedinelými stromami.

Tieto lúky majú viacero názvov: Lodinské, Maloolodinské, Sedlické, ja sa držím najpoužívanejšieho názvu Hornádske lúky. Okolité prostredie je mimoriadne malebné, lúka dlhá 900 metrov je obkolesená lesom a na jej nepokosených okrajoch rastie veľa kvetov. Stretávam tu koscov, s ktorými prehodím pár slov a spúšťam sa lúčnou cestou pod okrajom lesa mierne dole.

Čtěte také: Zeleným morom Čiernej hory (1)

Cestou viackrát zastavujem a fotím pekné scenérie, pripomínajúce parkovú záhradu. Prichádzam na dolný koniec lúky, kde stojí ojedinelá súkromná chatka. Neďaleko stála aj známa turistická chata Nezabúdka, z ktorej však po požiari pred pár rokmi ostali len ruiny. Škoda jej!

Somár (701 m)

Opúšťam toto krásne prostredie a vnáram sa do lesa. Tu stretávam horského cyklistu, vyzerá rovnako prekvapený ako ja. Cyklistu v týchto končínách totiž stretávam prvýkrát. Po chvíli sa naľavo objavujú výhľady na východnú stranu, kde vidno milé Čergovské pohorie, typické kopce Stráže nad Prešovom ako aj tiahle Slanské vrchy (pardon: správne sú to Slansko-Zemplínske vrchy - dôkaz som podal v článku Tokaj Tour, ktorý vyšiel v Trekingu č. 3/2009).

Cesta ide úbočím kopca Somár (701 m), ktorý je najvyšším vrchom Sopotnických vrchov. Nepoznám pôvod tohto názvu, možno má v tom prsty neďaleká druhá najvyššia Tlstá (685 m). A asi pre istotu ich oddeľuje dravá Sopotnica, ale o tom potom. Po chvíli prichádzam na malý hrebienok, pod ktorým sa objavujú ďalšie lúky a ďaleké výhľady na Slansko-Zemplínske vrchy. Klesám strmšou cestou ku jednému z ďalších poľovníckych posedov. Lesnou cestou v stálom klesaní prichádzam na asfaltku v údolí Sopotnice v časti Imrichová poniže bývalého Pustého mlynu.

Údolie Sopotnice

Údolie Sopotnice je dlhé vyše 12 km a vedie nim dobrá, zväčša asfaltová cesta. Je to tichá a malebná dolina, ideálna pre rekreačnú cykloturistiku. Ťažko verne opísať túto peknú lokalitu. Nestor košických turistov Čeněk Čermák v článku Päť sopotnických mlynov (v zaujímavom a hodnotnom turistickom sprievodcovi "Okolím Košic", ktorý vydal Český spolek na Slovensku) ju opísal takto: "Údolie Sopotnice nás okúzli svojou krásou.

Romantické, trávnaté so žblnkotajúcim potôčikom, nad ktorým sa zdvíhajú skalnaté stráne so sviežou zeleňou borovíc a esteticky pôsobivými rozorvanými postrannými údolíčkami." Sopotnica je ľavostranný prítok Hornádu s dĺžkou len 15.5 km. Krátka, ale veľmi zaujímavá riečka. Na jej toku bolo ozaj až päť mlynov, ako vyplýva aj z názvu vyššieuvedenej Čeněkovej túry. Teraz sa nachádzam medzi druhým a tretím mlynom zdola. Ale poďme k tým zaujímavým mlynom pekne po poriadku.

Prvý najspodnejší mlyn tzv. dolný bol pod Červenou skalou blízko ústia do zúženého údolia Sopotnice. Druhý sopotnický mlyn je tiež dolný, ale Safkov (Savkov, na starších mapách Prokopov). Stredný mlyn sa volal Pustý, odtiaľ vedie žltá značka na Hornádske lúky. Pustý mlyn fungoval až do roku 1948.

O 2 km vyššie bol Prokopov mlyn (tzv. horný). Najvyšší piaty tzv. miklušovský mlyn bol poniže obce Miklušovce. Veľmi intenzívne mleli sopotnické mlyny aj počas 2. svetovej vojny, keď väčšie mlyny boli mimo prevádzku. Teraz už nemelú a len z niektorých zostali biedne pozostatky. Nezobrala ich však obyčajná voda, ale veľká vlna komančov, ktorej ničivosť cítime dodnes. Ale radšej sa mysľou vraciam späť do čiernohorskej zelene, kde pobýva moje telo aj bike.

Vydávam sa údolím Sopotnice vpravo mierne dole. V oblasti Safkovho mlyna asfalt končí a začína dobrá štrková cesta. Je to miesto, kde som prišiel z Ľubovca v poslednej etape prvého ročníka Karpatiatour a kde ma vtedy naháňala búrka, ktorej som úspešne unikol. Zároveň tu končia aj sopotnické lúčky a pokračuje už len čiernohorský les.

Údolie Sopotnice je tu úzke a má charakter prielomu. Cesta vedie útesom dosť vysoko nad riekou, ktorá tu vytvára aj malé pereje. Po 4 km vychádzam z lesa von do otvoreného terénu, nachádzam sa v lokalite Brezie (260 m).

Objavujú sa výhľady na protiľahlé kopce Hornádskeho predhoria (časť Čiernej hory) so známou Jánošíkovou baštou (523 m), vyhliadkovou a horolezeckou skalou. Sú to už desiatky rokov, keď sa ma tu starý kámo Karči snažil snažil horolezecky cvičiť. Známy slovenský horolezec Jožo Psotka (zahynul na Evereste) označil Jánošíkovú baštu ako materskú školu horolezectva, kde sa nájdu všetky horolezecké terény.

Obraciam zrak na protiľahlú stranu, kde sa vyníma kopec Humenec (618 m). Ten je národnou prírodnou rezerváciou najmä pre dubovo-hrabové porasty a najsevernejší výskyt vzácnych teplomilných rastlín ako dub cerový a plsnatý. Napájam na štátnu cestu, na ktorej odbočujem vpravo.

Čochvíľa som v obci Veľká Lodina, kde uskutočňujem štandardnú operáciu. Stáčam riadítka bicykla smerom na most cez rieku Hornád. Tu zastavujem a fotím pekné okolie a rieku, po ktorej sa niekedy plavili lode, z čoho je aj odvodený názov obce Lodina. Potom sa presúvam k hlavnénu cieľu tejto odbočky, ktorým je osvedčené pohostinstvo "U starej mamky".

Vchádzam dnu do útulného prostredia, na stenách visia rybárske pomôcky a trofeje v podobe preparovaných rýb. Objednávam si obľúbený plzenský mok. Ako sa mok pení, krčmár sa ma zrazu pýta, či bude dnes pršať. Prekvapuje ma jeho otázka, možno v ňom vzbudzujem dojem zálesáka, ktorý sa v počasí vyzná. Odpovedám múdro ako starý Číňan: "Keď prší teš sa, lebo i tak bude!"

"Ale my máme dnes pivný maratón a príde kapela, ktorá bude hrať vonku, takže by nemalo pršať", krčmár vysvetľuje svoj záujem. "Tak potom nebude!", reagujem ako skúsený politik a dávam si prvé hlty od doktora Plzňa (nakoniec: večer sa prehnala letná búrka, takže pršalo aj nepršalo - ako aj bude a nebude!). Na návšteve "U starej mamky" sa cítim veľmi dobre. Strávim tu ako vždy príjemné chvíle a občerstvený sa vydávam ďalej cestou popri Hornáde.

Ružínsky kras

Po 3 km som v ďalšej Lodine, tentoraz Malej. Fotím domček s nápisom Malá Lodina, ktorý patril k bývalej železnici. Po ďalších necelých 3 km prichádzam k dolnej hrádzi priehrady Ružín. Idem pod mohutným železničným mostom a po prejdení úzkeho prierazu sa ocitám v širšej lokalite. Vľavo je most do veľmi zaujímavej oblasti Ružínskeho krasu, kde objavili už množstvo jaskýň, z ktorých sú najznámejšie Veľká ružínska a Medvedia jaskyňa.

Cesta do Ružínskeho krasu sa po 2 km rozvetvuje do doliny Malý Ružinok (vľavo) a Veľký Ružinok. Pod Galovou sa cyklisticky dobre zjazdné cesty spájajú, odtiaľ je možné pokračovať na Vysoký vrch alebo do Košickej Belej. Mysľou sa vraciam späť k Ružínu, aj tu je cesta zaujímavá a je čo obdivovať.

Medzi stromami vidno sem-tam druhý breh priehrady, nad ktorým sa vyníma typická silueta Šivca, strážcu modrej krásavice (jeden z prívlastkov ružinskej priehrady) a Ružínskeho krasu. Kľukatou cestou v modrozelenom objatí ľavostranného Ružína a pravostranného čiernohorského lesa prichádzam na rázcestie neďaleko druhej hrádze (290 m).

Tu odbočujem doprava hore a po kilometri sa dostávam na úroveň druhej hrádze vo výške 330 m. Niekedy tu býval veľký detský (tzv.pioniersky) tábor, teraz je zväčša schátraný, niektoré objekty sú súkromné a upravené. Škoda toho tábora, mohol slúžiť ďalej ako skautský či trampský.

Tesne pred hrádzou odbočujem znovu vpravo hore. Strmšou asfaltovou cestou sa dostávam dvoma veľkými serpentínami na najvyšší bod tejto ružínskej cesty (475 m). Tu končí asfalt, ďalej pokračuje dobrá štrková cesta. Idem povyše chatovej osady Bujnisko a stále mierne zvlnenou lesnou cestou, kopírujucou brehy Ružína, prichádzam ku chate Marica. Tu som už v domácom teritóriu, v lone lesov na verande chaty vychutnávam mok i záver peknej túry v peknom počasí.

Cestou z Marice zastavujem na skalnatom brehu Ružína pri veľmi zaujímavej breze v tvare písmena V, kde robím obligátne foto. Toto písmeno charakterizuje zväčša victory čiže víťazstvo. V tomto prípade však možno symbolizuje veľkoleposť Čiernej hory v podobe pozoruhodnej symbiózy lesa a vody.

Keď prichádzam ku chate, natešený pes Bleky ma víta ako víťaza. Poškrabkaním za ušami ocením jeho vernosť i úprimnosť a rýchlo sa prezliekam do plaviek. Vnáram sa do ružínskych vôd. Keď sa vynorím spod hladiny, vidím vodu a lesy. Absorbujem túto krásnu atmosféru s prianím, aby som takéto zelenomodré cyklotúry robil dlho a často. Pretože: Čierna hora je zelená a modrá - pre pútnika viac ako dobrá!

Poznámka: Menej horský variant trasy Okolo Bujanova vedie miesto hrebeňa a Hornádskych lúk podhorím Čiernej hory cez obce Klenov a Miklušovce. Je vhodný pre cyklistických pôžitkárov, pretože možno na ňom vychutnať vyše 15 kilometrový mierny zjazd z rázcestia nad Klenovom údolím Sopotnice až ku Hornádu. Tento variant má dlžku 44 km pri prevýšení 600 m.

Základné údaje trasy "Okolo Bujanova" (km spolu, prevýšenie spolu)

Margecany - Bystrá (12 km, 470 m) - Hornádske lúky (18 km, 510 m) - údolie Sopotnice (22 km, 540 m) - Veľká Lodina (30 km, 550 m) - Margecany (48 km, 810 m)

Další související články:

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.