Bernské Alpy, Grindelwald-Grund a horská turistika - putovanie za krásami Bernských Álp (2)

Bernské Alpy, Grindelwald-Grund

Aj keď Eiger nie je najvyšším vrcholom v tejto časti švajčiarskych Álp, bezpochyby je medzi horolezcami a turistami najznámejším. A to predovšetkým vďaka svojej takmer kolmej severnej stene, vysokej 1 800 metrov, ktorá sa zapísala čiernymi písmenami do dejín horolezectva.

Kým samotný vrchol Eigeru bol horolezcami zdolaný už v roku 1858, jeho divoká, skalnými a snehovými lavínami bičovaná severná stena čakala na svojho pokoriteľa ešte dlhých osemdesiať rokov. Dovtedy si vyžiadala osem ľudských životov a medzi horolezcami získala nelichotivý prívlastok Stena smrti.

Na Eiger vystúpilo až nemecko - rakúske družstvo v zložení Fritz Kasparek, Heinrich Harrer, Ludwig Vorg a Andreas Heckmair. A tento úspech propagandisticky využilo vtedajšie Nemecko, ktoré ho vyzdvihlo jako jeden z vrcholných triumfov nacionálneho socializmu. Z tejto štvorice sa najznámejším stal Heinrich Harrer, ktorý sa neskôr preslávil ako autor svetoznámeho knižného bestselleru Útek do Tibetu, podľa ktorého bol neskôr nakrútený aj nemenej úspešný film.

Čtěte také: První část článku Bernské Alpy

V susedstve Eigeru sa týčia aj ďalšie dva impozantné vrcholy, 4 158 metrov vysoký Jungfrau a 4 099 metrov vysoký Monch. Vrchol Jungfrau, čo v preklade znamená Panna, bol pod svojim menom známy už koncom šestnásteho storočia. Zachytáva to topografická dokumentácia bernského lekára a prírodovedca Thomasa Schopfa. V tomto diele Schopf vysvetľuje aj pôvod názvu Jungfrau - prirovnáva neprístupnú, snehom a ľadom pokrytú horu k nedotknutej panne.

Pre návštevníkov Kleine Scheideggu, ktorí horolezectvu zrovna neholdujú, sa ponúka unikátna možnosť dostať sa do ľadového sveta alpských štvortisícoviek ozubnicovou železnicou, ktorá vedie z Kleine Scheideggu do sedla Jungfraujoch nachádzajúceho sa vo výške 3 454 metrov, kde sa nachádza najvyššie položená železničná stanica v Európe.

Železničná trať, ktorá začala prevádzku v roku 1912, vedie vnútrom severnej steny Eigeru vysekaným tunelom. Viac než deväťkilometrový úsek trate je tvorený mohutným oblúkom pretínajúcim stenu od svojho úpätia až po sedlo vtesnané medzi vrcholmi Jungfrau a Monch. Na konečnej stanici ozubnicovej železnice, ktorá sa tiež nachádza vnútri skalného masívu, nájdu cestujúci luxusný hotel, reštauráciu, predajne suvenírov, kino ale aj atraktívny ľadový palác s výjavmi zo života eskimákov vymodelovanými z ľadovej masy.

Vítanou atrakciou sú aj psie záprahy, ktorými sa návštevníci môžu previezť po zasnežených pláňach sedla Jungfraujoch. Ďalej môžu navštíviť vyhliadkovú terasu Sphinx vo výške 3 573 metrov dostupnú výťahom, z ktorej sú pekné výhľady na okolité horské masívy a tiež na najväčší alpský ľadovec Aletschgletscher, ktorý sa tiahne dĺžkou 24 kilometrov dolu do údolia. Pri dobrej viditeľnosti a troche šťastia je možné uvidieť v diaľke aj siluety pohorí Vogézy, Schwarzwald a Jura.

Po exkurzii na Jungfraujoch nás čaká opäť cesta "minivláčikom" ozubnicovej železnice najprv do Kleine Scheideggu a potom po prestúpení do súpravy spoločnosti Wengernalpbahn až do dolu do údolia, v ktorom leží známe horské centrum Grindelwald.

Trať železnice klesá horskými lúkami pomedzi roztratené farmárske obydlia, pričom sa nám stále ponúkajú nové pohľady na trojicu už spomínaných vrcholov Jungfrau, Eiger a Monch. Zostúpime až do stanice Grindelwald-Grund, v ktorej sa nachádza depo a dielne železničnej spoločnosti. Odtiaľ už opäť stúpame strmým svahom až do konečnej stanice Grindelwald.

Neveľké trojtisícové mestečko, nachádzajúce sa v nadmorskej výške 1 038 metrov je známe svojimi klimatickými kúpeľmi, ale aj ako obľúbené východisko turistických a horolezeckých výstupov a v zimnej sezóne tiež jako významné centrum lyžiarskeho športu.

Miestne horolezecké centrum ponúka návštevníkom Grindelwaldu okrem klasických turistických a horolezeckých výstupov aj bohatú ponuku moderných adrenalínových aktivít - canyoningu, ľadovcového Bungy jumpingu a paraglidingu.

V okolí Grindelwaldu nájdu návštevníci okolo tristo kilometrov značených turistických ciest, pre pohodlnejších turistov sú k dispozícii početné lanové dráhy na niektoré ľahšie dostupné vrcholy v okolí mesta.

Pri pobyte v Grindelwalde by sme nemali vynechať návštevu ľadovca Grindelwaldgletscher nachádzajúceho sa len pár desiatok metrov od hotela Wetterhorn. Po zaplatení vstupného nás čaká 890 schodov, ktoré nás privedú až na drevenú terasu z ktorej sa nám ponúka výhľad na tento najnižšie položený ľadovec v Bernských Alpách.

Druhou prírodnou atraktivitou Grindelwaldu je ľadovcová tiesňava Gletscherschlucht, sprístupnená systémom stúpačiek, rebríkov a mostíkov pripomínajúca tiesňavy a rokliny Slovenského raja. Po prechádzke kilometer dlhou tiesňavou sa môžeme na chvíľku zastaviť aj v neveľkom Kristallmuseu so zbierkou alpských minerálov, ktoré sa nachádza vo vstupnom areáli tiesňavy.

Po návrate do Grindelwaldu nás čaká ešte krátka návšteva miestneho cintorína, v ktorom odpočívajú mnohí známi horolezci ale aj menej známe obete hôr. V neďalekej fare pochádzajúcej z roku 1785 sa ešte na chvíľku zastavíme pri prehliadke miestneho národopisného múzea s expozíciou približujúcou život, prácu a históriu kraja ležiaceho pod štítmi Bernských Álp.

Švajčiarsko - krajina pod Alpami

Švajčiarsko - úradným názvom Švajčiarska konfederácia (Confederation Helvetica) pozostáva z 25 kantónov. V dvadsiatich z nich je úradným jazykom nemčina, v šiestich francúzština, v jednom kantóne talianština a ďalšom rétorománčina, ktorou dnes hovorí len jedno percento obyvateľstva. Zostávajúce obyvateľstvo, väčšinou cudzinci, hovorí ešte ďalšími rôznymi jazykmi.

Švajčiarsko je viacnárodnostný štát so siedmimi miliónmi obyvateľov a s rozlohou 41 293 km². Reliéf krajiny je prevažne hornatý, šesťdesiať percent země pokrývajú Alpy, zvyšok územia zaberá Švajčiarska plošina a pohorie Jura. Významným prírodným prvkom sú tiež rieky a početné jazerá, ktorých je takmer dvetisíc a ich hladiny zaberajú približne päť percent krajiny. Z nich najväčšie sú Ženevské a Bodamské.

Dôležitými rozvodiami sú niektoré horské priesmyky. Najväčšia rieka Rýn odvádza do Severného mora šesťdesiaťosem percent všetkých vôd, ďalšie rieky jako Rhona, Ticino a niektoré menšie toky ústia do Stredozemného mora. Výnimkou je Inn, ktorý vteká do Dunaja a tak jeho vody končia v Čiernom mori. Hlavným mestom krajiny je Bern, ale najväčším a najdôležitejším obchodným a finančným centrom krajiny je Zurich. Ďalšími významnými mestami sú Ženeva, Bazilej, Lausanne, Luzern, St. Gallen a Lugano.

V 2. storočí před n. l. sídlili na území dnešného Švajčiarska keltské kmene, z ktorých kmeň Helvétov dal neskôr krajine meno. Východná časť krajiny bola obývaná Rétorománmi, ktorí tu žijú dodnes. V roku 58 pred n. l. mali v niektorých alpských priesmykoch svoje stále vojenské tábory Rimania.

V 5. storočí si toto územie podrobili germánski Allemani, západné oblasti sa stali korisťou Burgunďanov. Neskôr boli obidva tieto kmene porazené Frankami a v roku 843 bola časť zeme pripojená k Východofranskej ríši. V roku 1033 sa stalo územie dnešného Švajčiarska súčasťou Svätej ríše rímskej a začalo byť ovládané Habsburgami.

V 13. storočí v bojoch proti Habsburgom vytvorili centrálne kantóny Scwyz, Uri a Unterwalden Večný spolok (1291), ktorý bol počiatkom švajčiarskeho štátu. V 14.-15. storočí sa k spolku pridávali ďalšie kantóny a keď Habsburgovia stratili posledné dŕžavy, Švajčiari získali na vojenskom poli uznanie celej Európy.

Napriek tomu však krajina nebola jednotná. Nástup reformácie (Kalvín, Zwingli) viedol k otvorenému boju medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi. Napriek týmto vnútorným rozporom sa Švajčiarsko nezúčastnilo tridsaťročnej vojny. Tá mu však paradoxne Vestfálskym mierom v roku 1648 priniesla suverenitu a slobodu kantónov.

V krajine však nenastal mier, nasledovali ďalšie boje. Švajčiarsko si napriek tomu udržalo neutralitu až do roku 1794, kedy väčšiu časť krajiny okupovalo Francúzsko. V roku 1813 Švajčiarsko opäť obnovilo svoju nezávislosť a do spolku boli prijaté posledné kantóny.

Po poslednej občianskej vojne v roku 1848 vznikla po vzore USA ústava spolkového štátu. Hlavným mestom krajiny sa stal Bern a Švajčiarsko sa stalo útočiskom mnohých významných medzinárodných inštitúcií ako sú Červený kríž, Liga národov alebo Ženevská konvencia. Neutralitu si krajina udržala aj počas obidvoch svetových vojen, čím si významne hospodársky pomohla a Švajčiarsko sa stalo jednou z najvyspelejších krajín sveta.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.