Treking > Naše vrcholy > Slopský vrch (789 m n. m.), etymologický pôvod názvu Slopského vrchu
Slopský vrch (789 m n. m.), etymologický pôvod názvu Slopského vrchuSlovo slop v zemepisných názvoch24.2.2011 | Jozef Cyprich
Kto čítal pozorne môj článok Cez Langáč pod Vápeč, zaregistroval aj krátke pozastavenie sa pri názve Slopského vrchu (789 m). V tom čase mi iné nenapadlo, len spájať ho s takmer "krčmovým" slovesom slopať, teda nadmerne piť. Tak ako ho uvádzajú naše slovníky, vrátane spisovného jazyka. Nedávalo mi to však zmysel. A situáciu, kedy vaše vnútro neustále nahlodáva nevyriešená otázka, poznáte. Naviac, ak si spomeniete na ďalšie mená a názvy, ktoré by mohli mať spoločný základ:
Kde nepomohli slovníky, určite nesklame všemocný internet. Vyhľadávače spoločný základ slov "slop" aj našli. Dokonca mi ponúkli aj "slope". Avšak ako anglické výrazy. Nevzdal som sa. Všetky nádeje som vložil do Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave. Konečne! Asi po piatich dňoch prišiel mailom odkaz na článok Vlada Uhlára uverejnený v odbornom časopise Slovenská reč č. 4 z roku 1980. Periodikum som našiel aj v elektronickej podobe. Na strane 213 začínal článok s názvom Príslop, slop, prieval, priehyba. Už len stručne. Slovo slop sa vyskytuje (vyskytovalo) najmä na hornom Ponitrí a jeho význam je jednoznačný a zjavný: označuje jamy, ktoré vznikajú na ceste pôsobením vody na miestach, kde je mäkší pôdny podklad, a to v poli i na horách. Dokonca aj na udržiavaných cestách, kde je dajaká technická chyba v skladbe vozovky. Neskôr sa pomenovanie prenieslo aj na umelo vyhĺbenú jamu na chytanie zverov (medvede, vlky), pričom sa vžil názov slopec (klepec, pasca). A na záver jedna zaujímavosť, pre niekoho aj malé prekvapenie. Ako sa ukázalo, mal som viac veriť aj elektronickému médiu. Anglické sloveso slop znamená striekať, rozliať, podstatné meno slope zase sklon, svah, zráz. Obidve do našich úvah pozoruhodne zapadajú. Nečudujme sa, do Anglicka ich priniesli starí Kelti. A tí, skôr ako skončili na ostrovoch, boli aj na našom území. A Slopský vrch, ktorý bol na začiatku a toto všetko spôsobil, má všetky tieto vlastnosti: na jeho svahoch je niekoľko prameňov, chodníky i lesné cesty sú tu podmáčané a samotný vrchol je na strane k obci Dolná Poruba nebezpečne strmý. Líbil se vám tento článek? Diskuse k tomuto článkupřidat názor zobrazit celou diskusi
...je vcelku častý karpatský toponym. V Rumunsku je jich několik. Výkladový slovník rumunątiny praví: paseka, mýtina, světlina (řídký les). Etymologie: slovanského preslopu. (nad E a U je oblouček)
U rumunského "prislop" jsem význam paseka ani mýtina nikdy neslyšela, byť jej tak definuje DER (Candrea, Etymologický sl. rum.), zato DEX (rum. výkl. slovník) jej definuje jako "průsmyk ve formě sedla, nacházející se ve výšce", s poznámkou "etymologie neznámá". Název Prislop popisu z DEXu často odpovídá. Jestli i Příslop u Hrozenkova, nemůžu říct.
Zdravím, Vaąe informace jsou zajímavé, ale na jednu obec jste zapomněli, a to je Slopné na Valaąsku, rodiątě ľokeje Váni, a ten název si myslím je zcela zjevně od toho, ľe v této obci se řádně slopalo...samozřejmě slivovička... :-)
A ZABUDOL SI POVEDAT ZE TAM ZIJE VELE JAZVECOV NA SLOPSKOM VRCHU...
(JURAJ HOMOLA,
06.12.2011, 14:17
)
:-d
alespoň budu vidět, kam se vydat s fotoaparátem za jezevci. Zatím se mi jej nepodařilo ve volné přírodě nafotit. A Joľovi "vynadám", ľe to s těmi jezevci zatajil :-)).
Další související články:+ Cez Langáč pod Vápeč - Strážovské vrchy, Trenčianska vrchovina+ Utajené skalné okná Strážovských vrchov + Výstup na Vápeč, nejkrásnější horu Strážovských vrchů + Strážovské vrchy trochu jinak + Strážovské vrchy – Vápeč a Baske |
|