Hundstein - zelená strecha Európy na horskom bicykli

Hundstein alebo zelená strecha Európy na bicykli

O najvyššom vrchu Európy sa niekedy vedú polemiky. Alpský Mont Blanc (4 807 m) je síce všeobecne uznávaný ako európsky kráľ, ale nemôže kľudne vládnuť. Niektorí ho totiž znervózňujú tvrdením, že najvyšším vrchom Európy je Elbrus (5 642 m) na Kaukaze. Sú to zväčša Američania, ktorí Európu veľmi dobre nepoznajú a Rusi, ktorí by chceli mať kráľa na svojom území. V tomto sa napodiv svetové veľmoci zhodnú! Mont Blanc či Biely kopec - napoly Francúz, napoly Talian - to tak vôbec nemá ľahké.

Existuje však aj iný európsky kráľ kopcov s prívlastkom zelený. Vládne kľudne a v ústraní, pretože je nenápadný a pomerne neznámy. Volá sa Hundstein a trón má v Rakúsku. Nie je veľmi vysoký, meria 2 117 metrov. Môžete sa spýtať, čo to znamená zelený kráľ?

Je to kopec s najvyššou nadmorskou výškou, ktorý nie je skalnatý, ale je pokrytý zeleným trávnatým kobercom. Inými slovami zelená strecha Európy. A tento kráľ má navyše aj niečo veľmi sympatické. Je dosiahnuteľný bicyklom a žije v symbióze s vrcholovou chatou Statzerhaus - zdrojom penivého osvieženia. Dostatočne silná motivácia pre horského cyklistu všetkých vekových aj výkonnostných kategórií!

Veľmi rád navštevujem Rakúsko. Je to pekná a čistá horská krajina, ktorá uspokojí každého turistu. Strmé alpské štíty a množstvo rôznych horstiev vytvárajú podmienky pre pestré športové aktivity, od špičkového horolezectva až po rekreačnú turistiku. A to všetko v nádhernom prostredí s výbornou infraštruktúrou, množstvom horských chát a príjemnými ľuďmi.

Obzvlášť vľúdná je táto alpská krajina k cykloturistom. Hustá sieť vyznačených cyklociest rôznej obtiažnosti vytvára širokú paletu možností, z ktorej sa dajú vyberať túry na mieru. Cyklotúry sa dajú naplánovať aj podľa spoľahlivých máp mimo vyznačených ciest. Viackrát som tak učinil a môj plánovaný itinerár sa vždy zhodoval s realitou. Na Slovensku to nehrozí, mapy sú do značnej miery mätúce (avšak všetko zlé je na niečo dobré, je tu zase viac dobrodružstva…).

Mimoriadne zaujímavá je oblasť rakúskych jazier a horských údolí. Tu sa dajú kombinovať vodné a horské športové aktivity nespočetnými spôsobmi. Pri rakúskych jazerách medzi horami sme na bicykloch a v plavkách strávili viacero letných rodinných dovoleniek. Vždy sme boli veľmi spokojní a radi sme sa vracali do tohto horského vodného raja. Väčšinou to bolo v mimoriadne malebnej oblasti Salzkammergut. A čo je veľmi zaujímavé a príjemné, voda v týchto jazerách dosahuje v lete teplotu mora. Kúpať sa v jazere pod horami vyššími o takmer o 1 200 metrov, ako je to napríklad v jazera Langbathsee, je nevšedný a silný zážitok.

Prohlédnout fotky k článku

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Zellerské jazero

Zell am See pod Smittenhöhe

Cestou k Enzianhütte

Enzianhütte

Smittenhöhe

Na obzore Hundstein

Cesta na Hundstein

Hundstein - zelená strecha Európy

Alpská bikerka

Pivo a bike k horám patria

Kamenné more a jeho kráľ Hochkönig s čiapočkou

Na zelenej strech Európy

Vrcholový kríž na Hundsteine, vzadu Birnhorn

Pohľad na severozápad

Na vrchole Hundsteinu

Pohľad na severozápad s Birnhornom

Podvrcholové ovce

Kamenné hory spod vrchola

Cesta dole na Maria Alm

Krajina pod Kamenným morom

Hundstein však ostával pre mňa dlho utajený. Až do vlaňajšieho leta, keď sme navštívili oblasť Zeller See, ktorá je tiež chutným horsko-vodným bonbónikom. V jazere sa dá kúpať, na pobreží sú viaceré pekné pláže. A na všetky stranách sú vysoké hory, neďaleko na juhu sa nachádza najvyšší horský masív v Rakúsku známy Grossglockner. V tesnej blízkosti jazera sa na západnej strane vypínajú Kitzbüheler Alpen a na východnej strane Dientener Berge, kde sa nachádza aj spomínaný Hundstein - zelený kráľ Európy a zároveň najvyšší vrch tohto pohoria.

Vápencové pohorie Dientener Berge je veľmi zaujímavé - je nižšie a oblejšie, preto je ideálne pre lyžiarsku turistiku a cykloturistiku. V nižších polohách je zalesnené, vyššie sú alpské lúky a trávnaté hole. Toto zelené pohorie je obkolesené značne vyššími a známejšimi horskými obrami a preto žije kľudnejším životom v ich ústraní.

Je krásne letné ráno, keď vychádzame z nášho penziónu v Schüttdorfe a sadáme na bicykle. Po rekreačnej cyklojazde v krásnom prostredí okolo jazera a Maishofenu prichádzame do Thumersbachu. Manželka, uprednostňujúca vodu a slnko, ide na peknú miestnu pláž. Ja, uprednostňujúc hory, pot a mok, sa vydávam do hôr po značenej cykloceste smerom na zelený trón Európy - kopec Hundstein. Začínam v nadmorskej výške 760 m, na vrchol je to slušné prevýšenie 1 360 metrov. Odhodlaný začínam postupne odhryzávať metre z kopca, ktorý je už od začiatku dosť strmý. So stúpajúcou výškou sa mi odhaľujú čoraz krajšie pohľady na jazero a protiľahlé Kitzbüheler Alpen.

Cesta ide väčšinou otvoreným terénom cez lúky a tak sa dokonale kúpem nielen v slnečných lúčoch, ale aj v pote. Čo by však človek neurobil pre vrcholové pivo a tretí penivý kúpeľ, ktorý všetko na pohodu obráti? Okrem tejto motivácie mi výstup uľahčujú výhľady na okolité pekné scenérie. Ako na dlani je Zellerské jazero a oproti ležiace Zell am See. Nad ním sa vypína hora Smittenhöhe (1 965 m), na ktorú vedú aj lanovky. Čochvíľa sa objavuje ľadovec Kitzsteinhorn, známy najmä lyžiarskymi terénmi. Robím časté fotozastávky, ktoré mi umožňujú naberať dych.

Po 5 km prichádzam ku chate Enzianhütte (1 250 m). Sadám si za stôl pred chatou a dávam si zaslúžený penivý mok, ktorý sa mi ihneď obracia na krv. Čochvíľa prichádza zhora ku chate cyklista, s ktorým sa dávam do reči. Moja nemčina je asi taká ako jeho angličtina. Naša komunikácia preto neprebieha veľmi plynule. Napriek tomu sa od neho dozvedám podstatné skutočnosti. Ide z vrcholu Hundsteinu, cesta je ďalej veľmi strmá kamenistá a bicykel je treba v hornom úseku tlačiť. Po týchto informáciach začínam v duchu pripúšťať myšlienku, že na vrchol pri takýchto náročných podmienkach vzhľadom k obmedzenému času nedôjdem.

Za chatou sa sklon cesty zmierňuje a začína les, ide sa mi oveľa lepšie. Prichádzam na rázcestie ciest Tödlingalm (1 500 m), sprava sa pripája cesta z Brucku an der Grossglocknerstrasse (východisko na famóznu horskú cestu, ktorá sa dostala dokonca do jeho názvu). Veľmi dobre vidno údolie Pinzgau a výrazný Kitzsteinhorn. Cesta začína byť čoraz kamenistejšia a strmšia, je však zjazdná v sedle bicykla. Postupne stretávam zhora idúcich cyklistov, medzi nimi aj zrelé cyklistky. Majú môj obdiv a zároveň mi vŕta v hlave, ako asi vyšli hore. Keďže ja sa hore dosť plahočím, začínam mať pocity menejcennosti (až neskôr som zistil, že z Maria Alm vedie na vrchol druhá zásobovacia miernejšia cesta a že táto cesta sa používa najmä ako zostupová). Prvýkrát sa na obzore objavuje Hundstein - cieľ alebo aspoň sen dnešnej cyklotúry. Vyzerá dosť ďaleko…

Pokračujem vyhliadkovou kamenistou cestou Kammweg, jej povrch sa postupne zlepšuje a sklon zmierňuje. Pomedzi zakrpatelé stromy prechádzam na druhú stranu hrebeňa. Tu sa otvárajú nové južné a východné výhľady na alpské kopcovité more. Som už v nadmorskej výške 1 750 m, cesta je relatívne dobrá a stúpanie miernejšie. Vďaka panoramatickým výhľadom a strmým úbočiam má cesta pravý vysokohorský charakter. Veľmi pekné výhľady sú na Vysoké Taury, moju pozornosť priťahuje zaujímavý dvojhrb Bernkogel. Dopovaný nádherným prostredím v pohode cez Ebnerscharte (1 873 m) prichádzam k rázcestníku pod Ochsingerom. Širšia cesta pokračuje traverzom ku chate na Gruber Alm, doľava smerom na Hundstein pokračuje už len strmší chodníček. Po chvíli prichádzam do sedielka pod Ochsingerom (1 931 m).

Na severnej strane sa objavujú nádherné výhľady na hory Steinernes Meer, ako aj na podhorskú krajinu. Zastavujem a sadám si do mäkkej trávičky. Vyťahujem pivko v plechu s tým, že sa uspokojím s dosiahnutím tejto méty a vydám sa späť dole. Všímam si malý drevený kríž s fotkou cyklistu a textom. Je spomienkou na Lutza, ktorý zahynul na biku v dôsledku prasknutého rámu. Trochu mrazivá informácia v horúcom lete. Zrazu zbadám cyklistov, schádzajúcich strmým terénom zhora. Niektorí idú dosť rýchlo, obdivujem ich zručnosť i odvahu. Hladinu adrenalínu majú iste vysokú a na prípadné technické problémy sotva myslia. Postupne prichádzajú do sedielka a zastavujú. Všetci sú špičkovo vyzbrojení aj vystrojení. Ako posledná prichádza horská cyklistka, ktorá sa mihne v hľadáčiku môjho fotoaparátu. Okamžite cvakám spúšť. Podarilo sa! Môžem sa tešíť z pekného fota, zachytávajúceho hory a bikerku v akcii.

Oslovujem mladých rakúskych cyklistov a prezvedám sa, aká cesta vedie na vrchol. Vravia, že je hodne strmá, avšak vehementne ma presviedčajú, aby som šiel hore. Je odtiaľ nádherný výhľad a urobil by som vraj veľkú chybu, keby som tam nevyšiel. Ich oduševnelý opis kopca ma tak zaujal, že sa rozhodujem pokračovať ďalej. Medzičasom sa skupinka cyklistov vydáva po úzkom hrebeňovom chodníku smerom na chatu Waldheim. Obdivujem tieto parádne singletracky a ticho im závidím, že sa môžu vyžívať z pohybu vo vysokohorskom prostredí v sedle bicykla bez obáv z porušenia zákona. Bikeri v Rakúsku jazdia po horách takmer všade a pritom tamojšia príroda je v oveľa lepšom stave ako na Slovensku. Napadá mi, dokedy budú na Slovensku platiť nezmyselné zákony, zakazujúce bicyklovať dokonca po lesných cestách.

Nechcem si však kaziť euforické pocity hlúpou politikou a tak sa myšlienkami rýchlo vraciam do príjemnej reality. Vydávam sa hore úzkym strmým chodníkom s odhodlaním dosiahnuť ospevovaný vrchol Psej skaly (čo v preklade názov Hundstein znamená). Cyklotúra na Hundstein je opísaná v jednom sprievodcovi aj takto: "Bombastická túra pre jazdcov s pevnými lýtkovými svalmi a istou jazdnou technikou. Je poriadnou skúškou výkonnosti, vytrvalosti a pevnej vôle.." Napínam preto predovšetkým lýtkové svaly a snažím sa vyjsť na bicykli čo najvyššie. Na chvíľu schádzam dole z bicykla a tlačím ho, po pár metroch však opäť šliapem s vervou do pedálov.

Očakávam spomínané príkré stúpanie, na ktorom bude treba bicykel tlačiť. Sklon chodníka sa však postupne zmierňuje, až prichádzam na rázcestie so širokou štrkovou cestou. Tá vedie z Maria Alm a pokračuje na vrchol Hundsteinu s chatou Statzerhaus. Ocitám sa blízko pod vrcholom, čo by kameňom dohodil. Tu zrazu zisťujem, že som vlastne vyšliapal to, čo som mal tlačiť. Jednoducho neznalosť terénu a očakávanie horšieho ma vyburcovali k prekonaniu toho najhoršieho. Veľmi zaujímavo mi k tomu gratuluje Hochkönig - kráľ protiľahlého pohoria, ktorý si nasadil na špicu biely obláčik.

Posledné metre na vrchol Hundsteinu si vychutnávam so slastnými pocitmi. Dosahujem zelenú strechu Európy! Na všetky strany sa objavujú nádherné ďaleké výhľady, ktoré sú popísané panoramatickými výhľadovými tabuľami. Vidno mnoho známych vrchov: na severe vykukuje špica nemeckého Watzmanu (nadmorská výška 2 712 m, vzdušná vzdialenosť 24 km), na severovýchode Hochkönig (2 941 m, 14 km), Dachstein na západe (2 995m, 55 km) je dnes v opare, ale najvyšší rakúsky kopec Grossglockner (3 798 m, 33 km) sa mi darí identifikovať, dobre vidno Kitzsteinhorn (3 203 m, 24 km), Grossvenediger (3 674 m, 50 km) na juhozápade sa obdobne ako Dachstein zahalil do závoja, ale Birnhorn (2 634 m, 20 km) na severozápade sa ukazuje v plnej kráse.

Dobre vidno more ďalších známejších aj menej známych kopcov, je ich na stovky a sú najrozmanitejších tvarov a charakterov. Nájdeme medzi nimi kopce štíhle i bachraté, rovné i krivé, hladké i zbrázdené, ostré i oblé, pyšné i skromné, samotárov i dvojvršia či viacvršia, biele, sivé či zelené - ten svoj kopec si môže každý vybrať podľa svojho gusta. Keby niekto chcel študovať tvary a typy kopcov, tu mal pre to ideálne podmienky.

Fotím na všetky strany a oslovujem bikera s prosbou, aby ma zvečnil. Veľmi dobre komunikujeme - konečne niekto, kto vie dobre anglicky! Od nového cyklopriateľa sa dozvedám, že čaká na spolujazdca. Ukojený výhľadmi vchádzam do útulnej vrcholovej chaty Statzerhaus s cieľom ukojiť smäd. Pripíjame si s krígľom penivého moku a spoločne vychutnávame blažené pocity. Pri chate postavenej v roku 1891 stojí aj kaplnka a nechýba vrcholový kríž. Po chvíli prichádza druhý parťák, ktorý mluví. Takže to nie sú žiadni Angličania, ale bratia Česi! Sú z Prahy a spomínajú na Tatry, kde veľmi radi chodia. I keď vzdialenosťou to majú sem o niečo bližšie, vravia, že Tatry sú im srdcu bližšie. Veru je to tak - Alpy sú fyzicky nádherné a ohromné, avšak menšie Karpaty to kompenzujú podmanivým ohromným duchom!

Veľmi dobre sa nám sedí pred chatou s mokom zavlhčovaným hrdlom a výhľadmi sýteným okom, čas je však neúprosný. Slnko sa začína maznať s vrcholkami masívu Grossglockner - jasný signál, že treba ísť dole. Lúčim sa s novými priateľmi a vydávam sa na zostup smerom do Maria Alm. Zostupová štrková cesta je pomerne široká, ale hodne dlhá a kľukatá. Cestou míňam voľne pasúce sa ovce i kravy a častejšie zastavujem, aby som mohol lepšie vnímať i fotiť veľkolepé výhľady na Kamenné more (doslovný preklad Steinernes Meer). Veľmi výstižný názov tejto impozantnej horskej hradby, dosahujúcej výšky Vysokých Tatier a prevyšujúcej údolie o vyše 1 800 metrov. Z mnohých vrchov najviac imponujú špicatí Breithorn (2 504 m) a Schönfeldspitze (2 653 m), ktorý je len o meter nižší ako karpatský kráľ Gerlach. Cesta sa stále kľukatí, míňam chatu na Lohninglam a následným traverzom nad údolím Jetzbachtal sa dostávam do lokality Abergalm s lyžiarskymi vlekmi. Odtiaľto opäť pokračuje klasická kľukatá cesta so stále peknými výhľadmi, ktoré v dolnej časti zahŕňajú už aj podhorské lúky a romantické roztrúsené osídlia.

V Unterbergu sa napájam na štátnu cestu. Vchádzam do obce Maria Alm (802 m), ktorá sa hrdí kostolnou vežou, s výškou 84 m najvyššou v celom Salzbursku. Hneď za obcou pokračuje cyklistická cesta. Je mierne zvlnená, ide sa mi po nej veľmi dobre. Po horskom výšľape je to ozaj príjemné zakončenie výnimočnej cyklotúry.

Cez Gerling a Maishofen prichádzam do Thumersbachu pri jazere Zeller See. Odtiaľto už spoločne s manželkou šliapeme popri jazere k nášmu penziónu v Schüttdorfe. Na jeho terase vychutnávam zlatistý penivý mok a hľadím na výraznú bielu špicu Kitzsteinhornu, ktorú farbí do zlata zapadajúce slnko. Napadá mi príslovie: Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Avšak v tomto prípade to neplatí. Tieto prírodné zlatá sa ozaj trblietajú a nemusia sa ani leštiť ako drahý kov! Zelená strecha Európy Hundstein dokonale potvrdila túto skutočnosť. A teším sa pritom na ďalšie zlaté chvíle strávené v alpských či karpatských horách.

Základné údaje trasy "HUNDSTEIN MTB" (km spolu, prevýšenie spolu)

Thumersbach - Enzianhütte (5 km, 500 m) - Hundstein (15 km, 1 360 m) - Maria Alm (32 km, 1 390 m) - Thumersbach (47 km, 1 610 m).

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.