Reykjavík, pamiatky hlavného mesta ostrova. Mesto, kde sa skončila Studená vojna

Islandsky Reykjavík

Nór Ingólfur Arnarson odmietol dobré postavenie vo svojej vlasti a vydal sa v roku 874 na dobrodružnú plavbu po severnom Atlantiku. Prisahal, že sa usadí na mieste, kam ho osud a božia milosť zanesú. Našiel ho v zálive, keď oboplával polostrov na juhozápade Islandu. Podľa pary, ktorú videl vychádzať z horúcich prameňov, nazval ho Reykjavík, Dymiaci záliv.

Z celkového počtu 319 756 obyvateľov Islandu žije v hlavnom meste Reykjavíku 117 720 ľudí, čo predstavuje 38 %. Súčasťou hlavného mesta sú aj jeho tri predmestia Árbor, Breioholt a Grafarvogur. S Reykjavíkom susedia síce samostatné sídla Mosfellsbor (8 469 obyv.), Kópavogur (29 957), Garoabor (11 713), Seltjarnarnes (5 379), Álftanes (2 510) a Hafnarfjörour (25 837), ale ich obyvatelia väčšinou dochádzajú za prácou či úradmi do hlavného mesta, preto tvoria tzv. Veľký Reykjavík. Vo Veľkom Reykjavíku žije 201 585 obyvateľov (údaje k 1. decembru 2008).

Toľko súčasné základné údaje. Reykjavík však až do polovice 18. storočia tvorilo len zopár fariem, zaoberajúcich sa chovom oviec. Ako sa rozrastali, začali sa zaoberať aj farbením vlny a tkaním. Výrobu v továrňach začal ako prvý zriaďovať Skúli Magnússonom (1711 - 1794).

V roku 1786, kedy Reykjavík získal štatút mesta, mal už 170 obyvateľov. To urýchlilo jeho rozvoj, v nasledujúcich desaťročiach sa vybudovali rôzne úrady, administratívne, cirkevné a vzdelávacie inštitúcie. Tie sa stali urbanistickým centrom mesta. Začiatkom 20. storočia malo hlavné mesto okolo 5 000 obyvateľov. Prichádzalo čoraz viac prisťahovalcov rôznych národností, hlavne po 2. svetovej vojne.

Život vo vnútornom Reykjavíku sa sústreďuje najmä medzi starým prístavom (Gamla höfnin) na severe a jazerom Tjörnin južne od neho. Prístup z vnútrozemia zabezpečujú hlavné cestné tepny Sobraut (v závere po pobreží) a najmä južne od nej Miklabraut. V centre sa nachádza informačné stredisko, banky, pošta. Obchody, reštaurácie a kaviarničky sú rozmiestnené hlavne na uliciach Laugavegur a Bankastroti, na ktoré nadväzuje Austurstroti so súbežnou Hafnarstroti. Okrem nich tu možno nájsť múzeá, galérie, štátnu knižnicu a kultúrny dom. Podobný charakter má ulica Skólavöorustígur odbočujúca šikmo zo spojnice ulíc Laugarvegur a Bankastroti.

Ulica mierne stúpa až k najvyššiemu bodu, kde sa do výšky 73 m týči dominanta Reykjavíku, moderná katedrála Hallgrímskirkja (1986). Katolícky chrám Landakotskirkja z roku 1929 ja na druhej strane, severozápadne od jazera Tjörnin. Samozrejmosťou je množstvo hotelov a penziónov, a to aj v širšom okolí. Ponúkané služby sú na úrovni ktoréhokoľvek európskeho veľkomesta. Pozor však: väčšina obchodov je v nedeľu a vo sviatok zatvorená a alkohol možno kúpiť len v špeciálnych obchodoch označených Vínbúo.

Pre prehliadku centra i najbližšieho okolia sú návštevníkom k dispozícii vyhliadkové autobusy, ktoré majú celkom 9 pevných stanovíšť:

• ul. Lokjartorg (Budova vlády, Kultúrny dom)
• koniec ul. Ogisgata (prístavné mólo)
• ul. Suourgata (Národné múzeum)
• ul. Vatnsmýrarvegur (BSI - autobusová stanica, neďaleko miestne letisko)
• Öskjuhlío (Perlan - vyhliadkový bod, múzeum histórie, turistické pešie trasy)
• ul. Kringlumýrarbraut (obchodné centrum Kringlan)
• ul. Suourlandbraut (Hotel Hilton)
• ul. Sundlaugavegur (kemp, termálne kúpele, údolie Laugardalur s botanickou záhradou)
• ul. Klettagar?ar (prístav na ostrov Vioey)

V severnej časti Reykjavíku na nábrežnej ulici Sobraut stojí dom Höfoi. Bol postavený v roku 1909 a patrí k najkrajším stavbám hlavného mesta. Do novodobých dejín sa zapísal ako miesto, kde sa v roku 1986 stretli prezidenti Ronald Regan a Michail Gorbačov a dali tak definitívne bodku za Studenou vojnou.

Reykjavík je pestré a čisté mesto, ktoré už dávno nie je verné svojmu menu. Ak sa zadívate na strechy budov, vo väčšine sú bez komínov. Na starších domoch dymiace komíny neuvidíte. Celý Reykjavík je zásobovaný teplom z geotermálnych prameňov, z ktorých čerpá energiu aj neďaleká elektráreň.

Info

• www.bigmap.is - podrobná mapa centra i Veľkého Reykjavíku
• www.visitreykjavik.is - základné údaje o hlavnom meste Islandu

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.