Il trenino del Renon, úzkorozchodná železnica nad Bolzanom v autonómnej oblasti Alto Adige (Südtirol)

Úzkorozchodná železnička nad Bolzanom - Il trenino del Renon

Severne od talianskeho Bolzana (Bozen), hlavného mesta autonómnej oblasti Alto Adige (Südtirol), rozprestiera sa náhorná plošina Renon (Ritten). Jej najvyšším bodom je Corno del Renon (Ritner Horn), so svojimi 2 260 m nadmorskej výšky poskytuje nádherné výhľady v Alpách. Planina má príjemné klimatické podmienky, na jej slnečnej južnej strane je rôznorodá vegetácia od viníc po vysokohorskú, alpínsku kvetenu.

Planina je trvalo osídlená, v obciach žije asi 7 500 obyvateľov, ktorých hlavnou ekonomickou aktivitou je poľnohospodárstvo, remeselná výroba a turistika. Táto "Riviéra Dolomitov" bola už v minulosti zaujímavá ako oblasť pre aktívny oddych a rekreáciu, inšpirovala k dielam mnohých umelcov a filozofov. Predstavuje významnú turistickú aktivitu, je na nej v súčasnosti vyznačených viac ako 350 km turistických ciest a chodníkov.

Doprava medzi Bolzanom a náhornou plošinou Renon má dlhú tradíciu. Pred viac ako 100 rokmi vozila sa mestská aristokracia železnicou priamo z centra Bolzana na námestí Piazza Walther až na Renon. Pre prekonanie výškového rozdielu bola prijatá koncepcia švajčiarskeho modelu ozubeného súkolesia. Koncesiu získala dňa 3. júla 1909 Spoločnosť pre úzkorozchodné miestne elektrické železnice, a to z Bolzana do Soprabolzana na plošine. S plánovaním a vykonávaním prác bola poverená firma Jozefa Riehla, ktorá už mala skúsenosti s projektmi miestnych železníc v Tirolsku. V apríli 1907 bola stavba dokončená.

Pôvodná 11,764 km dlhá úzkorozchodná železničná trať s rozchodom 1000 mm, na ktorej začala prevádzka 13. augusta 1907, sa skladala z troch častí: električkovej, ozubnicovej a časti adhéznej. V mestskej časti využíval vlak električkovú trať v dĺžke 0,896 km a viedol z námestia cez Bolzano-Južné nádražie do stanice Bolzano-Renon nádražie. V km 1,000 začínala vlastná ozubnicová trať, cez 160 m dlhý viadukt sa dostal vlak k vínnym pivniciam v štvrti Sv. Magdalena. V km 3,032 bola výhybňa, krátko za ňou jediný tunel na trati (dlhý 66 m).

Ozubnicová trať končila v km 5,051 a do stanice Maria Assunta (Maria Himmelfahrt) prekonala výškový rozdiel 900 m. Od nej využíval vlak už len klasickú priľnavosť kolesa ku koľajnici. Trať prechádzala ešte výhybňou Stella (Lichtenstern), kde dosahovala najvyššiu výšku (1 251 m) a končila v stanici Collalbo (Klobenstein, km 11,746), za ňou viedli koľaje už len do depa. Pri jednosmernom napájaní trakčných vozidiel 750 V dosahovala súprava vlaku 1+1 maximálnu rýchlosť 30 km/h (max. stúpanie 4,5 %), na ozubnicovej časti 7 km/h (max. stúpanie 25,5 %). Prevádzku zabezpečovali elektrické vozne Alioth (s drevenou skriňou a lýrovým zberačom prúdu) a Esslinger.

Takto koncipovaná elektrická úzkorozchodná železnica plne uspokojovala potreby miestnych obyvateľov a turistov po celé desaťročia. Na začiatku 20. storočia to bol moderný spôsob prepravy. Nič však netrvá večne a začali sa prejavovať nedostatky v prevádzke, zapríčinené zostarnutím vozňového parku. Najmä po druhej svetovej vojne to už bolo citeľné, ani dlhé cestovné časy ozubnicovej železnice nemohli ďalej konkurovať nastupujúcej automobilovej doprave. A keďže koncepcia obnovy vozňového parku pre svoju finančnú náročnosť bola odmietnutá, silneli hlasy na vybudovanie nového spôsobu prepravy - lanovou dráhou. Rozhodnutie nabralo definitívnu podobu v roku 1964, kedy v decembri došlo nad Sv. Magdalenou k vykoľajeniu vlaku so smrteľnými následkami.

A tak bola roku 1966 ozubnicová železnica zrušená a nahradená lanovkou, ktorá poskytovala svoje služby celých 40 rokov. V roku 2007 ju nahradila moderná kabínková lanovka s unikátnym systémom troch lán Funivia del Renon (Rittner Seilbahn). Celkovo 8 kabín, každá s 35 cestujúcimi, dopraví na náhornú plošinu do Soprabolzana (Oberbozen) 550 návštevníkov za hodinu.

Z pôvodnej úzkorozchodnej železnice sa zachovala len jej vrcholová časť na náhornej plošine, v roku 1966 došlo len k zmene trakčného napájania na 800 V jednosmerných. Po rekonštrukcii v roku 1982 jazdia na nej historické vozidlá z roku 1907 a dvojica motorových vozňov zo Soprabolzana do Collalba denne v polhodinových intervaloch, krátky úsek Soprabolzano - Maria Assunta len v pracovných dňoch. Cestujúci pri jazdách môžu obdivovať prekrásnu panorámu Dolomitov a z konečnej v Collalbe navštíviť unikátne hlinené pyramídy.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.