Naprieč Slovenskom, prechod cez Pukanec a Levice - Levický hrad a Matúš Čák Trenčiansky

Sever/juh (9), Pukanec - Levice

25 km všetko bez značenia - po štátnych cestách, stúpanie 50 m, klesanie 254 m, celkový čas 5:27 hod., z toho chôdza 4:21 a prestávky 1:06.

Vzhľadom na rozsiahlosť územia Podunajskej pahorkatiny - najväčšieho krajinného celku na Slovensku, ktorá svojimi severnými výbežkami zasahuje proti toku rieky Váh až k Novému Mestu nad Váhom, popri rieke Nitre po Bánovce nad Babravou, a v svojej severovýchodnej časti pod južné svahy Tribeča a Štiavnických vrchov.

• Předchozí část článku

Podunajská pahorkatina je rozdelená na 11 podcelkov. Ďalšiemu, ešte podrobnejšiemu členeniu týchto jedenástich podcelkov sa vyhnem - bez toho sa turisti bez výčitiek svedomia zaobídu.

Čtěte také: Podunajská pahorkatina a rovina - geomorfologie a přírodní poměry

Na našej ďalšej trase sa budeme pohybovať cez tri z nich: Ipeľskú pahorkatinu - po Levice, Hronskú Nivu - po Tekovské Lužany, Hronskú pahorkatinu - po Marcelovú a posledný deň pre úplnosť "výškového členenia" našej trasy ešte aj v krajinnom celku Podunajská rovina.

Budím sa o 5.30, po koľký krát už túto noc, na zvuk ventilátora plynového kúrenia. Čas do šiestej využívam na sprchovanie. Hneď po vstávaní začína byť vďaka Jankovi - abstinentovi zase rušno. Aj keď máme naplánovaný vlakový spoj z Levíc na 14.08, už nás zase naháňa, že on chce cestovať vlakom o 12. a pritom ani nevie či taký spoj jestvuje - ja to vidím tak, že mu tá abstinencia nerobí dobre.

6.46 zamykám bráničku a kľúč nechávam na dohovorenom mieste. Vonku je skoro zamračené, 7 °C a hmla. Cestou, ktorú sme už absolvovali včera večer na pivo, prichádzame o 10 minút na pukanecké námestie s dvoma kostolmi, morovým stĺpom a radnicou a časťou zachovalých hradieb zo spodnej strany námestia.

Rímsko katolícky kostol sv. Mikuláša zo 14. storočia je už postavený na mieste pôvodného románskeho kostola z 13. storočia. Prekonal, ako jediná stavba v meste, všetky pohromy, ktoré mesto postihli. Pred týmto "pukanským, zámkom", stojí uprostred námestia súsošie Najsvätejšej Trojice z roku 1740 postavené na pamiatku ukončenia cholery v predchádzajúcom roku. Druhý kostol - evanjelický - bol postavený až v roku 1935.

Oproti zdravotnému stredisku sa snažím úzkou uličkou dostať na priestranstvo z vonkajšej strany hradieb odkiaľ je možné odfotiť ich zachovalú časť. Pukanec bol hradbou z drevenou palisádovou a zrubovou hradbou chránený už časoch husitských vojen. Význam opevnenia mesta stúpol hlavne v časoch tureckého nebezpečenstva. Právo ohradiť sa patrilo k udeľovaným výsadám stredovekých kráľovských miest.

Nielen dnešná trasa, ale už všetky nasledujúce až k Dunaju povedú takmer výlučne po štátnych cestách, málo členitým pahorkatinným terénom.

Hneď za posledný i domami Pukanca odbočujeme na križovatke vpravo smerom na Devičany. V klesaní štátnej cesty, asi 300 m pred dolinkou 5,4 km dlhého potoka so zaujímavým názvom Myšpotok, prechádzame 300 metrovú vrstevnicu a vchádzame do Podunajskej nížiny.

V mojich predstavách sa výskyt ruže šípovej vždy spájal s podhorskými a horskými oblasťami. No pohľad na nepreniknuteľné porasty týchto krov, s výškou akú si u nás nevieme predstaviť, nachádzajúcich sa na poľnohospodársky nevyužívaných plochách povedľa cesty ma nútia na korektúru týchto predstáv. O 7.45 prechádzame centrom obe Devičany v nadmorskej výške 258 m.

Obec vznikla v roku 1951 zlúčením obcí Dolné a Horné Devičany, ktoré sa pre rokom 1948, asi od roku 1550, volali Dolný a Horný Parndorf. Vzhľadom na ich polohu pod juhovýchodnými svahmi Štiavnických vrchov na území týchto obcí, kde dnes už nájdeme len spustnuté štôlne a šachty, sa ešte v roku 1775 dolovalo zlato a striebro.

Na križovatke ciest Bátovce Nová Dedina odbočujeme vpravo na Novú dedinu. Cesta vedúca úpätím najzápadnejších výbežkov Štiavnických vrchov by mohla byť za pekného počasia krajinárskou lahôdkou. No v takmer zamračenom počasí a hmle umožňujúcou viditeľnosť tak do jedného kilometra, nemáme k našej škode dôvod zdržiavať sa a tak bez akýchkoľvek prestávok v chôdzi rýchlo skracujeme vzdialenosť medzi nami a Levicami.

Na polceste do Novej Dediny prechádzame popri objekte strelnice Berianka s panelmi pred vstupnou bránou pamätajúcimi ešte slávu vojsk Varšavskej zmluvy.

Od prechodu okolo dopravnej značky označujúcej obec Nová Dedina k značke toho istého významu v smere z Podlužian strávime na území tejto obce, ktorá vznikla v roku 1960 po zlúčení obcí Tekovská Nová Ves a Opatová, viac ako hodinu aj preto, že po príchode do jej centra o 9.17 už nachádzame otvorené malé pohostinstvo a narýchlo sa tam občerstvíme jedným čapovaným pivom.

Počas nášho prechodu dedinou sa schádzajú veriaci na nedeľnú bohoslužbu do kostola Obrátenia sv. Pavla z roku 1752 v miestnej časti Tekovská Nová Ves a čo je pre nás prekvapujúce, staršie ženy sú vyobliekané v prekrásnych bohato zdobených ľudových krojoch.

Podlužany - sú ďalšou obcou na našej trase. V najstarších archívoch sa síce obec spomína v roku 1275, ale história zas na druhej strane hovorí, že na miestach dnešného kostola bola kaplnka už v roku 1255. V roku 1275 sa obec spomína pod menom PODLUSAN a patrila hradnému panstvu Levice, ktorému patrila už v roku 1506. Obyvateľstvo sa vždy zaoberalo poľnohospodárstvom.

Z hľadiska zástavby bola vždy typickou obcou tekovskej župy, keď domy boli murované z hliny alebo kameňa so sedlovou strechou alebo z tvrdej krytiny. Vstup do pitvora bol zdôraznený výpustkom. Dvory boli uzavreté bránou alebo bráničkou s kamenným ostením. Zo strany dvora boli stĺpové podstrešia. Jeden z posledných takýchto domov v tekovskej oblasti bol v obci zbúraný v roku 1999.

Na križovatke z Novej Dediny a Hronských Kosíh stojí socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1767, ktorý mal obec chrániť pre záplavami z potoka Lužianka.

Po ďalších 35 minútach zastavujeme v pohostinstve v centre obce. Keď pýtame od krčmára pečiatku, ktorú nemá, a vysvetľujeme cieľ našej cesty, podujme sa jeden ochotný štamgast, že nám vypýta pečiatku od starostky, ktorá išla práve hlásiť správy v miestnom rozhlase. Stálo nás to síce pivo aj poldeci, ale ináč by sme pečiatku nezískali. Aj keď to je do Levíc už len "na dohodenie kameňom" uspokojujeme sa len s jedným čapovaným a o 11.00 za nemeniaceho sa, zamračeného a hmlistého, počasia pokračujeme do Levíc.

Popod hrad, najstaršiu historickú architektonickú pamiatku Levíc, kamenný hrad z konca 13. storočia, ktorá je ozdobou mesta vchádzame do Levíc. Prvá písomná správa o jeho existencii pochádza z roku 1318. Na jeho výstavbu bolo vybrané strategicky dobre chránené miesto na konci výbežku Štiavnického pohoria, odkiaľ bol výborný výhľad na široké okolie a močaristý terén sťažoval prístup k nemu.

Prvým známym majiteľom Levického hradu bol Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti sa hrad stal kráľovským majetkom. Kráľ Karol Róbert daroval hrad a panstvo svojej manželke Alžbete. Pod silnejúci hrad sa začali sťahovať obyvatelia z okolitých dedín a tak v 14. storočí vznikla obec Nové alebo Veľké Levice, ktoré patrili k Levickému hradu. Jeho rastúci význam dokazuje aj to, že kráľ Ľudovít I. Veľký sem zvolával tzv. palatínske schôdze na riešenie rôznych problémov.

V roku 1388 kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad s hradným panstvom Ladislavovi zo Šaroviec, ktorého syn Peter už používal meno Lévai Levický. Z roku 1434 pochádza správa o požiari, pri ktorom boli zničené archívne materiály a výsadné listiny zemanov.

V 16. storočí bol Levický hrad dejiskom častých bojov proti Turkom. V roku 1543 sa hrad stal jednou z 15 protitureckých pevností. V roku 1560 sa majiteľom hradu stal Štefan Dobó, ktorý rozšíril hradný areál o opevnený renesančný kaštieľ. Z dôvodu silnejúceho tureckého nebezpečenstva bol hrad v roku 1635 obnovený podľa talianskeho fortifikačného systému, priekopy boli naplnené vodou, vybudovali sa delové bašty a padací most. V 2. polovici 17. storočia turecké boje zosilneli a útoky Turkov neobišli ani Levický hrad a okolité obce. V roku 1663 vicekapitán Gašpar Bartakovits vydal Turkom hrad bez boja. Kapitánom hradu sa stal Čatra Patra Ali paša.

Predstavu o vzhľade hradu v tomto období nám priblíži popis tureckého cestovateľa Evliya Čelebiho: "Levický hrad je stavba, ktorú treba vidieť. Vnútro hradu je malé. Kamenná stavba štvorcového tvaru má po obvode šesť malých vežičiek. Vo vnútri je kapitánov dom, zbrojnica a sýpky. Má malú bránku obrátenú na východ. Priekopa vnútorného hradu je po okraje naplnená vodou z Hrona a bahnistá".

Turci pobudli na hrade len necelý rok. Mesto dobyli cisárske vojská, Turci kapitulovali a opustili mesto aj hrad. Túto stratu však prijali ťažko a preto vypravili armádu na dobitie pevnosti. V ťažkých bojoch, kedy padol aj kapitán uhorských oddielov Štefan Koháry, boli Turci porazení.

Poslednou významnou kapitolou v histórii pevnosti boli roky stavovského povstania Františka II. Rákócziho proti Habsburgovcom. V roku 1703 pod vedením veliteľa Ladislava Ocskayho kurucké oddiely obsadili Levický hrad, ktorý považoval Rákóczi za dôležité strategické miesto. V roku 1708 obsadil hrad Ján Bottyán, ktorý ho dal v roku 1709 zbúrať. Pevnosť bola podpálená, pracháreň vyhodili do povetria, priekopy a hradnú studňu zasypali a tým hrad stratil význam vojenskej pevnosti. Nikdy viac ho potom neobnovili.

Zachovalá časť hradného areálu, Dobóovský kaštieľ a kapitánska budova slúžili naďalej neskorším majiteľom. V rokoch 1688 - 1867 ich vlastnili Eszterházyovci, od nich kúpili majetok viedenskí bankári, bratia Schoellerovci. Ich rodine patril Levický hrad a hradné panstvo až do konca II. svetovej vojny.

Prejdeme stredom mesta a ideme na železničnú stanicu. Je nedeľa popoludnie a problém nájsť miesto, kde by sme sa naobedovali. Ak chceme zahnať hlad, tak sme nútení ísť znova až na pešiu zónu do pizzerie.

Vlakom z Levíc do Banskej Bystrice, potom unikátnou železničnou traťou Banská Bystrica - Diviaky a ďalej cez Vrútky a Žilinu, spokojní, že máme ďalší úsek trasy zo severu na juh za sebou, absolvujeme cestu domov.

• Dokončení článku

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.