Lundi alebo mníšik vysokozobý (Fratercula arctica) žije na Islandu a je symbolom ostrova

Lundi (mníšik vysokozobý), symbol Islandu

Mníšik vysokozobý (Fratercula arctica, česky papuchalk) patrí medzi čeľaď alkovitých vtákov hniezdiacich na strmých trávnatých svahoch na pobreží severného Atlantiku, kde žije vo vyhrabaných dierach. Párik sa obvykle stará o jediné mláďa, preto v čase hniezdenia je na dne diery len jedno vajce. Živí sa lovením rýb ponáraním do mora.

Po prvýkrát sme sa s týmto vtákom stretli na trajektovej lodi smerujúcej z dánskeho prístavu Esbjerg na Faerské ostrovy a Island. Spolu s krabom, čajkou, sokolom a ďalšími symbolmi morského života bol vyobrazený na identifikačných letákoch, ktoré uľahčovali hľadanie našich áut v labyrinte podpalubia lode.

Bol pre nás exotickým tvorom, okamžite nás zaujal. Pri pohľade na jeho oblé telo sme pochybovali, či vie vôbec lietať. Aj jeho červenkastý zobák sa nám videl zbytočne mohutný. Keďže nám nebol známy názov tohto vtáka v slovenčine, pre podobnosť s papagájom (vystihuje to nemecké pomenovanie Papageitaucher) dali sme mu nespisovné meno papúch. Už na lodi sme si naplánovali, že pri prvej príležitosti zájdeme k vtáčím útesom a bližšie sa zoznámime s týmto zaujímavým tvorom.

Na Islande žijú 2 až 3 milióny párov týchto vtákov severu. Zatiaľ čo Angličania dali týmto tvorom názov puffin, pre Islanďanov je to ich lundi. Po prvej noci na Islande, strávenej neďaleko Egilsstai?ru, smeruje naša cesta na sever k zálivu Borgarfjordur eystri. Na jeho útesoch našli svoje útočisko kolónie vtákov, zastúpený je aj náš papúch.

Vtáčia rezervácia Álfaborg je na ostrove Hafnarhólmi prispôsobená pre návštevníkov. Ostrov je s pevninou spojený umelou hrádzou. Nad malým prístavom je parkovisko, pri ňom informačný panel. Od neho vedú schody so zábradlím na dve vyhliadkové plošiny. Na vyššej z nich sú menšie informačné tabule, osobitne pre každý druh vtákov. O našom papúchovi sa dozvedáme, že na ostrove Hafnarhólmi je ich asi 10 až 20 tisíc párov.

Kým okolo nás lietajú a z hniezd na nás ľahostajne hľadia víchrovníky, po mníšikoch ani stopy. Začíname pochybovať o správnosti údajov, najmä o počte. Alebo sú práve na mori a lovia. Kým sa nám ukážu, fotíme ostatné druhy, loďky v prístave a časť ostrova. Pesimisti rezignovali a zišli dolu k parkovisku. "Tam jeden vykúka, a vedľa je ďalší", skríkol niekto z vytrvalých. Tí, čo boli už takmer pri autách, opäť vybehli po schodoch hore.

A skutočne, zopár ich už vyliezlo z dier v trávnatom svahu. Hrubý červený zobák neklamal a odstránil pochybnosti. Vzápätí nad našimi hlavami zakrúžilo zopár lovcov vracajúcich sa z mora. V zobákoch niesli rybu, a nie jednu. Každý z prilietajúcich mníšikov mal v ňom niekoľko rýb. Neskôr sme sa dočítali, že je to u nich bežné. Pri ulovení zaseknú korisť pomocou jazyka na hornú čeľusť zobáka, čo im umožňuje pokračovať v love. Ponárajú sa pritom do hĺbky až 20 m.

O čo sú šikovnejší pri love, o to pôsobia neohrabane pri pristávaní. Sú schopní vletieť medzi svojich druhov a zvaliť ich na zem. Svoj úlovok však pevne držia v zobáku. Aj samotná chôdza po súši im robí problémy, kymácajú sa pri nej z boka na bok. Blany medzi prstami nôh ich však robia dobrými plavcami na mori. A že ich to tam baví potvrdzuje fakt, že tam vydržia aj celý deň. Do svojich dier sa vracajú spravidla až večer. Mohutný a pevný zobák a lopatovité nohy im slúžia práve na vyhĺbenie týchto príbytkov (do hĺbky až 2 m).

Lundi je veľmi obľúbený aj na jedálenskom lístku. Lovci ho chytajú do sietí na dlhých paliciach počas ťarbavého letu. Radi ho prezentujú v podobe rôznych suvenírov, plyšových hračiek, objavuje sa na pohľadniciach, turistických sprievodcoch, informačných brožúrach. Prepožičiava meno obchodným artiklom, kaviarničkám, hotelom. Je skutočným symbolom Islandu.

Aj Jožkovi z Trenčianskej Turnej, spoluúčastníkovi cesty okolo Islandu, padol lundi do oka. Keď sa dozvedel, že je aj vynikajúcou pochúťkou, sľúbil nám, že určite jedného lapí a pripraví nám ho. Ako sa blížil koniec nášho pobytu na ostrove, svoje rozhodnutie zmenil na pozvánku do reštaurácie. V Skaftafelli pod Vatnajökullonm si však dal rybu a v Höfne spolu s ostatnými jahňacinu …

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.