Slovenské rudohorie a stredohorie, horská Karpatiatour

Karpatiatour 2011, kučeravá cesta Slovenskom (2)

S dokonale obrodenou dušou i telom sa poberáme dole. Pod Malým Sitnom vychádzame z lesa do otvoreného priestoru s ďalekými výhľadmi. Oblé kopce, lesy, lúky, pasienky i usadlosti sú osvetlené teplými farbami podvečerného slnka. Malebné Slovensko! V Svätom Antone končíme dnešnú inovecko - štiavnickú etapu. Ubytovávame sa v tradičnej slovenskej izbe miestneho penziónu. Po chutnej večeri ostávame sedieť v záhrade reštaurácie. Pri svite Mesiaca s pôžitkom sajeme karpatský mok i karpatskú atmosféru.

Predpoludnie piateho dňa putovania patrí netradične mestu. Zlákala nás kopcovitá starobylá Banská Štiavnica. Úzkymi ulicami ideme až na Trojičné námestie, z každého domu dýcha osobitá história. Opúšťame kultúrne krásy a cez prírodné krásy pokračujeme do Podhoria, kde odbočujeme doprava.

Čtěte také: Karpatiatour 2011, kučeravá cesta Slovenskom (1)

Cez pekné sedlo Jaseňová pažiť sa prehupneme do Močiara - dedinky na konci sveta. V stálom klesaní cez Močiarsku dolinu prichádzame do Jalnej. Cez most prechádzame Hron a kotvíme v sympatickej krčmičke na druhom brehu. V tieni stromov sa nám relaxuje veľmi dobre, avšak karpatské hory volajú. Vypočúvame ich hlas a v páľave letného poludnia sadáme na naše vždy pripravené "tátoše".

Cez Kremnické vrchy až na Horehronie

Ideme podhorím Kremnických vrchov. Pred Nevoľným odbočujeme na lesnú cestu do malebnej doliny Ihráčskeho potoka. Míňame viaceré vkusne upravené studničky. Cez hustý les prichádzame k rázcestníku Trojica (1 040 m). Čoskoro sa pred nami objavuje vytúžená méta kremnických hôr - chata Hostinec. Je však nečakane zatvorená!

Sklamaní sa poberáme ďalej. Onedlho sme na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov v sedle Tri kríže (1 182 m), v ktorom stojí unikátny trojramenný kríž. Zo sedla ideme po žltej značke, z ktorej o chvíľu odbočujeme doprava. Serpentínami po kamenistej ceste schádzame na dobrú horskú asfaltku. Samospádom cez dlhú dolinu popri Badínskom pralese prifrčíme až do Badína, kde sa občerstvujeme.

V Zvolenskej kotline vo Vlkanovej už tretíkrát počas tohoročného putovania prechádzame cez Hron. V Hronseku obdivujeme drevený evanjelický kostol a drevenú zvonicu z roku 1726. Vo Veľkej Lúke meníme prechodný južný smer jazdy na východný.

Je príjemný letný podvečer a nám sa ide v podpolianskom kraji fajn. Pri minerálnom prameni v Čačíne sa občerstvujeme chutnou minerálkou. Opäť sa čoraz viac vnárame do obľúbených hôr.

Cez Martinovu dolinu sa dostávame na hrebienok nad Povrazníkom - výhľady nadobúdajú širšie rozmery. Oproti sa vyníma dlhý hrebeň Nízkych Tatier. Slnko sa už mazná s vrcholčekmi podpolianskych kopcov a jemnou oranžovou farbou maľuje malebnú krajinku. Cítim, ako sa tieto krásne chvíle dostávajú do najhlbších sfér mojej pamäte. Penzión v Strelníkoch i Chata pod Hrbom sú plne obsadené a preto meníme plán. Už za svitu čeloviek prichádzame na Horehronie k penziónu pri Lučatíne, kde sa ubytovávame.

Šiesty deň ideme po hlavnej ceste do Podbrezovej, trpiac hustejšiu cestnú premávku. Za Riťou (názov úzkeho údolia v časti Štiavnička) sa opäť ocitáme v tichom a milom karpatskom objatí. Prechádzame Hronec a mierne stúpame po ceste v lese, ktorá vedie medzi koľajnicami železničky a riečkou Čierny Hron.

Zastavujeme pri staničke železničky v centre Čierneho Baloga, kde v tieni využívame dary bufetu na posilnenie. Na koľajisku panuje pracovný ruch, práve pripravujú vláčik na spanilú jazdu. Chvalabohu, že sa podarilo obnoviť aspoň 16 km dlhý úsek z bývalej 132 km dlhej čiernohronskej železnice. Postupne prechádzame ďalšie osady dlhočizného Čierneho Baloga.

Rudohorské lesy a pohostinné dvory

Dobrá cesta nás cez hlboké lesy vyvedie až do sedla Chlipavica vo výške 891 m. Len nedávno tu postavili Gazdovský dvor a my veľmi radi využívame jeho otvorenú náruč. Hneď po príchode nás víta pani Iveta tradičným spôsobom - chlebom s masťou a soľou.

S výborne naladenou dušou a osvieženým telom sa lúčime so sympatickým dvorom. Zo sedla Diel, kde sa stretá sedem lesných ciest, pokračujeme po tzv. zbojníckej ceste. Vychádzame z lesa na lúky, z ktorých sa otvárajú panoramatické výhľady. Pod nami je sedlo Zbojská a navôkol lúky a pasienky ohraničené lesnatým vencom Veporských vrchov. V tomto kraji sa v minulosti často pohybovali zbojníci. Okrem Juraja Jánošíka aj tisovský zbojník Jakub Surovec s družinou. Miestne názvy sú odzrkadlením tejto skutočnosti.

V sedle Zbojská (725 m) navštevujeme vychýrený Zbojnícky dvor. Obedujeme výborné slovenské jedlá. Od salaša odchádza Zbojnícka strela. Je to upravená stará "fordka", ktorá preváža turistov po tzv. zbojníckej ceste medzi Zbojskou a Chlipavicou. Vzápätí prichádza ozubnicová mašinka, premávajúca na unikátnej železničnej trati Tisovec - Brezno z roku 1896. Čaká nás zjazd popri tejto trati cez dlhú kaňonovitú Furmaneckú dolinu. Postupne prechádzame popod viaceré železničné mosty a viadukty, v Tisovci sme raz-dva.

Cez sedlo Dielik sa dostávame do muránskej kotliny. Na kopci Žabica odbočujem na miesto s krásnymi výhľadmi. Dole je dedina Muráň, učupená pod zrázmi Muránskej planiny. Na jej kraji sa ako maják vypína hora Cigánka (935 m). Úzka asfaltová cesta z Muráňa na Muránsku planinu je dlhá 6,2 km a má prevýšenie 480 metrov, avšak stúpa príjemne plynulo.

Zrazu sa ocitáme na Veľkej lúke (887 m). Na opačnom konci je známy žrebčinec, počas SNP tu bolo letisko. Mierne zvlnenou cestou sa dostávame do sedla Javorinka. Odtiaľ schádzame do údolia Hrona - už štvrtýkrát nám táto rieka robí príjemnú spoločníčku.

Pozdrav Kráľovej holi

Malebným prostredím ideme popri jej meandroch a prameni až prichádzame do sedla Besník. Kráľova hoľa sa maľuje decentnými večernými farbami a ukazuje svoje vnady. Radi by sme sa jej aj fyzicky dotkli a zdá sa, že ona to očakáva. "Kráľovná prepáč, ale teraz to nejde!", šepkajúc sa ospravedlňujem a hladím ju očami. Etapu končíme v horskom hoteli Pusté Pole.

Posledný siedmy deň ráno je obloha prvýkrát zamračená. Žeby nám nebesia prestali priať? Alebo je to protivenstvo "Kráľovky" za včerajšok, pretože sme ju obišli? S pokorou sadáme na bicykle dúfajúc, že do cieľa putovania dôjdeme v tradičnom fyzickom komforte. To znamená so suchými nohami a vlhkým hrdlom.

Hnileckou dolinou

Dnes je našou spoločníčkou rieka Hnilec. Za Stratenou ju na chvíľku opúšťame. Vyšliapeme na Voniarky a zjazdom do Dobšinskej Maše sa vraciame k jej vodám v nádrži Palcmanská Maša. Úzka cesta peknou Hnileckou dolinou nás privádza do Nálepkova. Sadáme si do cukrárne povyše kostola na desiatové občerstvenie, pozorujúc pomaly plynúci miestny život. Ideme ďalej, obloha sa medzičasom vyjasnila. V Mníšku nad Hnilcom odolávame prícestným krčmám. Do tieňa nás zláka až krčmička v Prakovciach.

Princezná hôľ a dopitie kalicha

Začíname stúpať na hrebeň Volovských vrchov. Sprvu mierne Gelnickou dolinou, od jej konca už strmšie. Cez Izbicu a popri chate Erika šliapeme až na vrchol Kojšovskej hole (1 246 m). S úctou sa dotýkame koruny princezny hôľ. Dosahujeme najvyšší bod putovania - realita plná symboliky! Odmenení sme jasným počasím s dobrými výhľadmi na veľký kus Slovenska.

Dôverne známou cestou schádzame do Zlatej Idky. Nad Hýľovom zastavujem a kochám sa pohľadmi na jemne osvetlenú zelenú krajinu. Sme v domácom revíri. V obľúbenom pohostinstve Mlynky dopíjame desiaty kalich "opojného moku" Karpatiatour. Cez naše hrdlá pretekajú posledné lahodné horkasté kvapky, do obrodených duší padajú posledné kvapky úžasnej karpatskej atmosféry.

Naša kučeravá cesta Slovenskom končí. Ako zrýchlený film mi prebieha hlavou jej priebeh. V dvojici s Čurdom sme za sedem dní cez trinásť pohorí prešli 626 kilometrov a vystúpali 11 340 výškových metrov. Zo sedla bicykla sme pozerali na svet, ktorý sa nám zdal krajší, takmer 48 hodín.

Šli sme z kopca do kopca rôznymi svetovými stranami. V každom kúte sme našli niečo krásne a obdivuhodné. Malá veľká krajina! Čím viac ju človek spozná, tým viac si uvedomí akou veľkou pestrosťou a malebnosťou oplýva. Preciťujem, že mne Slovensko krásou i láskou je. A to sú veci, za ktorými sa oplatí putovať stále!

Itinerár Karpatiatour 2011 (trasa; km spolu /terén, výškové metre; pohoria)

• 1. deň: Piešťany - Inovecká chata; 61/24 km, 1 480 m; Považský Inovec
• 2. deň: Inovecká chata - Fačkovské sedlo; 93/23 km, 1 845 m; Považský Inovec, Strážovské vrchy
• 3. deň: Fačkovské sedlo - Chata Veľký Inovec; 89/19 km, 1 760 m; Malá Fatra, Vtáčnik, Tribeč, Pohronský Inovec
• 4. deň: Chata Veľký Inovec - Svätý Anton; 61/14 km, 1 300 m; Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy
• 5. deň: Svätý Anton - Lučatín; 108/12 km, 2 025 m; Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana
• 6. deň: Lučatín - Pusté Pole; 101/13 km, 1 595 m; Veporské vrchy, Muránska planina, Nízke Tatry
• 7. deň: Pusté Pole - Košice; 113/7 km, 1 335 m; Slovenský raj, Volovské vrchy

Další související články: