Kaštiele a pamiatky v južných Čechách, južné Čechy

Moje poznámky z ciest po Šumave a hradoch a zámkoch južných Čiech (1)

Konečne nastal deň D a my sa mikrobusom vydávame do kraja, kam sa vraciam veľmi rada, lebo tam vždy nájdem niečo nové alebo už síce poznané, ale rada sa tam znovu vrátim. Tentoraz sme sa rozhodli, že sa ubytujeme na VŠ internáte v Prachaticiach a odtiaľ budeme vyrážať do bližšieho i ďalšieho okolia, pričom budeme kombinovať turistiku po šumavských lesoch s návštevou miest a hradov a zámkov. To preto, aby sme ulahodili nášmu telu, ale dopriali aj nášmu duchu.

Program býva dohodnutý deň vopred aj s mokrou alternatívou. Vstávame tak, aby sme už o siedmej boli na raňajkách. O 7.15 hod. vyrážame mikrobusom a autom "do kraje českého". Mikrobus nás kamsi dovezie, my pochodíme, čo chceme, na určenom mieste nás počká a večer sa vraciame na ubytovňu. Stravu a nápoje na deň si pripravíme do ruksakov, ak sa vyskytne po ceste príležitosť, tak niekde obedujeme alebo večeriame alebo "zhltneme" po ceste niečo teplého - pravda je to celkom individuálne, prestávky na jedlo sa dohodnú operatívne na mieste.

Telč

Z Prešova odchádzame zavčas ráno, aby sme ešte aj po ceste niečo uvideli. Cez Žilinu, Trenčín, Uherské Hradiště a Brno prichádzame do mesta Telč. Je to prekrásne historické mesto s obdĺžnikovým námestím obkoleseným z troch strán domami s typickými fasádami a typickými podlubiami v rokokovom a renesančnom štýle.

Čtěte také: Hluboká, zámek v Hluboké nad Vltavou

Prezrieme si aj zámok zo 14. storočia, pôvodne gotický, neskôr renesančný vodný hrad. Má krásne interiéry - nádherné kazetové stropy, keramické kachle, tepané zábradlia a obrazy, pekný park zo 16. storočia so starou lipou nazývanou Zachariášovou a vyhliadkovú vežu, odkiaľ vidno na celé mesto Telč. Na námestí sú aj dve pekné fontány so sochami uprostred.

Zídeme na námestie a dáme si fajnovú kávu a kto chce rezané pivo v jednej kaviarni na terase. Som prekvapená, že tu nevedia urobiť vyslovene rezané pivko (akoby "odrezaná" vrchná vrstva svetlého od spodnej vrstvy tmavého piva), takže je to vlastne miešané, ale na chuti mu to neuberá. Je veľmi príjemné takto posedieť za pekného slnečného počasia, aj s miešaným pivkom.

Presúvame sa do Prachatíc (ideme tesne popri Temelíne - jadrovej elektrárni - je to teda kolos!), kde budeme ubytovaní počas celého nášho pobytu v jednom internáte obchodnej akadémie - úrovňou bývania a vybavenia predbehne aj niektoré hotely na Slovensku. Bývame po dve až tri na jednej izbe, Viktor sám, veď je jediný muž a nemá tu ani frajerku. Väčšina si objednávame aj raňajky, večeru nie, veď aj načo - nevieme nikdy, kedy sa vrátime a okrem toho by sme boli viazaní vrátiť sa včas, aby sme tú večeru stihli.

Zámok Hluboká

Ráno sa zobudíme, popozeráme cez okno, popŕcha a je zamračené. Vyzerá to tak, že počasie sa nezmení celý deň a tak teda volíme variantu mokrú a vyberieme sa na prehliadku hradov a zámkov. Najprv ideme na zámok Hluboká. Vyjdeme na hradný kopec a už sa pred nami vynorí jedna z najkrajších a najpríťažlivejších stavebných pamiatok.

Krásu tohto zámku vystihuje slogan v úvode internetovej stránky hradu: "Hluboká, pohádkové sídlo utkané ze snu krásné paní". Zámok bol pôvodne založený ako strážny hrad v 13. storočí českými kráľmi a ako kráľovský majetok bol dávaný často do zástavy. Vystriedalo sa tu niekoľko šľachtických rodov, ako napríklad Pernštejnovci, ktorí založili neďaleký rybník Bezdrev, rozlohou druhý najväčší v Čechách.

Šľachtický rod pánov z Hradce zakúpil hlubocké panstvo v roku 1561 a nechali pôvodný gotický hrad stavebne upraviť na renesančný zámok. Neskoršie boli majiteľmi rod Malovců z Malovic (ako protestanti prišli o majetok v roku 1619), generál Don Baltazar de Marradas a Jan Adolf I. Schwarzenberg.

Zámok bol prestavaný na terajšiu podobu hlavne v 19. storočí pod vplyvom ciest vtedajšieho majiteľa, kniežaťa Jana Adolfa II. Schwarzenberga a jeho manželky kňažnej Eleonory, rod. princeznej Liechtenstein, do Anglicka (tam sa asi "utkal ze snu této krásné paní"). Hlavnou predlohou projektu bol kráľovský zámok Windsor. Schwarzenbergovci bývali na Hlubokej do konca roku 1939, kedy posledný majiteľ Dr. Adolf emigroval pred nacistami do zámoria. O svoj majetok definitívne prišli v roku 1947.

Vďaka veľmi dobre spravovanému majetku Schwarzenbergovci zámok stavebne upravili, najprv v barokovom štýle, neskôr v romantickom štýle novej gotiky včítane parku a okolia. Zámok si popozeráme zvonku a ideme pozrieť aj dovnútra. Zvolíme prehliadkovú trasu tak, aby sme videli to najkrajšie a najzaujímavejšie.

Sprievodca nás vodí po veľkých miestnostiach s množstvom krásnych kusov nábytku a rôznych historických artefaktov. Ani neviem povedať, čo sa mi viac páči, pri čom sa dlhšie pristaviť, či pri stenách a stropoch interiérov bohato zdobených drevorezbami a obložených ušľachtilým drevom, či pri obrazoch európskych majstrov 16. až 18. storočia, či pri portrétoch Schwarzenbergovcov, lustroch, vitrážach, či keramikou z Delft. Najväčšou miestnosťou je knižnica s kazetovým stropom. Ale čas prehliadky je limitovaný, ešte postojíme trochu vonku, pofotíme a ideme ďalej.

České Budějovice

Pokračujeme do krásneho historického mesta České Budějovice. Je tu veľmi dobre vybavené informačné stredisko, z dostupných materiálov sa dozvedáme čo-to o histórii mesta a tiež o tom, ktoré pamiatky a pozoruhodnosti nesmieme vynechať pri prehliadke.

V roku 1265 si zvolil český kráľ Přemysl Otakar II. sútok veľkých juhočeských riek Vltavy a Malše na založenie mesta Českých Budějovic, aby tak upevnil svoje mocenské postavenie v južných Čechách. Pravidelný pôdorys novo zakladaného kráľovského mesta, ktorého stred tvorí rozľahlé štvorcové námestie, patrí k vrcholom stredovekého urbanizmu v českých zemiach. Zanedlho po založení tu boli dokončené dva skvostné chrámy a mesto obopínali pevné hradby.

Za vernosť kráľovskej korune sa českí panovníci Budějoviciam bohato odmeňovali udelením početných výsad, napríklad to bolo privilégium Karla IV. z roku 1351, ktoré nariaďovalo kupcom prechádzať Budějovicami a ponúknuť tu svoj tovar, ale zakazovalo tiež prevádzkovanie určitých druhov remesiel do okruhu jednej míle od mesta.

V priebehu 15. storočia predstavovali katolícky orientované Budějovice pevnú oporu proti husitstvu. Vojvodca Jan Žižka dobre odhadol dôkladnosť ich opevnenia a o dobytie mesta sa ani nepokúsil. Mesto sa postupne stalo metropolou Južných Čiech. Boli postavené pozoruhodné stavby a tieto stoja za to, aby sme ich navštívili. Väčšinou sú sústredené v klenote Českých Budějovíc - v historickom jadre.

Obdivujeme tu množstvo cenných cirkevných aj svetských stavieb v gotickom, renesančnom a hlavne barokovom štýle, a unikátne zachované podlubie pozdĺž niekoľkých ulíc a aj okolo celého námestia Přemysla Otakara II., ktoré patrí k najkrajším námestiam v Českej republike. Má štvorcový tvar s rozmermi 133 × 133 metrov. V jeho strede nevychádzam z úžasu nad prekrásnou mohutnou barokovou Samsonovou kašnou z 18. storočia so sochou Samsona zápasiaceho s levom.

Neďaleko kašny je v dlažbe osadený tzv. bludný kámen, na ktorého mieste stávala v stredoveku šibenica. Neobídeme bez povšimnutia ani barokovú radnicu, ktorej priečelie je bohato zdobené a na atike sú umiestnené sochy štyroch cností v nadživotnej veľkosti: Múdrosť, Opatrnosť, Statočnosť a Spravodlivosť.

Neprehliadnuteľnou dominantou mesta je v 16. storočí postavená Černá věž, na ktorú vystúpime po 225 schodoch Z jej výšky 72 metrov je najvyššou historickou stavbou v meste a my máme odtiaľto prekrásny výhľad na celé námestie a na kus mesta. V minulosti veža slúžila ako zvonica a hláska. Popozeráme sa na zvony - celkovo je ich tu 5, najväčší sa volá Bumerin - váži až 3,5 tony.

Po zostúpení z veže vojdeme ešte do susedného barokového Chrámu sv. Mikuláše a keďže náš plán na dnes ešte neskončil, ideme na parkovisko k mikrobusu. Po ceste prejdeme cez pekné Piaristické námestie, na ňom stoja najstaršie budovy mesta a dominikánsky kláštor s kostolom Obětování Panny Marie z roku 1265 - najstaršia dochovaná pamiatka mesta.

Český Krumlov

Nastúpime do mikrobusu, prejdeme cestou okolo mestského opevnenia a ešte uvidíme vežu Otakarku alebo takzvanú Železnú pannu, ktorá údajne slúžila ako mučiareň. Rozlúčime sa pohľadom s týmto krásnym mestom a keďže máme ešte dosť času, cestou do Prachatíc, kde bývame, zastavíme sa v Českom Krumlove.

Auto zaparkujeme na druhej strane Vltavy pri požičovni lodí (plavia sa po rieke) oproti "zelenému domu" - to je orientačný bod. Prejdeme cez most, strmým kopcom vystúpime až k hradu, kúpime si vstupenky na obhliadku a keďže máme asi hodinu do najbližšieho vstupu, prezrieme si nádvoria a exteriéry, na spodnom nádvorí sú aj stánky so suvenírmi.

Hrad je druhým najrozsiahlejším hradom (po Pražskom hrade) v Čechách a svojou architektonickou úrovňou, kultúrnou tradíciou a svojou rozlohou patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky v strednej Európe. Monumentálny komplex hradu a zámku je situovaný na pretiahnutom vysokom skalnom ostrohu, ktorý z juhu obteká rieka Vltava a na severnej strane potok Polečnice. Zahŕňa 40 budov a palácových stavieb sústredených okolo piatich zámockých nádvorí a sedem hektárov zámockej záhrady.

Ako sa dozvedáme z výkladu sprievodcu, pôvodný hrad Vítkovcov bol postavený v 13. storočí, neskôr hrad zdedili Rožmberkovci a s ich menom je spojená doba najväčšieho rozkvetu hradu a mesta. Ďalšími majiteľmi hradu boli cisár Rudolf II., Egenbergerovci a posledným boli Schwarzenbergovci, ktorí vybudovali v záhrade jazdiareň, zriadili Maškarní sál a v roku 1766 bolo otvorené unikátne divadlo. Jeho zariadenie, kulisy a kostýmy obdivujeme aj teraz. Cestou zo zámku sa pristavíme ešte nad hradnou priekopou, v nej vidíme tri medvede, ktoré tu chovajú.

Dnes sme toho videli veľa, na ubytovni si utriedime dojmy, poniektorí si zapíšeme zápisky a pekný deň máme za sebou.

• Pokračování článku