Bučany, slovenský Stonehenge priamo u diaľnice

Bučany, záhada na okraji diaľnice - slovenský Stonehenge

Pokiaľ nie ste práve odborníkom na mladšiu dobu kamennú, asi nebudete ani len tušiť, že na Slovensku máme práve z tohto obdobia jednu z najzaujímavejších stavieb. O to zaujímavejšiu, že ide o stavbu podobnú legendárnemu Stonehenge. Nie je ojedinelá, na Slovensku je ich viac, táto však bola objavená vďaka výstavbe diaľnice medzi Trnavou a Piešťanmi v roku 1978.

V odbornej literatúre sa hovorí o sídlisku s kruhovým pôdorysom s názvom rondel. Prvé sa našlo pri obci Svodín (okres nové Zámky). Ďalšie, na mieste kde mu bol dokonca postavený pamätník v Bučanoch. 17 km severovýchodným smerom od Trnavy. Okrem neobvyklého pôdorysu sa stalo známym aj vďaka nálezu tzv. Venuše. Kultovej, neolitickej sošky zobrazujúcej ženu - rodičku - matku. Vráťme sa ale k rondelu.

Návrat do doby jeho vzniku znamená ocitnúť sa niekedy v rokoch 5 500 až 4 000 pred Kristom. Ľudská spoločnosť sa z lovecko - zberateľskej stala skôr poľnohospodárskou s cieleným chovom úžitkových zvierat. Úzky vzťah k zemi priniesol budovanie dokonalejších príbytkov, osád, poznanie vlastností hliny, keramiku, sekery a motyky s vyhladeným povrchom, mlyny na mletie obilia, prvé textílie.

To dôležité na tomto období je, že kočovný spôsob života sa mení na usadlý. A usadená rodina znamená možnosť starať sa súčasne o viac detí. Teda výrazný nárast ľudskej populácie. Viac ľudí, viac rozumu, väčšie potreby, kultúrny skok. Asi takto môžeme charakterizovať dobu, ktorá je pre nás zaujímavá.

Rondel. Predstavte si Stonehenge bez kameňov. Namiesto nich máme kruhové priekopy s priemerom od 35 do 250 metrov, hĺbkou od 20 centimetrov do 5 metrov. Priekopa je prerušená vchodmi, obyčajne štyrmi v smere svetových strán, na vnútornej strane priekopy je palisáda. Jiří Bílek, vo svojej knihe Hádanky naší minulosti 1. uvádza, že tieto na prácu náročné stavby boli obyčajne stavané na veľmi krátku dobu. Vraj iba na použitie jednou generáciou jej obyvateľov.

Ešte zaujímavejšie je jeho tvrdenie, že výstavba rondelov spadá zhruba do obdobia jedného storočia - od r. 4850 do roku 4750 pred Kristom! Sám si kladie otázku, na čo stavby mohli slúžiť. O opevnenie nešlo, pretože žiadny rondel nebol nájdený na prírodou chránenom mieste, má priveľa vchodov a rozmermi nespĺňa predpoklady o fortifikačnom objekte. O ohradu pre dobytok tiež nešlo. Tipuje na využitie ako trhového miesta, alebo na jeho kultový, či astronomický význam.

Poslednej možnosti sa chytili paleoastronómovia - tí ktorí hľadajú v starých pamiatkach vedomosti našich predkov o pohybe nebeských telies. Hoci ich výklad pôsobí občas až príliš fantasticky, bezpochyby je zaujímavý.

Sumár poznatkov o astronomických vedomostiach našich prapredkov, myslí sa ním najmä systematické pozorovanie, je takmer nulový. Preto sa vychádza z už spomenutej orientácii architektúry na hlavné svetové strany a súvislosť s možným pozorovaním nebeských telies v tak významných dňoch ako je slnovrat, či rovnodennosť. Túto teóriu potvrdzujú aj analógie s ďaleko dochovanejšími pamiatkami z Avebury, Stonehenge či írskeho Newgrange.

A sú to práve Bučany, kde sa podarilo odkryť niekoľko stavebných prvkov orientovaných na dráhu Slnka a Mesiaca. Napríklad jeden zo smerov rondelu v Bučanoch ukazuje smerom na vrch Záruby. Z pohľadu pozorovateľa stojaceho v mieste rondelu je to smer na "nízky Mesiac". Rovnako ukazuje aj orientácia dlhšej strany domu nájdeného v areáli rondelu.

"Nízky Mesiac" je jeden z krajných bodov, do ktorých sa dostáva náš nebeský sused pri svojom zdanlivom pohybe po hviezdnej oblohe. Jeho dráha je pomerne komplikovaná, pre jej krajné body sa začali používať názvy "nízky a vysoký Mesiac". Časovo sú od seba tieto polohy vzdialené 9,305 roka. Ich paralela používaná v astrológii sa volá mesačný karmický Severný a Južný uzol, alebo Dračia hlava a Dračí chvost. Toľko paleoastronómia.

Archeologický prieskum zistil, že stavba v Bučanoch bola tvorená dvojitou priekopou širokou dva až tri metre. Kruhový priestor, ktorý mal v priemere viac ako 45 metrov obkolesovali masívne palisády a viedli doň štyri brány. Boli tu postavené domy charakteristické stĺpovou architektúrou a odhaduje sa, že sídliská tohto typu poskytovali ubytovanie pre viac než tisíc ľudí. Teda viac, ako majú dnes mnohé slovenské dedinky! Bučany v "trnavskom priestore" neboli ojedinelou výnimkou. Podobné pamiatky sa našli v Ružindole pri Trnave a v Žlkovciach (okres Hlohovec).

Bučany na turistické mapě

Prístup k pamätníku v Bučanoch je možný len z diaľnice v smere od Piešťan do Trnavy. Tesne pred Hlohovcom sa nachádza odbočka na odpočívadlo Červeník s benzínovou pumpu. Za jej chrbtom sa nachádza vysoký betónový pilier, ktorý je súčasťou pamätníka našej prehistórie. Bučany nie sú fotograficky zaujímavým objektom. Ale! Hoci zvláštnych, až záhadných miest na Slovensku máme viac (jedno som vám už predstavil napríklad v súvislosti s Holíčom), myslím si, že aj toto stojí za návštevu.

P.S. Aby som neostal niečo dlžní záhadológom. Z leta roku 1998 sú známe správy o pozorovaní tzv. kruhov v obilí v okolí Bučian. Pôvod - neznámy, význam - neznámy, podobných obrazcov vo svete - habadej.