Boldog, najstarší známý rímsky nápis na Slovensku

Boldog, kostol a najstarší rímsky nápis na Slovensku

Rimania hranicu svojho impéria prekročili v prvom storočí a prišli pod Karpaty. O ich pobyte na Slovensku je dostatok dôkazov. Každý si spomenie na Trenčín (Laugaricio) a tamojší nápis na hradnej skalnej stene z roku 179. Málokto však vie, že to z čias Rimanov nie je najstarší nález písomného prejavu. Ten sa nachádza neďaleko Senca, v Boldogu.

Kostol v Boldogu patrí k najstarším zachovaným románskym cirkevným stavbám na Slovensku, snáď už zo začiatku 11. storočia, viaže sa k nemu starobylá tradícia pútnického miesta. Pri stavebných úpravách a opravách v lete 1976 objavili na jeho južnom boku pôvodný vstup, zrejme najstarší vchod do kostola.

Do vstupného portála, jeho bočných ostení, boli sekundárne zabudované dve ploché kamenné platne. Prvoradý význam má ľavá z nich, obsahuje nápis. Mimoriadne dobre zachovaný a čitateľný text na nej prezrádza, že išlo o náhrobnú dosku. Epitaf znie:

Q. ATILIVS
SP.F.VOT.PRI
MVS. INTERREx
LEF XV. IDEM
NEGOTIATOR. AN
LXXX. H. S. E.
Q ATILIVS COCTA
TVS ATILIA Q Lx FAV
STA PRIVATVS. ET
MARTIALIS. HERED
.P.

Pri preklade sa sporným stal výklad hodnosti reprezentovanej slovom interrex v treťom riadku. Niektorí prekladatelia v ňom videli omyl kamenára pri tesaní, iní zase použitie ligatúry (spojenie písmen), ďalší ho pokladali za správny. Preto podľa jednotlivých výkladov išlo o tlmočníka, prefekta, trecenária, stotníka. Za najpravdepodobnejší sa prijal tento preklad:

"Quintus Atilius Primus, syn Spuriov z tribúny Voturiovskej. Administrátor XV. Légie, stotník starorímskeho vojska a obchodník. Žil osemdesiat rokov, tu je pochovaný. Quintus Atilius Costatus, Atilia Fausta prepustenkyňa a otroci Privatus a Martialis nechali postaviť ako dediči."

Možno vyvodiť záver, že Quintus Atilius Primus dosiahol vo svojej vojenskej kariére hodnosť stotníka (centuria) a po dlhoročnej službe sa stal obchodníkom - podnikateľom. Jeho obchodné styky viedli po Jantárovej ceste do cudzieho, germánskeho prostredia. Pochádzal zo starobylého rodu z bohatej rímskej provincie Predalpskej Galie (Galia Cisalpina) z Voturiovskej tribuny. Prvé meno medzi pozostalými dedičmi Quintus Atilius Cogitatus patrí zrejme jedinému synovi. V poradí druhá uvedená, Atilia Fausta, bola manželkou. Privatus a Martialis, podľa prostého mena azda prepustení otroci, ale v úzkom a vďačnom vzťahu k nebohému, sú uvedení na záver.

Nápis neobsahuje dátum vyhotovenia a ani nie je v ňom veľa miest a znakov na presné datovanie. Predsa najdôležitejší z nich je, že Q.A.Primus bol centuriom XV. légie, ktorá bola organizovaná v Carnunte (dnešné rakúske Petronell-Carnuntum), aby chránila hranicu na úseku, kde sa pretínala Jantárová cesta s podunajskou. Jej prvý pobyt v Carnunte bol v rokoch 14-62, druhý pred rokmi 118-119, kedy odtiaľ natrvalo odišla. A práve toto druhé obdobie je najpravdepodobnejšie spojené s pôsobením Q.Atilia. Z toho všetkého vyplýva, že zomrel niekedy v prvej polovici 2. storočia.

Záver je jednoznačný, boldocká stéla je doteraz najstaršou rímskou kamenárskou pamiatkou nájdenou na území Slovenska. Je ďalším svedectvom o pomeroch na strednom Podunajsku pre posúdenie vzťahov Ríma k severnému susedovi, k barbarom, ako ich sami nazývali. Množstvo nálezov v okolí (Bratislava, Rusovce, Devín, Stupava, Cífer-Pác,) naznačuje, že aspoň v niektorom časovom úseku bolo toto územie pod priamym dohľadom rímskych légií, možno aj integrálnou súčasťou Rímskej ríše.

Boldog, turistická mapa