Túra na Sitno (1 009 m n.m.) v Štiavnických vrších
Sitno, najtajomnejšia slovenská hora…
1.1.2012 | J. Žigmund
Pre mňa ako Slováka je najtajomnejšou horou Slovenska
Sitno. Tento Štiavnický stratovulkán patrí vďaka
rozlohe vyše 2 000 km štvorcových medzi najvačšie sopky v Európe. Má kráter 18 a 22 km,
je najvyšší v Štiavnických vrchoch
(meria 1 009 m) a je to národná prírodná rezervácia na ploche 0,9 km štvorcových.
Sitno je opradené povesťami, ktoré ľudia považujú za súčasť histórie. Na vrchole
bolo praveké hradisko lužickej kultúry (1000 r. pr.n.l.) neskôr tam žili Kelti a nakoniec
starí Slovania. Na hrade, ktorý bol postavený v 13. storočí (872 m n.m.), žil napríklad
aj lúpežný rytier Balassa. Sitnianský
hrad slúžil aj ako pevnosť proti Turkom.
Sitno je kolískou európskej turistiky v stredných polohách. Prvý turistický spolok tu
vznikol už v roku 1860 (SZITYA CLUB) a jeho dušou bol Dr. E. Tery. Na vrchol Sitna vedú
viaceré značkované trasy, ja mám najradšej výstup od jazera Počúvadlo cez Tatársku lúku
a po drevených schodoch sa dostanem až na vrchol.
Celý výstup trvá asi 1 hod. Mimochodom
Sitno je jediný kopec na Slovensku, na ktorý sa dá dostať po schodoch (minimálně na další
dva vrcholy na Slovensku vedou schody - na Sninský
kameň na Vihorlatě a Kremnický
štít v Kremnických vrších, pozn.
red.)
Z vrcholu je veľmi pekný kruhový výhľad na B.Štiavnicu a okolie ale aj na pohoria ako
napr. Nízke Tatry, Malú
Fatru a Veľkú Fatru,
Poľanu a iné. Na vrchole sa nachádza
rozhľadňa z roku 1727, dnes
je v nej infostredisko a zároveň múzeum A. Kmeťa.
Nakoniec prikladám niekoľko fotografií, ktoré som nafotil v Novembri 2011. Je na nich
jazero Počúvadlo, srnček v mini zoo pri jazere, pohľad z Tatárskej lúky na Sitno, výhľad
z vrcholu a rozhľadňa.
