Slovenská Trója a Hrádocká Venuša - zaujímavosti

Zapomenuté slovenské památky

Pravdepodobne väčšine čitateľov neprezradil ani jeden z názvov nič o mieste, o ktorom bude reč. Napriek tomu sa na toto miesto symbolicky prenesiete vždy, keď do rúk beriete mincu v hodnote dvoch Slovenských korún. Je na nej vyobrazená žena. Sediaca postava ženy. Hrádocká Venuša. Prvá nájdená neolitická soška na Slovensku. A kde to bola vlastne nájdená? V Nitrianskom Hrádku, v Šuranoch.

História tohto miesta začína pred asi 5 tisíc rokmi. Tu v blízkosti riečky Nitry a dnes už jej neexistujúceho ramena Nitričky sa usadili prví obyvatelia. A ako každé správne ľudské spoločenstvo, produkovali okrem užitočných a spotrebiteľných vecí aj nespotrebiteľný odpad. Ten sa hromadil a hromadil, až nadobudol podobu kopca. Kopca, ktorý dnes archeológovia nazývajú tell. Trochu neobvyklé slovo, ktoré má svoj pôvod na Blízkom Východe.

V roku 1907 sa začali hľadať ruiny biblického mesta Jericha pod pahorkom Tell es-Sultán (odtiaľ názov). Pri úspešnom hľadaní biblickej histórie sa prišlo na to, že naši predkovia zvykli na obzvlášť výhodných miestach budovať tzv. sídlištné pahorky. Tie vyrástli z odpadkov, ktoré obyvatelia takého miesta rozhadzovali okolo seba. Popol, kosti, črepy, najmä však trosky hlinených domov.

Keď hlinený dom doslúžil, jednoducho ho strhli, hlinu rozhádzali po okolí, terén vyrovnali a na mieste starého domu, vyrástol nový. Samozrejme, o trochu vyššie ako jeho predchodca. Stačilo, aby ľudia na takomto mieste zotrvali niekoľko stoviek rokov a na tvári krajiny sa objavil nový terénny tvar – tell.

Jeden z takýchto tellov skrýval aj starovekú Tróju. Preto Zámeček v Nitrianskom Hrádku dostal prezývku Slovenská Trója. A nie je zaujímavý len názvom a svojou venušou. Slovenské telly predstavujú severnú hranicu ich výskytu v Európe. V Grécku, v Srbsku, v Maďarsku či v Bulharsku ich nájdete. Severnejšie od Slovenska nie.

Náš Zámeček začal rásť okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Vtedy sa tu usídlili neolitickí roľníci a podľa všetkého aj s prestávkami na tomto mieste žili dobrých 1200 rokov. Archeológovia hovoria o čase lengyelskej kultúry. Tá dostala meno podľa sídliska Lengyel v komitáte Tolna v Maďarsku. Charakteristická je budovaním opevnených sídlisk a pestro maľovanou keramikou.

Že to vtedajší obyvatelia mysleli s opevňovaním vážne potvrdzujú zistenia, podľa ktorých pevnosť bola prinajmenšom päťkrát opravená alebo prerobená. Keď si predstavíme vtedajšie pracovné prostriedky, neostáva nám iné, len zložiť klobúk pred usilovnosťou staviteľov.

Na sklonku doby kamennej Zámeček uvítal nových obyvateľov. Tentokrát badenskej kultúry, a to sme časovo v období homérovej Tróje! A súčasne aj v historickej vrstve, ku ktorej sa viaže jeden z veľmi zaujímavých nálezov tunajšieho náleziska. Ide o dva hroby v jamách fľaškovitého tvaru. Po obvode stien oboch hrobov sedeli mŕtvi ľudia. V strede kruhu tvoreného jedenástimi mŕtvymi v prvom hrobe bol jeden pes. V druhom hrobe v kruhu dvadsiatich mŕtvych tri psy. Nebolo tým naším predkom rituálne pochovávanie nijako cudzie!

Vrcholná éra tellu Zámeček prichádza približne medzi rokmi 1650 až 1450 pred narodením Krista. V staršej dobe bronzovej. Tell bol v tom čase rozdelený priekopu na dve nerovnaké časti. Tá pravdepodobne slúžila na napúšťanie hlavnej priekopy v čase obliehania nepriateľským vojskom. K takémuto obliehaniu nikdy neprišlo. Neboli totiž nájdené stopy nasvedčujúce väčšej vojnovej katastrofe. Iné stopy nájdené boli. Tie nasvedčujú vysoko rozvinutej remeselnej výrobe.

Okrem výrobkov z bronzu (mimochodom veľmi vzácnych) sa našli predmety z jeleních parohov, bočnice konského postroja, prstence, terčíky, mlaty a sekeromlaty. Zväčša zdobené ornamentami mykénskeho typu. Dôkaz o vplyve antického sveta. S ohľadom na materiál, jelenie parohy, vyvstal ďalší otáznik. Príliš veľa materiálu tohto druhu pri absolútnom nedostatku poľovníckych zbraní. Riešenie hovorí v prospech rozvinutého výmenného obchodu. Tým sa zvyšuje dôležitosť tohto dnes zabudnutého miesta.

Ešte jeden otáznik budí pozornosť. Z doby bronzovej sa tu našlo mnoho kostí s jasnými stopami po túžbe domácich gurmánov dostať sa k špiku, či k mozgu v lebke. Kulinárska pochúťka. Pokiaľ ide o zvieracie kosti, nie je to nič čudné. V podobnom stave sa však našli aj ľudské kosti. Dokonca obhryzené aj od psov. Toto sa vysvetliť nepodarilo.

Neviem, ako zhodnotiť toto miesto z pohľadu turistu. Pomník Hrádockej Venuši postavený uprostred dedinky Nitriansky Hrádok je krásne dielo. Miesto archeologických vykopávok vyzerá ako … ako miesto archeologických vykopávok. Neveľká hlinená homoľa zjazvená sondami archeológov. Možno je to atmosféra miesta, ktorá je zaujímavá. Za humnami dediny kus histórie. Určite miesto, ktoré sa oplatí navštíviť. Zámeček – tell – nájdete na konci Topoľovej ulice (začína po ľavej strane obchodu s potravinami pri pomníku Nitrianskej venuše) napravo od mostu cez rieku Nitru, asi 50 metrov po ochrannej hrádzi.

P.S. V literatúre sa môžete stretnúť s dvoma menami Hrádockej Venuše: buď mnou používané meno Hrádocká Venuša (napr. v Turistickom lexikóne Slovensko, Šport 1991), alebo Nitrianska venuša (napr. Pavel Dvořák – Stopy dávnej minulosti 1, Rak 2002). Osobne to druhé meno nepreferujem.

Líbil se vám tento článek?

Podpořte tento web, třeba peněžitým darem, který bude využit k dalšímu technickému rozvoji stránek. Učinit tak můžete bankovním převodem na účet

2502526845 / 2010

Podpořit nás můžete i dalšími způsoby, třeba objednávku některé z knih, turistických průvodců. K rychlému provedení platby můžete využít i přiložený QR kód obsahující údaje k platbě v přednastavené částce 80 Kč. Výši částky si nakonec ale určete sami.